<p>Joaquin Murrieta je dodnes diskutovanou a spornou osobou. Žil počas kalifornskej zlatej horúčky v polovici 19. storočia a populárna legenda hovorí skôr o mierumilovnom človeku, ktorý odpláca neprávosti na ňom spáchané. V skutočnosti to bolo trochu inak.</p>

<h2>Začiatok príbehu - legendy</h2>
<p>Príbeh Mexičana Joaquina Murrietu sa začína okolo roku 1850 v&nbsp;Kalifornii, kde sa vybral hľadať zlato. Šťastena mu nepriala. Jeho brata obvinili z&nbsp;krádeže mula, za čo ho obesili. Samotného Murrietu zbičovali. Čo je ešte smutnejšie, jeho manželku znásilnili a&nbsp;podľa jednej z&nbsp;verzií príbehu zomrela v&nbsp;jeho náručí. Tak sa z&nbsp;obyčajného zlatokopa hľadajúceho šťastie stal vydedenec. Spolu so švagrami sa vydal na cestu zločinca, ktorý baží po pomste.</p>
<p>Podľa historických prameňov sa Joaquin Murrieta narodil v&nbsp;Mexiku v&nbsp;štáte Sonora niekedy okolo roku 1830. Podľa farských záznamov jeho matka bola predtým vydatá za muža menom Carrillo. V&nbsp;neskorších rokoch sám Joa­quin používal toto priezvisko, z&nbsp;čoho vzniklo veľa nedorozumení a&nbsp;nejasností a&nbsp;viedlo k&nbsp;teórii o&nbsp;niekoľkých mužoch tohto mena.</p>
<p>Keď vyrástol, Joaquin so oženil s&nbsp;dievčaťom menom Rosa. V&nbsp;roku 1849, keď objavili zlato v&nbsp;Kalifornii, spolu so svojím bratom Jesusom a&nbsp;s&nbsp;troma bratmi svojej manželky tam odišli hľadať šťastie. So ženou sa vybrali do oblasti Niles Canyon. Existujú záznamy, že približne v&nbsp;tomto čase pracoval aj ako strážca dobytka a&nbsp;lovec koní.</p>
<h2>Gangster</h2>
<p>Prvá zmienka o&nbsp;Murrietovom gangu pochádza z&nbsp;roku 1849. Založil ho so švagrom Claudiom Felizom, ktorého v&nbsp;minulosti obvinili z&nbsp;okradnutia iného zlatokopa. Bol uväznený v&nbsp;meste Stockton, podarilo sa mu však ujsť. Hneď nato si spolu s&nbsp;Joaquinom vybrali novú kariéru. A&nbsp;pomerne rýchlo sa stali postrachom amerických, čínskych a&nbsp;hispánskych obyvateľov tohto kúta Ameriky.</p>
<p>Prvý známy útok Murrietovho gangu Feliz zorganizovali v&nbsp;decembri 1850 v&nbsp;oblasti Contra Costa. Pod rúškom noci dvanásť ozbrojených mužov vyplienilo ranč istého Johna Marcha, pričom zabili neozbrojeného robotníka.</p>
<p>O&nbsp;desať dní vyrabovali ranč Digbyho Smitha v&nbsp;blízkosti San Jose. Gang rýchlym útokom prekvapil obyvateľov a&nbsp;zviazal ich. Majiteľovi ranča rozbili hlavu, ďalšiemu osadníkovi ju tak zranili, že mu v&nbsp;lebke zostala otvorená rana po sekere. Potom ozbrojenci podpálili všetky budovy. Úrady po útoku našli v&nbsp;popole pozostatky ďalších obetí.</p>
<p>Zlá povesť bandy narastala. Osadníci v&nbsp;tejto časti Kalifornie začali byť ostražití. Vo februári 1851 gang udrel opäť - tentoraz na ranč Anastacia Chabollu, iba dve míle od San Jose. Dobre ozbrojení obyvatelia ranča však predtým zorganizovali stráže a&nbsp;odrazili útok banditov. Gang zabijakov sa po nezdare presunul do zlatonosnej oblasti Sierry, kde spáchal množstvo lúpeží a&nbsp;vrážd. Špecializoval sa na útoky na osamelých cestovateľov. Držal sa pritom osvedčeného kriminálneho plánu v&nbsp;duchu hesla <em><strong>„mŕtvi muži nič nepovedia“</strong></em>.</p>

<h2>Krvavý švagor</h2>
<p>Podľa historikov sa gang skladal prevažne z&nbsp;Hispáncov, istý čas sa na jeho krvavom biznise podieľali aj traja banditi hovoriaci po anglicky. Ako najkrvavejší z&nbsp;bandy sa vyprofiloval Murrietov švagor Claudio Feliz. Ni­kdy sa nezdráhal olúpiť a&nbsp;zabíjať aj ostatných Hispáncov. Medzi ďalšie obete patrili Číňania, Angličania aj jeden černoch. Ako narastal tlak zo strany kalifornských úradov, rozhodol sa Joaquin Murrieta z&nbsp;bezpečnostných dôvodov opustiť na istý čas gang a&nbsp;odišiel do Los Angeles.</p>
<p>Medzitým Claudio Feliz zaútočil na ranč Johna Kottingera v&nbsp;oblasti Pleasanton, ale bol neúspešný. Potom urobil fatálnu chybu, keď nechal nažive jednu svoju obeť ako svedka po lúpeži v&nbsp;oblasti Monterey - istého Hispánca menom Agapito. V&nbsp;tejto časti Kalifornie mali staré hispánske rodiny politický vplyv a&nbsp;dožadovali sa vynucovania práva. Pretože Feliz olupoval aj Hispáncov, stratil ich podporu a&nbsp;ochranu. Úrady zahnali gang do kúta a&nbsp;v&nbsp;jednej prestrelke Feliza zabili.</p>
<p>Vodcovstvo gangu čoskoro prešlo na Joaquina Murrietu. Ten sa medzičasom s&nbsp;ďalším švagrom Reyesom dostali do ďalšej šlamastiky. Zaplietli sa do vraždy generála miestnych poriadkových jednotiek Joshuu Beana, čím poriadne rozhnevali miestne úrady. Muži zákona Reyesa zatkli a&nbsp;obesili, Joaquinovi sa podarilo utiecť do zlatonosnej oblasti Kalifornie. Podľa historických záznamov po obesení Murrietovho švagra nasledovala v&nbsp;januári 1853 krátka, ale krvavá zločinecká etapa, ktorá urobila z&nbsp;Joaquina Murrietu neslávne známu postavu po celej Kalifornii.</p>
<h2>Krajina bez zákonov</h2>
<p>V&nbsp;tých časoch bola Kalifornia len rodiacim sa štátom americkej únie. Keďže sa narýchlo osídľovala, bola to krajina bez zákonov a&nbsp;vymožiteľnosti práva. O&nbsp;poriadok sa väčšinou starali samozvaní strážcovia zákona. Tresty pozostávali z&nbsp;bičovania za drobné priestupky až po trest smrti za lúpež a&nbsp;vraždu. Lynčovanie bolo bežným javom.</p>
<p>Obľúbeným cieľom Murrietovej bandy sa stali čínski baníci, ktorí boli zvyčajne neozbrojení a&nbsp;krotkí. Do lúpeží navyše vstupoval prvok rasovej neznášanlivosti. Členovia gangu zabíjali Číňanov aj pre potešenie, bez zjavnej príčiny ich zastrelili alebo im podrezali hrdlo. Gang zabil za niekoľko týždňov 22 ľudí, väčšinou ázijského pôvodu. Taktika útočiť na Číňanov sa im osvedčila - začali totiž opätovne získavať podporu hispánskeho obyvateľstva. V&nbsp;marci 1853, po dvoch mesiacoch vyčíňania, sa gang vytratil do divočiny v&nbsp;odľahlej oblasti údolia San Joaquin.</p>

<h2>Zásah úradov proti bande</h2>
<p>Úrady zorganizovali jednotky poriadkových síl pod vedením Harryho Lova, neúprosného hraničiara, aby vystopovali Joaquina. Zo začiatku len s&nbsp;malým úspechom, ale nakoniec sa im podarilo dolapiť najmladšieho z&nbsp;Murrietových švagrov Jesusa. Ten im prezradil úkryt gangu. Údajne preto, lebo Jesus vinil Joaquina zo smrti svojho brata Reyesa v&nbsp;Los Angeles.</p>
<p>Na základe získaných informácií členovia poriadkových síl 25. júla 1853 pochytali členov Murrietovo gangu a&nbsp;samotného vodcu v&nbsp;nasledujúcej prestrelke zastrelili. Harry Love potom odrezal Joaquinovu hlavu a&nbsp;uchoval ju v&nbsp;nádobe s&nbsp;alkoholom. V&nbsp;časoch pred DNA, odtlačkami prstov či policajnými fotografiami to bol najpraktickejší spôsob identifikácie. Hlavu potom prevážali cez banícke usadlosti, kde šéfa gangu ľudia dobre poznali, takže mohli potvrdiť jeho totožnosť. Zakonzervovanú hlavu vystavili v&nbsp;San Franciscu, v&nbsp;roku 1906 ju však zničil požiar pri veľkom zemetrasení. Mimochodom, „zradcu“ Jesusa Feliza prepustili - usadil sa v&nbsp;Bakersfielde, založil si rodinu a&nbsp;zomrel v&nbsp;roku 1910.</p>
<p>Joaquina Murrietu väčšina súčasníkov vnímala ako chladnokrvného zabijaka osadníkov a&nbsp;orientálcov hovoriacich po anglicky. Čínska komunita v&nbsp;San Franciscu dokonca vyzbierala sumu tisíc dolárov a&nbsp;odovzdala ich Harrymu Lovovi ako ocenenie za zabitie notorického vraha.</p>
<h2>Zrodenie legendy</h2>
<p>Už rok po banditovej smrti v&nbsp;roku 1854 vznikla prvá 90-stranová knižka od Johna Rollina Ridgea s&nbsp;názvom Život a&nbsp;dobrodružstvá Joaquina Murrietu: Oslavovaný kalifornský bandita. Príbeh plný kvetnatých imaginárnych rozhovorov medzi Joaquinom a&nbsp;jeho mužmi si získal veľkú popularitu. O&nbsp;päť rokov vyšiel román na pokračovanie - zjavne inšpirovaný Ridgeovou knihou - Život Joaquina Murrietu: Hlavný bandita Kalifornie. Tá bola dokonca populárnejšia ako originál.</p>
<p>Od tejto chvíle je postava Murrietu skôr fiktívna ako skutočná. Kniha sa dostala do Španielska, kde si príbeh o odvážnom Joaqui­novi bojujúcom proti nespravodlivosti tiež získal veľkú obľubu. Čoskoro nasledovala aj francúzska verzia a obrovský rozruch kniha o slávnom banditovi spôsobila najmä v Čile. V miestnej verzii príbehu Murrieta dokonca stratil mexickú identitu a stal sa Čiľanom - El Bandito Chileno. Joa­quin sa tam stal takým populárnym, že mu postavili sochu.&nbsp;</p>
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/zly-nanichodny-skutocny-zorro-pomstitel-bol-kruty-zlocinec-rasista" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
<h2>Príbeh o&nbsp;Zorrovi</h2>
<p>Bol alebo nebol reálnou postavou? Najpravdepodobnejším kandidátom na predlohu Zorra (vo filme má jeho postava meno Don Diego de la Vega) je práve Joaquin Murrieta. Autorom postavy je americký spisovateľ Johnston McCulley, ktorý príbeh knižne vydal v roku 1919. Väčšina Zorrových vlastností a dobrodružstiev je však výplodom ľudovej predstavivosti, fikcie a voľnej fantázie.</p>
<p>V&nbsp;známom filme Zorro: Tajomná tvár z&nbsp;roku 1998 si povestného pomstiteľa zahral Antonio Banderas.</p>
<p>Autor: PETER SOBČÁK</p>

Zlý a naničhodný: Skutočný Zorro pomstiteľ bol krutý zločinec a rasista

Výber pre vás

Zlý a naničhodný: Skutočný Zorro pomstiteľ bol krutý zločinec a rasista

Súvisiace články

Záhady príšer: Námorníci videli obrovskú hlavu a krk pokrytý hrivou. Pobaví vás, čo to bolo!

Guľka pre Benita: Mussoliniho mŕtve telo zavesili na stožiar. Aby pripomenulo zverstvá fašistov

Austrálsky Robin Hood: Prepadával banky a zabíjal. Dnes je z neho ikona boja proti korupcii

Pirátka v sukni: Velila stovkám mužov, rešpekt pred ňou mala aj kráľovná Alžbeta

Kokaín? Korunované hlavy v minulosti premohla skôr pijatika

Výber pre vás