Nina Košecká

V čomsi by sa dal prirovnať k&nbsp;skladateľovi Mozartovi. V&nbsp;štyroch rokoch vyrábal drevené zvieratká a&nbsp;v&nbsp;ôsmich nakrúcal prvé osemmilimetrové filmy. To, že je zázračné dieťa, sa nikomu nezdalo zvláštne. Ondrej Rudavský (53) vyrastal v&nbsp;bratislavskej umeleckej rodine. Stačilo však vystrčiť päty z&nbsp;rodnej hrudy, stal sa naším najoceňovanejším umelcom a&nbsp;po desaťročiach v&nbsp;zahraničí sa vrátil na rodné Slovensko. Výtvarníka sme navštívili u&nbsp;neho doma, v&nbsp;záhrade na okraji Bratislavy, ktorá dostala význačný prívlastok magická.

Keď do zvonku nenápadnej, vnútri fascinujúcej záhrady človek vstúpi, nestačí sa čudovať. Hneď na začiatku natrafí na ateliér Rudavského mamy, ktorá začiatkom roka odišla do umeleckého neba. Marienka tvorila najmä anjelov ochrancov - keramických, bronzových či kreslených pastelom. „Vzťah k umeniu máme v rodine, babka maľovala na sklo, dedko bol rezbár. Otec s mamou mali vždy problém s režimom, lebo robili moderné umenie a pripravovali umelecké sympóziá. Aj preto som so sestrou emigroval ešte počas štúdia na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Prahe cez Taliansko do Ameriky,“ rozhovoril sa Ondriš, ako ho najbližší familiárne oslovujú. O tom, že to bolo jeho najlepšie rozhodnutie v živote, svedčia ceny ako MTV Award, nominácia na Grammy Award a mnohé ďalšie. Môže sa popýšiť spoluprácou a výstavami v Múzeu moderného umenia v New Yorku, na benátskom Biennale či v mnohých iných svetových múzeách a galériách a na medzinárodných filmových festivaloch.

Ondrej Rudavský je podľa našej umeleckej obce mimoriadny kreatívny zjav medzinárodnej scény. Nikomu zo Slovákov sa zatiaľ nepodarilo byť výnimočný v&nbsp;toľkých oblastiach umenia - vo filme, v&nbsp;animácii, vo fotografii, v&nbsp;digitálnom umení - a&nbsp;pritom sa venuje aj klasike. Maľbe, šperkom, sochárstvu i&nbsp;ilustráciám. „Je typom kultúrneho nomáda, ktorý bez zábran prekračuje hranice času, priestoru, kultúr, civilizácií, umeleckých štýlov a&nbsp;výtvarných žánrov,“ hovorí o&nbsp;ňom s&nbsp;veľkým rešpektom uznávaná slovenská kunsthistorička a&nbsp;kurátorka Mária Horváthová.

„Už od malička som stále niečo tvoril. Najskôr drevené sošky, v ôsmich rokoch som začal robiť animované filmy. Točil som na ruskú kameru. Naučil som sa vyvolávať čiernobiele filmy a sušil som ich po nociach na balkóne,“ vracia sa do spomienok maestro. Po tom, ako emigroval so sestrou Zuzanou, ocitol sa vo Washingtone DC. Tam získal jednu z prvých zaujímavých robôt. Súvisela s jeho profesiou a išlo o rekonštrukciu Union Station. Po roku sa vypracoval na umeleckého dizajnéra. Prišla prvá samostatná výstava surreálnych kresieb v prestížnej Galérii K. O niekoľko mesiacov sa mu naskytla prvá zákazka v New Yorku. Reštauroval najznámejší newyorský hotela Plaza, ktorý vlastní súčasný americký prezident Donald Trump. To bolo obdobie, keď sa presťahoval do New Yorku. „Mám odtiaľ veľa vtipných spomienok. Napríklad ako prišla pani Trumpová a pozdravila - ,Hele, Slováci.‘ Trump si zas rozkázal zlatú stenu, ale príliš nerozhadzoval. V spodných častiach steny mali pozlátiť hotel pravým plátkovým zlatom a vrchné časti už falošným. ,Veď tam to nikto nevidí,‘ povedal a mávol rukou.“ Vďaka robote pre Donalda Trumpa sa Ondriš dostal k mnohým ďalším zaujímavým skúsenostiam, ale dôležité pre jeho kariérny posun bolo, že začal ilustrovať pre New York Times.

V jednom z newyorských barov sa slovenský výtvarník zoznámil s producentom Davidom Broobekerom. Tomu sa jeho animácie tak zapáčili, že sa dohodli vytvoriť z nich Mobyho prvé video ku skladbe GO. Za túto robotu David nikdy nezaplatil dohodnutú sumu. Dal Ondrejovi v obálke šek na 500 dolárov. „Vrátil som sa, že asi mi dal zlý šek, ale vypoklonkoval ma s tým, že si mám pozrieť ešte raz zmluvu. A tam bola jedna vetička, že som zodpovedný za všetky náklady, prenájmy štúdia, postprodukciu a to všetko mi stiahol z dohodnutej sumy. Nahnevaný som odišiel. Volal som Mobymu, čo mám robiť, úplne ma podviedli. A on, že podviedli aj jeho, tak nech sa na to vykašlem. Povedal som si, že všetko zlé je asi na niečo dobré, s Mobym sme zostali dobrí kamaráti, no a o pár týždňov pri­šla ponuka, ktorá mi zmenila život.“

Vďaka Mobyho videu, ktoré sa začalo vysielať na MTV a&nbsp;ktoré si všim­lo štúdio Warner Bros, začal Ondrej robiť s&nbsp;celou plejádou amerických hviezd. Začalo sa to točením videoklipu pre Los Lobos, neskôr prišla robota pre Dead Can Dance či Linkin Park. „Po tom, ako sa mi začalo dariť, začal som konečne slušne zarábať, a&nbsp;tak som sa po dorobení klipu k&nbsp;pesničke Kiko and the Lavender Moon rozhodol ísť pozrieť rodinu na Slovensko. Po príchode mi však praskol žalúdočný vred. Skončil som v&nbsp;nemocnici. Práve vtedy ma zastihla veľká správa, že som nominovaný na Grammy Awards a&nbsp;MTV Awards. Pre zdravotný stav som nestihol na Grammy doraziť, ale ocenenia MTV boli veľký zážitok. Na afterpárty som sa stretol s&nbsp;Michaelom Jacksonom, Madonnou aj inými. Tomu ušatému zo Star Treku som povedal: ,Ahoj, kámo, som rád, že si kapitán‘.“

Po tom, čo Ondrej Rudavský získal prestížne ceny, ho začali oslovovať veľké nahrávacie štúdiá a speváci ako David Byrne, Paul Simon, Deep Forest, Roger Waters. Vytvoril projekty pre Kanyeho Westa, známe holywoodske herečky Jodie Fosterovú, Lisu Bonnetovú či Angelu Bassetovú. „Tvorba umeleckých animovaných videoklipov ma bavila, ale ja som chcel robiť hlavne svoje vlastné filmy a výstavy, videá ma dosť vyčerpávali,“ spomína na obdobie najväčšej komerčnej slávy.&nbsp; Práve vtedy začal robiť svoje krátke animované filmy, chodil po festivaloch. Bol stredobodom pozornosti pre odlišný animovaný rukopis a&nbsp;techniku multiexpozícií, ktorá bola v&nbsp;tom období na festivaloch vyhľadávaná a&nbsp;vizuálne veľmi zaujímavá.

Vďaka tomu sa stretol napríklad s&nbsp;oscarovým filmovým tvorcom Robertom Benignim. „Na slávnostnom večere v&nbsp;Lincoln Centre chodil chudák Benigni počas celého večera s&nbsp;balíčkom pod pazuchou. Moja sestra vytvorila darček pre jeho manželku, medený umelecky šál s&nbsp;krištáľ­mi. Ja som mu ho tam doniesol. Médiá potom písali, že Benigni nosil so sebou nejaký záhadný balíček. Lebo som mu povedal, že je to veľmi vzácne, tak nech si to chráni,“ smeje sa slovenský umelec. V&nbsp;tom období spolupracoval aj s&nbsp;americkou skupinou Black Eyed Peas. Animovaný seriál o&nbsp;nich už robil pomocou novej digitálnej technológie, začal viac experimentovať. „Fergie je taká maličká. Ani som ju nespoznal, keď prišla prvýkrát do štúdia. Ale na tých videách je z&nbsp;nej super sexi baba.“

V Amerike sa dal Ondrej dokopy so svojou budúcou manželkou, šperkárkou Jackie. Bola to jeho prvá láska ešte zo strednej školy v Bratislave. Ona, nezávisle od neho, emigrovala do Kanady a po niekoľkých rokoch sa nakoniec za veľkou mlákou našli. „Prišla za mnou do New Yorku. Začala so mnou bývať a povedala, buď si ma zoberieš, alebo sa vydám za iného. Tak som rýchlo v noci vyrábal strieborné prstene a o dva dni sme sa zobrali.“ Po štrnástich rokoch prežitých v New Yorku a desiatich v Los Angeles však prišla veľká rana. Umelcovi zomrel otec. „To rozhodlo, že sme sa nakoniec vrátili na Slovensko, uvidíme, na ako dlho,“ hovorí dnes Ondrej.&nbsp; Na Slovensku výtvarník stále tvorí a&nbsp;udržuje styky s&nbsp;Amerikou. „Mne je jedno, kde žijem. V&nbsp;Amerike mám manažéra a&nbsp;všetko sa už dá posielať cez internet. Dokonca posledný animovaný klip pre divu džezového neba Esperanzu Spalding som jednu časť videa s&nbsp;kameramanom režíroval cez oceán, cez Skype,“ hovorí o&nbsp;spolupráci s&nbsp;nositeľkou piatich Grammy Awards.

Na Slovensku spolupracoval s&nbsp;Janou Kirschner na klipe Na čiernom koni či s&nbsp;Richardom Müllerom na videu k&nbsp;pesničke Sníh. „Teraz pripravujem nejaké animácie pre Perinbabu 2. No a&nbsp;nedávno som dokončil kresby a&nbsp;animácie do celovečerného dokumentu o&nbsp;džezovej americkej legende Waynovi Shorterovi, ktorý je držiteľom 11 cien Grammy. Asi najlepšie pocity z&nbsp;kontaktu vonkajšieho sveta s&nbsp;mojím umením som mal minulý rok v&nbsp;októbri, keď sme s&nbsp;našou spolupracujúcou agentúrou robili event pre súkromného klienta. Tam sa použili skoro všetky druhy umenia, ktoré robím. Vystavoval som obrazy, projekcie, sochy, modelky predvádzali moje zvláštne helmy a&nbsp;šperky, ktoré vznikli len na túto príležitosť,“ rozvášnil sa umelec. „Všetko to bolo prepojené animovanými videoinštaláciami a&nbsp;Ondrej tam&nbsp;umiestnil aj svoje najzaujímavejšie dielo Čarostroj. Hostia boli ako v&nbsp;tranze, chodili po tej výstave takmer bez dychu,“ s&nbsp;úsmevom konštatuje Helena Tomková, majiteľka eventovej agentúry.

V minulosti Ondrej Rudavský vystavoval po celom svete, prednášal na univerzitách, mnohé sny si splnil. „Dnes som rád, že môžem tvoriť už aj doma na Slovensku. Práve končíme výstavu v centre Bratislavy, ktorá dopadla skvele. Dokonca sme ju museli predlžovať,“ dodáva spokojne, hoci jeho diela sú iné. Vesmírne. „Tie mimozemské obrazy a záhadné svety sa mi často vynárajú v snoch,“ vysvetľuje a dodáva, že žiadne halucinogénne látky nikdy nebral - i keď ho niektorí po pozretí jeho diel z toho podozrievajú. „To by som sa asi úplne zbláznil. To by som neuniesol,“ smeje sa a vtom sa do debaty zapája jeho americká kurátorka Lisa Bermanová. „Jeho nadčasovú tvorbu ešte Slováci nepochopili. Ale čas, keď si uvedomia, čo majú za geniálneho umelca, príde,“ myslí si.

V&nbsp;blízkej budúcnosti Ondreja Rudavského čaká veľký projekt vo vlastnom bratislavskom dome. Má tam v&nbsp;pláne hostiť všetkých, ktorí majú cit pre umenie. „Chceme s&nbsp;Jackie vytvoriť u&nbsp;nás umeleckú záhradu s&nbsp;atmosférou sôch môjho otca a&nbsp;mamy, ktoré sa tu rodili desaťročia. Chceme, aby toto čarovné miesto slúžilo budúcim generáciám. Verím, že nájdeme na to zdroje a&nbsp;otvoríme tu múzeum a&nbsp;galériu aspoň pár dní do týždňa aj pre verejnosť,“ uzatvára.

Slovenský umelec začínal u Trumpa: Dnes ho považujú za génia

Výber pre vás

Slovenský umelec začínal u Trumpa: Dnes ho považujú za génia

Súvisiace články

K tradičnej umeleckej výrobe utekajú aj úspešní manažéri. Prečo ich napĺňa viac než šéfovanie vo firme?

Peklo na umeleckej škole: Telocvikár stavia do pozoru celý pedagogický zbor

Slovenské pivnice ukrývajú poklady: Výnimočné ročníky vína sa prirovnávajú k umeleckým dielam

Nie kontajnerový dom, ale umelecké dielo: Nehnuteľnosť spĺňa atribúty hollywoodskeho bývania

Výber pre vás