Správa o manipulácii volieb v záujme Ruska? Dvaja činitelia ju neevidujú

Ak existuje, správa o manipulácii volieb Ruskom by mohla byť odtajnená

Správa o manipulácii volieb v záujme Ruska: existuje vôbec?

Adam Valček

Ešte pred dvomi týž­dňami bývalý minister obrany a&nbsp;poslanec Jaroslav Naď v&nbsp;relácii televízie Markíza uviedol, že najvyšší ústavní činitelia dostali spravodajskú informáciu o&nbsp;snahe zmanipulovať parlamentné voľby zo strany Ruskej federácie.

„Presne hovorí o&nbsp;osobe, čase a&nbsp;mieste, keď štátny občan Slovenska bol v&nbsp;Rusku prebrať finančné zdroje v&nbsp;prospech politickej strany Smer na manipuláciu volieb. Keď tu niekto chce manipulovať voľby, chce to Rusko a&nbsp;používa na to svojich trójskych koňov vrátane politickej strany Smer,“ vyhlásil Naď. Informáciu má podľa neho k&nbsp;dispozícii aj polícia.

Niekdajší minister vnútra a&nbsp;šéf volebnej kampane Smeru Robert Kaliňák na to v&nbsp;relácii bezprostredne reagoval, že sú to táraniny. 

Ústavní činitelia údajnú spravodajskú informáciu o&nbsp;manipulácii volieb Ruskom pre denník Sme komentovať nechceli. Uviedli, že ak takáto informácia existuje, tak je utajovanou skutočnosťou, a&nbsp;preto ju nemôžu potvrdiť ani vyvrátiť. Polícia však bez spresnenia podrobností v&nbsp;stanovisku použila pojem „tento prípad“, čo podľa novín naznačuje, že s&nbsp;takouto informáciou prinajmenšom pracujú.

Zverejnenie podozrenia z&nbsp;manipulácie volieb Ruskom a&nbsp;následné nejednoznačné stanoviská ústavných činiteľov spôsobili ďalší informačný chaos. K&nbsp;zverejneniu totiž došlo v&nbsp;čase, keď dôveru vo voľby v&nbsp;inej podobe už mesiace podkopáva Smer a Republika (v&nbsp;ich predstavách však z&nbsp;toho nie je podozrivé Rusko). 

Pred pár dňami zverejnili zápis zo zahraničnej pracovnej cesty úradníkov, ktorí riešia takzvané hybridné hrozby vrátane dezinformácií, a&nbsp;zaznel tam aj dopyt, aby na Slovensko prišli z&nbsp;NATO experti na boj proti hybridným hrozbám. Nasledovala kritika informačnej kampane NATO. Podobná sa však realizovala v&nbsp;roku 2017, keď bol Robert Fico premiérom a&nbsp;nebol s&nbsp;tým žiaden problém. Načasovanie kampane však ne­vníma šťastne ani bývalý veľvyslanec pri NATO a&nbsp;poslanec Tomáš Valášek. 

Podľa aprílového prieskumu agentúry AKO pre reláciu Na hrane televízie JOJ sa viac ako 40 percent opýtaných obáva zmanipulovania nadchádzajúcich parlamentných volieb. V&nbsp;takejto atmosfére sa preto ozývajú hlasy, aby sa dotknuté inštitúcie jednoznačne vyjadrili, nakoľko je spravodajská informácia o&nbsp;údajnej manipulácii volieb Ruskom pravdivá.

Nie je pravda, čo tvrdia dotknuté inštitúcie, že ak je informácia utajovanou skutočnosťou, nedá sa potvrdiť alebo vyvrátiť jej existencia. „Zákon o&nbsp;slobodnom prístupe k&nbsp;informáciám slúži aj na verifikáciu, že žiadaná informácia existuje, ale podlieha režimu utajovaných skutočností,“ rozhodol ešte v roku 2014 Najvyšší súd.

Prezidentskú kanceláriu a&nbsp;Kanceláriu Národnej rady SR sme preto požiadali, aby sprístupnili spisovú značku, názov či pôvodcu dokumentu, „v&nbsp;ktorom je zachytená informácia o&nbsp;údajne pripravovanej manipulácii parlamentných volieb v&nbsp;záujme Ruskej federácie, o&nbsp;ktorej verejne informoval poslanec a&nbsp;bývalý minister obrany Jaroslav Naď 28. mája 2023“.

„Kancelária Národnej rady SR nemá požadované informácie k&nbsp;dispozícii. (...) Do podateľne Kancelárie Národnej rady SR nebola doručená písomnosť, ktorá by obsahovala žiadateľom zisťované informácie,“ rozhodla o&nbsp;odmietnutí žiadosti o&nbsp;informácie kancelária parlamentu.

Rovnako reagovala prezidentská kancelária: „Pokiaľ ide o&nbsp;verifikáciu skutočnosti, či konkrétna informácia aspoň existuje, ale podlieha režimu utajovaných skutočností, tak Kancelária prezidenta SR uvádza, že nedisponuje dokumentom a&nbsp;nenachádza sa v&nbsp;dispozícii povinnej osoby dokument presne s&nbsp;takými znakmi a&nbsp;špecifikáciou, ktoré ste výslovne popísali a&nbsp;uviedli vo svojej žiadosti.“

Nevyhnutne to neznamená, že Naď nehovoril pravdu. Limitom overovania existencie utajovaných skutočností cez zákon o&nbsp;slobodnom prístupe k&nbsp;informáciám sú znalosti žiadateľa o&nbsp;utajovanej skutočnosti, ktoré sú spravidla veľmi obmedzené. Odpovede kancelárií parlamentu a&nbsp;prezidentky znamenajú iba toľko, že dvom najvyšším ústavným činiteľom neprišla „informácia o&nbsp;údajnej manipulácii parlamentných volieb v&nbsp;záujme Ruskej federácie“. Ak je však takáto formulácia a&nbsp;verejné vyjadrenia Naďa sú iba interpretáciou spravodajskej informácie s&nbsp;inými, hoci súvisiacimi zisteniami, potom rovnako nepresné sú aj odpovede oboch inštitúcií.

Táto situácia ukazuje na to, že v slovenských zákonoch chýba niečo, čo sa v angličtine volá procedúra na odtajnenie. Sú to zvyčajne administratívne a&nbsp;súdne konania, ktoré by sa dali iniciovať v&nbsp;prípade podozrenia, že štát využíva režim utajovaných skutočností, aby pred občanmi tajil vlastné zlyhania alebo iné informácie, ktoré sú pre verejnosť a&nbsp;kontrolu moci dôležité. Práve cez takéto konanie by bolo možné informáciu od Naďa stopercentne overiť. Skúmalo by sa tam, či existuje a&nbsp;či treba uprednostniť verejný záujem na jej zverejnenie alebo povinnosť chrániť ostatné právom chránené záujmy (napríklad ochrana spravodajských zdrojov a&nbsp;podobne). 

„Vnútroštátne predpisy by mali verejnosti umožniť dostupným spôsobom požiadať o&nbsp;odtajnenie dokumentov,“ píše sa v&nbsp;takzvaných tshwanských zásadách, čo je sumár medzinárodných odporúčaní, ktoré by bolo dobré rešpektovať pri hľadaní balansu medzi právom na informácie a&nbsp;povinnosťou chrániť utajované skutočnosti. Podozrenia z&nbsp;porušovania ústavných pravidiel, kam patrí aj volebné právo a&nbsp;férová volebná súťaž, radia tshwanské zásady do oblasti, kde existuje prevažujúci verejný záujem na odtajnenie informácie.

Na Slovensku žiaden takýto mechanizmus nemáme. Zákon o&nbsp;utajovaných skutočnostiach ani nestanovuje maximálne lehoty utajovania, čo je tiež v&nbsp;rozpore s&nbsp;medzinárodnými odporúčaniami. Tento odpor k&nbsp;posilneniu kontrolných mechanizmov vo vzťahu k&nbsp;utajovaným skutočnostiam môže súvisieť s&nbsp;dlhou históriou neslobody pred rokom 1989 a&nbsp;tým, že niekdajšie kádre Štátnej bezpečnosti prirodzene prešli do služieb demokratických spravodajských inštitúcií.

Článok pôvodne vyšiel <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.trend.sk/pravo/kedy-ist-vinnikom-nehody-vazby-odtajnenie-reci-manipulacii-volieb">ako súčasť newslettra 11. 6. 2023</a>.

Správa o manipulácii volieb v záujme Ruska? Dvaja činitelia ju neevidujú

Súvisiace články

Už sa nerozbíja hlava o stôl, ovplyvňovanie obvineného je o psychológií (rozhovor)

Súd v kauze Mýtnik odmietol zahraničné výpisy z účtov. Asi to nie je definitívne

Štrasburg dal za pravdu aj Žilinkovi. Prečo vidí ESĽP problém v kajúcnikoch?

Má vôbec pripojenie na web? pýtal sa sudca, keď chceli 77-ročnému brať počítače

Dobroslava Trnku dobehla minulosť. NAKA ho obvinila za pokyn, ktorý vydal v roku 2004

„Vieme detaily. Porozmýšľajte...“ Čo ukazuje ďalšia nahrávka z kancelárie NAKA

Výber pre vás