Gréta Klimkovská

Už zo seba nerobí hrdinu. O Františkovi Kovárovi je niekoľko rokov známe, že prešiel viacerými zdravotnými problémami a napriek tomu šíri všade optimizmus. Počas rozhovoru pre PLUS 7 DNÍ sa však nehanbil priznať, že s vekom mu odchádza nielen fyzická, ale občas aj mentálna forma. „Niekedy mi stačilo, že som si pred predstavením alebo natáčaním preletel texty rýchlym tempom, no teraz je to iné. Ak sú dlhšie pasáže, ktoré som hral dávnejšie, texty si musím doma poctivo opakovať a niektoré sa aj opäť učiť, ale asi je to už v mojom veku prirodzené,“ vraví otvorene a neskrýva ani zaváhanie.

„Napriek mojej, trúfam si povedať, poctivej príprave sa už stalo, že ma kolegovia museli zachraňovať. Jednoducho mi vypadla pasáž, na&nbsp;ktorú všetci čakali. Nezabudnem na&nbsp;to, ako mi Božidara Turzonovová a&nbsp;Zuzana Kocúriková počas hry Kvarteto všemožne našepkávali a&nbsp;naznačovali, čo mám povedať a&nbsp;kde som sa stratil. Nebola to zábava, ale muselo to byť zároveň komické.“

Herec sa s&nbsp;textmi pasuje nielen na&nbsp;divadelných doskách, ale aj v&nbsp;seriáli Nemocnica, kde hrá doktora Čierneho. „Na&nbsp;pľaci je mnoho mladých, talentovaných a&nbsp;vrtkých hercov. Niektorí mladí kolegovia sa texty takmer neučia,“ prekvapuje informáciou zo zákulisia. „Naozaj. Stačí im, že ich majú v&nbsp;telefóne a&nbsp;pred scénou si ich párkrát prečítajú. No my starší si tam vždy s&nbsp;režisérom na&nbsp;dlhšie sadneme a&nbsp;preberieme podrobnosti aj viackrát. No to je život. Mladý rozum je mladý.“

Ak ich staršieho kolegu čaká dlhá scéna, texty sa niekedy, ako tvrdí, učí aj tri dni. „A&nbsp;čo, priznám sa vám, niekedy o&nbsp;pol štvrtej v&nbsp;noci sa zobudím na&nbsp;to, že asi si text úplne nepamätám. Ak mám akúkoľvek pochybnosť, idem si ho zopakovať. Nechcem a&nbsp;nemôžem si dovoliť mať komplikácie na&nbsp;scéne a&nbsp;zdržiavať celý štáb.“

Kedy sa František Kovár chystá dať hereckej kariére definitívne zbohom, ešte nevie. „Každý deň je iný, ale úplne. Niekedy mám pocit, že by už stačilo. Inokedy ma reakcia publika tak nadchne, že si vplyvom zvláštneho adrenalínu poviem, tak to ešte iste neskladám karty.“ Na&nbsp;druhej strane vraj herec nikdy nezabudne na&nbsp;vetu, ktorú mu na&nbsp;margo únavy povedala kolegyňa Emília Vášáryová. „Po&nbsp;sedemdesiatke to začneš cítiť,“ varovala ho osemdesiatročná herečka, keď ju raz viezol z&nbsp;divadelného predstavenia domov.

Aj Kovárov kamarát lekár sa často zaujíma, či nie je unavený. On hrdinsky odpovedá, že aj keď je, prekoná sa. Ale ak ho po&nbsp;rokoch hrania premôže únava, tak si poobede zdriemne. „Naobedujeme sa a&nbsp;moja žena Danka už len povie: Choď.“ Poobedňajší spánkový rituál si vraj osvojil dávnejšie. Teší sa, že hoci bol vždy hyperaktívny typ, so spánkom problém nikdy nemal. „Teraz po&nbsp;predstavení som zrelý do&nbsp;postele. Nanajvýš si dám deci vína či tri glgy piva a&nbsp;po&nbsp;pol hodine cítim, že periny volajú. Manželke Danke len skonštatujem - pokojne pozeraj televízor - a&nbsp;už aj spím. Televízor v&nbsp;spálni ma vôbec neruší.“

Na&nbsp;druhej strane, František Kovár svoj zdravotný stav nezvykne preberať z&nbsp;každej strany, od&nbsp;hypochondra mal na&nbsp;míle ďaleko. Pred časom však ostal prekvapený, keď mu počas nakrúcania seriálu z&nbsp;lekárskeho prostredia prišli na&nbsp;zdravotné problémy. „Pamätám si to ako dnes. Počas jednej scény ma napojili na&nbsp;prístroj, ktorý nebol fiktívny, ale reálny. Točili sme skoro ráno. Aj sestrička bola skutočná a&nbsp;zrazu na&nbsp;mňa vybehla s&nbsp;otázkou, či sa momentálne cítim dobre a&nbsp;nemám nejakú nevoľnosť. Ostal som udivený, no skonštatovala, že mám tlak vyše 200 na&nbsp;160.“

Herec tomu nechcel veriť a&nbsp;vypytoval sa, či nie je prístroj pokazený, no následne tlak zmerali ďalšej osobe, ktorá mala hodnoty v&nbsp;poriadku. Po&nbsp;dotočení prišiel domov a&nbsp;keď sa priznal manželke, lekárke Danke, okamžite ho dala do&nbsp;pozoru, aby nezanedbával liečbu tlaku a&nbsp;bral pravidelne predpísané lieky. „Od&nbsp;toho momentu mi môj tlak nie je ľahostajný a&nbsp;v&nbsp;liečbe som poctivý,“ prízvukuje.

Manželka Františka Kovára zachránila viackrát. V&nbsp;minulosti prekonal infarkt a&nbsp;nebyť jeho prísnej polovičky, mohlo sa to skončiť oveľa horšie. „V&nbsp;ten deň na&nbsp;mne videla, že nie som v&nbsp;poriadku. V&nbsp;nemocnici mi napokon zistili prekonanie infarktu. Rázne ma prinútila, aby som išiel na&nbsp;JIS-ku. Ako dôležitý chlap som trucoval - nechcel som si sadnúť na&nbsp;vozík a&nbsp;hrdo som vyhlasoval, že ak som prišiel po&nbsp;svojich, po&nbsp;svojich sa budem aj naďalej presúvať. Nasledovala operácia a&nbsp;potom som dostal sepsu.“ Čo je, ľudovo povedané, otrava alebo infekcia krvi. Pred rokmi herca potrápil aj ľavý bedrový kĺb a&nbsp;kým mu ho vymenili, musel chodiť s&nbsp;nápomocnou paličkou. Už dávno ju nepotrebuje, no napriek operácii nie je jeho chôdza úplne plynulá.

Napriek tomu herca stretávame na&nbsp;pohreboch kolegov z&nbsp;umeleckej brandže. „Ako sa spieva v&nbsp;piesni - Všetci sa zídeme raz v&nbsp;jednej posteli. Je pravda, že ja a&nbsp;moji rovesníci sme v&nbsp;štádiu, že veľmi často cho­dievame na&nbsp;posledné rozlúčky. Je to smutné a&nbsp;nechá to chladným málokoho. So slovom smrť by sa človek mal naučiť žiť. No je to vec, s&nbsp;ktorou sa musíme všetci vyrovnať po&nbsp;svojom. Tak ako sme na&nbsp;svet prišli, a&nbsp;to bez akýchkoľvek hmotných vecí, tak z&nbsp;neho aj odídeme.“ Podľa Františka je najdôležitejšie, aby sme mali vždy vyriešené vzťahové veci, pretože nikto nevie, kedy tu už nebude. „Bol som pri mojom otcovi, keď zomieral. A&nbsp;vtedy som si uvedomil ešte jednu podstatnú vec - človek, ktorý vie, čo je láska, tomu druhému želá krásnu smrť, aby sa netrápil.“

Dnes sa František Kovár už takmer ničoho nebojí, no ako dieťa bol vraj veľkým strachopudom. Vyrastal na&nbsp;Tabakovej ulici v&nbsp;Bratislave - v&nbsp;trojapolizbovom byte, pričom v&nbsp;každej izbe boli staré pukajúce parkety. Rodičia žili kultúrou a&nbsp;navštevovali divadlo a&nbsp;kino. Len čo sa František dozvedel, že odchádzajú z&nbsp;domu, okamžite schmatol do&nbsp;ruky nôž. „Nikdy som nešiel spať, kým som postupne neotvoril dvere do&nbsp;všetkých izieb. Všade som rozsvietil a&nbsp;všetko som s&nbsp;nožom skontroloval. Dokonca aj skrine a&nbsp;priestor pod posteľami. Môj nebohý otec vedel, čo stváram a&nbsp;ako sa bojím. Vymyslel si, že na&nbsp;mne aplikuje pivničnú metódu. Posielal ma do&nbsp;tmavej pivnice po&nbsp;uhlie. Cesta k&nbsp;vypínaču bola kdesi až na&nbsp;konci miestnosti a&nbsp;pre mňa to bolo niečo strašné. Toto mi on robil. Ešte nahovoril moju o&nbsp;šesť rokov staršiu sestru, nech sa skryje pod perinu a&nbsp;začne sa tam hýbať. Myslel som si, že dostanem infarkt a&nbsp;nekonečne som kričal.“

Izby kontroloval do&nbsp;trinástich rokov a&nbsp;potom sa v&nbsp;ňom niečo zlomilo. Báť sa prestal. A&nbsp;v&nbsp;novembri vydal spolu s&nbsp;autorkou Silviou Lispuchovou knihu, ktorá mapuje jeho životné obdobia. Spomína mnoho príhod z&nbsp;detstva, z&nbsp;obdobia, keď študoval, opisuje kvantum pocitov a&nbsp;zážitkov, ktoré mu utkveli v&nbsp;pamäti počas dlhoročnej hereckej kariéry. Kniha s&nbsp;názvom Jednoducho Ferko vznikla počas koronavírusu - prostredníctvom telefonátov. „Často, keď sme so Silviou dovolali, spomenul som si na&nbsp;ďalšie a&nbsp;ďalšie veci. Veď ako som vravel, pamäť je už iná, ako bola kedysi.“

Útrapy herca Františka Kovára: Stráca pamäť, texty sa znova učí ako školák

Výber pre vás

Útrapy herca Františka Kovára: Stráca pamäť, texty sa znova učí ako školák

Súvisiace články

Vášáryová o sviatkoch s Lasicom: Z lesa, kam sa vybral hľadať stromček, ho vyviezla na vozíku

Zuzana Šebová vydesená z hejterov: Dominika Cibulková je úplne inak nastavená než ja

Šou 5 proti 5 končí: Samo Tomeček prezradil, aký osud čaká reláciu Milujem Slovensko

Ide si svoje: Karin Majtánová zhodila štrnásť kíl a radí, ako neschytať jojo efekt FOTO

Andy Kraus prerába starodávnu usadlosť: Skrýva v nej ojedinelé kúsky. Pustil nás dovnútra FOTO

Výber pre vás