Jana Čavojská

V&nbsp;malej posilňovni dvíhajú závažia chalani a&nbsp;jedna dievčina. V&nbsp;rámci kruhového tréningu sa presúvajú medzi činkami a&nbsp;strojmi. Pri náročných pokusoch v&nbsp;tlaku na lavičke siláka obklopia ostatní. Športovec presunie činku na prsia a&nbsp;ostatní&nbsp;v&nbsp;pohotovosti čakajú, keby bol problém v&nbsp;silovom výkone. Pokyn - a&nbsp;chlapec tlačí ťažkú váhu nahor. Po zdvihu mu ju dvaja kamaráti, ktorí celý čas stoja za jeho hlavou, pomôžu vložiť naspäť do vidlice. Na všetko zblízka dozerá tréner František Sajko. Pozoruje pozíciu tela, správnosť techniky. Chlapci dvíhajú aj trojnásobok svojej telesnej hmotnosti. Jeden z&nbsp;nich je majster Európy, iný majster Slovenska, ďalší majú striebornú medailu z&nbsp;juniorských majstrovstiev sveta a&nbsp;tretie miesto na svete medzi dorastencami. Prevažne rómske deti v&nbsp;rámci športových aktivít komunitného centra vo Fiľakove trénuje František Sajko. Dobrovoľne, popri svojom zamestnaní a&nbsp;zadarmo. Okrem toho mentoruje študentov stredných škôl, ktorí vyrastajú v&nbsp;znevýhodnenom prostredí. Je tiež Róm a&nbsp;za svoju prácu s&nbsp;mládežou nedávno získal ocenenie Roma Spirit.

„Pre mňa je tento šport v&nbsp;prvom rade spôsob, ako deti inšpirovať a&nbsp;motivovať. Vybuduje v&nbsp;nich správne návyky do ďalšieho života,“ vysvetľuje František Sajko. „Musia prísť načas, poslúchať trénera, cvičiť, pracovať na sebe. Musia dodržiavať tréningový plán. Na súťažiach musia rešpektovať rozhodnutia rozhodcov, aj keď sa im nezdajú spravodlivé. Musia zvládnuť úspech a&nbsp;prekonať neúspech - paradoxne, z&nbsp;neho sa naučia ešte viac ako z&nbsp;úspechu. To všetko im dáva dobrý základ do budúceho zamestnania. Budú chodiť načas do práce, plniť pokyny nadriadených. Ďalšia dôležitá vec je, že v&nbsp;telocvični môžu aktívne, efektívne a&nbsp;zmysluplne tráviť voľný čas.“

A&nbsp;to v&nbsp;citlivom veku dospievania, keď sa bezcieľne poflakovanie po uliciach a&nbsp;vysedávanie v&nbsp;parku môže skončiť všelijako. V&nbsp;desaťtisícovom Fiľakove žije asi tritisíc Rómov. Aj na úrovni, aj klasicky, aj v&nbsp;chudobnejších podmienkach, aj v&nbsp;rodinách, ktoré nemajú elektrinu a&nbsp;tečúcu vodu a&nbsp;chudoba sa dedí z&nbsp;generácie na generáciu. Športový klub je otvorený všetkým. František Sajko ho založil pred štyrmi rokmi. Sám športuje celý život. Zápasil, robil karate, box, cvičil vo fitku. Postupne zistil, že je celkom dobrý v&nbsp;tlaku na lavičke. Začal súťažiť, prišli nejaké úspechy. V&nbsp;kategórii masters, mužov nad štyridsať rokov, je majster sveta, dvojnásobný majster Európy a&nbsp;Slovenska. Urobil si trénerský kurz pre silový trojboj aj skúšky na rozhodcu, chce sa kvalifikovať na medzinárodného rozhodcu. Pôvodne vojak z&nbsp;povolania delí teraz svoj čas medzi prácu na zmeny a&nbsp;dobrovoľnícku činnosť v&nbsp;komunitnom centre.

Keď pred piatimi rokmi začali cvičiť prví chlapci, nikto netušil, že vôbec budú súťažiť. „Časom prišli pekné výkony. Tak sme sa zaregistrovali v&nbsp;Slovenskej federácii silového trojboja a&nbsp;hneď na prvej súťaži sme získali titul majstra Slovenska,“ teší sa František Sajko. Preteky sú pre chalanov obrovská motivácia. „V&nbsp;živote neboli v&nbsp;Bratislave. Keď im poviem, chlapci, snažte sa, lebo o&nbsp;pol roka ideme na súťaž do Bratislavy, tak to pre nich niečo znamená. Čo za to treba dať? - pýtajú sa. Nič, iba cvičiť, cvičiť, cvičiť. A, samozrejme, učiť sa.“ Tréner totiž dbá na dobré výsledky svojich zverencov v&nbsp;škole. Je v&nbsp;kontakte s&nbsp;učiteľmi a&nbsp;riaditeľmi. Ak si niekto zhorší prospech, určite sa to dozvie. Nasleduje rozhovor. František Sajko pátra po príčine. Ak treba, po tréningu si s&nbsp;chlapcom sadne a&nbsp;doučuje ho. „Nie je tréning, na ktorom by som sa ich neopýtal, čo bolo v&nbsp;škole. Vedia, že sa na mňa môžu obrátiť s&nbsp;akýmkoľvek problémom. Nielen čo sa týka športu.“

Silový trojboj, po anglicky powerlifting, sa skladá z&nbsp;troch disciplín. Drep so záťažou, tlak na lavičke a&nbsp;mŕtvy ťah. Na súťaži absolvuje športovec všetky tri, v&nbsp;každej má tri pokusy. Najlepšie výsledky sa sčítajú. Keďže dvíhanie takej váhy je obrovský nápor na organizmus, odporúča sa začať so silovým tréningom až po štrnástom roku. Niektoré federácie umožňujú súťažiť až od šestnástich. František Sajko na začiatku dbá o&nbsp;to, aby sa každý naučil správnu techniku. Až keď ju zvládne so žrďou, bez závaží, môže začať so silovým tréningom. Dvíhané hmotnosti sa pomaly zvyšujú. Tie najväčšie zdvihne športovec len párkrát za celý tréning. Niektorí napredujú rýchlo, iní na to nemajú talent, ale nikto ich neposiela preč len preto, lebo v&nbsp;tomto športe nemajú perspektívu. Môžu predsa cvičiť pre radosť a&nbsp;dobrý pocit. „Prvoradé je pre nás, aby zmysluplne trávili voľný čas,“ upozorňuje František Sajko.

Športový klub Powerlifting FTC Fiľakovo má momentálne dvadsaťtri členov od 13 do 26 rokov. Takmer všetci sú Rómovia. Tento šport láka viac chlapcov ako dievčatá. Momentálne cvičí iba jedna mladá dáma, Silvia, ktorej to vraj ide skvele a&nbsp;za pár mesiacov urobila veľké pokroky. Aby mohli deti trénovať zadarmo, založili občianske združenie a&nbsp;snažia sa financovať aspoň nevyhnutné pomôcky. Kriedu, bandáže, opasky. Tréningové priestory im prepožičiava základná škola, časť činiek a&nbsp;náradia kúpilo mesto, časť nadšenci sami.

Obvykle cvičia trikrát do týždňa po dve hodiny, pred súťažou plus ďalší deň a&nbsp;cez víkend&nbsp;pridávajú kardio - beh, plávanie, bicyklovanie. „Pred prvou súťažou nám ni­kto neveril. Našťastie, mesto Fiľakovo a&nbsp;občianske združenie Purt nám zaplatili cestovné, ubytovanie a&nbsp;štartovné. Tak sme sa dostali na majstrovstvá Slovenska a&nbsp;dokázali sme, že máme výsledky. A&nbsp;to je dôležité, lebo výsledky sú ďalšou inšpiráciou pre deti,“ hovorí František Sajko. V&nbsp;powerliftingu sa peniaze netočia, ani v&nbsp;zahraničí nie je veľa športovcov, ktorí by ho robili bez iného zamestnania. Má však obrovskú výhodu. Dá sa s&nbsp;ním začať kedykoľvek a&nbsp;môže sa robiť aj vo vyššom veku. Na súťažiach nie sú výnimkou páni po šesťdesiatke. Hoci sa výkonnosťou nemôžu rovnať mladším, stále dvíhajú slušné váhy.

Koncom marca pôjdu Fiľakovčania na majstrovstvá Slovenska do Čadce. V&nbsp;októbri na majstrovstvá sveta do Nových Zámkov. Majú šťastie, že to vyšlo tak blízko. Malý rómsky športový klub si nemôže dovoliť cestovať na súťaže ďaleko. Majstrovstvá Európy sú v&nbsp;Nemecku. Z&nbsp;majstrovstiev 2018 majú titul majstra Európy. Veľmi radi by ho obhájili. Momentálne je však do Nemecka pre nich ďalej ako na Mesiac. Nemajú peniaze na to, aby sa na súťaži zúčastnili.

František Sajko radšej počíta iné úspechy. „Som rád, ak niekto z&nbsp;klubu odchádza. Lebo kto odchádza, odchádza kvôli práci,“ usmieva sa. „Zamestná sa a&nbsp;ne­stíha tréningy od tretej do piatej popoludní. Môžem sa pochváliť, že chlapci, ktorých trénujem, a&nbsp;študenti na gymnáziu a&nbsp;na strednej škole, kde robím mentora, ukončili strednú školu,&nbsp;získali odbornosť a&nbsp;našli si prácu, niektorí dokonca študujú na vysokej škole. Máme stopercentnú úspešnosť.“ A&nbsp;to v&nbsp;regióne, ktorý dlhodobo patrí medzi najmenej rozvinuté lokality, kde chýbajú pracovné príležitosti. Františkovi Sajkovi často volajú majstri z&nbsp;miestnych firiem. Ten a&nbsp;ten sa k&nbsp;nám hlási do práce, poznáš ho? Cvičí u&nbsp;teba? Tak ho vezmem. „Šport ako metóda skutočne pomáha.“

Tréner rómskych silákov z Fiľakova: Som rád, ak niekto z klubu odchádza, lebo je to kvôli práci

Výber pre vás

Tréner rómskych silákov z Fiľakova: Som rád, ak niekto z klubu odchádza, lebo je to kvôli práci

Súvisiace články

Cesta do záhuby: Vyrastá nám generácia, ktorá je už pomaly unavená, aj keď sedí...

Rehabilitačná metóda z Česka lieči pohybový aparát, dokáže aj formovať telo

Michaela Kocianová si telo týra bolesťou a za tvárovú gymnastiku platí nehorázne peniaze

„Na tvári nosím masku, nepijem alkohol a cvičím jogu,“ hovorí operný spevák Pavol Bršlík

Výber pre vás