Katarína Oravská

Pod vplyvom medzinárodných kampaní #MeToo (Ja tiež) a Time’s Up (Čas vypršal), ktoré vyvolal škandál amerického producenta Harveyho Weinsteina, sa Bondova agresívna technika zvádzania dostala pod paľbu kritiky.

Je to iracionálne, ale mačo, čiže, podľa slovníka, muž s typicky mužskými vlastnosťami, fyzicky silný, rozhodný, sebavedomý až arogantný a samoľúby, s nadradeným postojom k ženám, priťahuje. O to viac, že ide o fiktívnu postavu. V realite by ho žiadna doma nechcela mať, aspoň nie nadlho. Nehovoriac o tom, že jeho správanie uráža. A to má byť náš hrdina? Dnešní dvadsiatnici ho odmietajú. Deckám narodeným v novom miléniu sa na surovca vo vzťahu k ženám pozerať nechce. Ich hrdinovia môžu síce zabíjať desiatky ľudí, ale po zadku žiadnu ženu plieskať veruže nebudú!

Z pera spisovateľa Iana Fleminga vzišiel agent britskej tajnej služby MI6 v roku 1953. Objavil sa v desiatkach románov a o jeho obľúbenosti svedčí aj počet nakrútených filmov - 26, pričom nejde o konečné číslo. Mladí sa však na staré bondovky pozerajú so skepsou. Niekdajší agenti 007 boli podľa nich „sexistickí a rasistickí“. Špeciálne Bondovia v podaní škótskeho herca Seana Conneryho a Angličana Rogera Moora. Pre mile­niálov sú klasické bondovky doslova „nevhodným obsahom“.

Hoci bondovky sa natáčajú už 56 rokov, niektorí mileniáli sa k nim prvýkrát dostali až teraz. A veruže boli pri pozeraní „starých dobrých“ bondoviek poriadne šokovaní. Prikovaní ku gauču neverili tomu, čo vidia na obrazovkách. Ako deti sociálnych sietí sa o to museli podeliť s ostatnými. Veď Sean Connery je v podstate násilník! „Sledovať klasické bondovky a uvedomiť si, že frajer bol nenápadný násilník,“ cituje jeden z komentárov na Twitteri The Sun. „Ukázalo sa, že James Bond zo starej školy sa pohybuje na hranici násilnosti,“ znie ďalší komentár alebo: „Sean Connery je sakramentsky agresívny.“ „Špiónova sexuálna agresia je neprijateľná,“ myslia si mladí o Flemingovom hrdinovi. Kritizujú najmä Bonda Sea­na Conneryho, ktorý hral agenta 007 v rokoch 1962 až 1983 dokopy sedemkrát. Dnes má jeho postava nálepku „sexistického špinavca a násilníka“.

Na sociálnych sieťach sa rozbehla diskusia, či pozerať staré bondovky v kontexte doby ich vzniku, alebo modernou optikou. Polemiku naštartovalo virálne video zostrihov scén tajného agenta so ženami. Tak­zvané Bond girls sú neodmysliteľnou súčasťou každého filmu s agentom s povolením zabíjať a mohli by sme dodať aj s povolením súložiť. Bondove ženy sú vždy krásne, sporo odeté, neraz s dvojzmyselným menom a hlavný hrdina o ne vždy prejaví milostný záujem. Rád ich pleskne po zadku, využíva ich zraniteľnosť. Vynucuje si sex a darí sa mu v tom na sto percent. Lenže uprostred debaty proti sexuálnemu obťažovaniu vzniká otázka: Možno ešte Jamesa Bonda považovať za archetyp mužského hrdinu? Nemožno, aspoň nie bez výhrad, ale zase sexi je, to je iná vec.

Nejde o prvú kritiku na klasického Bonda. The Guardian upozorňuje, že v spomínanom zostrihu na You­Tube kanáli Fun with Guru nenájdete najviac poburujúce scény agenta jej veličenstva. Napríklad tú, keď sa Bond Sean Connery v Srdečných pozdravoch z Ruska (1963) snaží vymlátiť priznanie z agentky KGB Tatiany Romanovovej. Rané bondovky boli problematické dávno pred vypuknutím kampaní #MeToo a Time’s Up. A nielen pre oslavu sexistických postojov.

Žiť a nechať zomrieť (1973) by bol podľa The Guardian jeden z lepších filmov s agentom 007, nebyť ľahko rasistických a neobratných narážok na blaxploitation filmy natáčané v 70. rokoch minulého storočia v USA s černošskými hrdinami, špeciálne cielené pre černošské publikum. Vo filme Dr. No (1962) zas Bond nariadil svojmu afroamerickému pomocníkovi Quarrelovi, aby mu doniesol topánky. Ako dopĺňa The Sun, za rasistickú sa považuje aj postava šerifa J. W. Peppera. Vo filme Muž so zlatou zbraňou (1974), kde si Bonda zahral Roger Moore, opíše šerif obyvateľov Bangkoku ako „malé hnedé špicaté hlavy“. Z nových bondoviek sa divákom podľa Daily Mail nepáčilo, ako sa Daniel Craig vo filme Skyfall (2012) vkradne do sprchy bývalej sexuálnej otrokyne Sévérine (Bérénice Marlohová). Bez jediného slovka. „Odporné zaobchádzanie,“ myslí si jeden z divákov. V ďalšej scéne totiž Bonda donúti hlavná záporná postava Raoul Silva (Javier Bardem), aby z jej hlavy zostrelil poldecák. Keď sa mu to nepodarí, Raoul jej strelí do hlavy. Koniec jej príbehu, viac o nej nepadne ani zmienka.

V protiklade s charakterom tvrdého surovca, aký producenti Bondovi prisúdili, vystupuje jeho šéfka M. Keď sa šéfka britskej tajnej služby MI6 v podaní Judi Denchovej prvýkrát stretne v Zlatom oku (1995) s uhladeným Pierceom Brosnanom, označí ho za „sexisického, mizogýnneho dinosaura a prežitok studenej vojny“. Bonda vo verzii Daniela Craiga v Casino Ro­yale (2006) opíše ako „tupý nástroj“ a v Quantum of So­lace (2008) mu nadá, že spôsobil smrť „obetného baránka“ - agentky, ktorú hrala Gemma Artertonová.

V mnohých ohľadoch bola Denchovej M protipólom brutality agenta 007. Bola spravodlivým a kritickým ženským hlasom. „Teraz, keď úlohu Bondovho šéfa prevzal Ralph Fiennes, zmysel pre rovnováhu sa vytratil,“ konštatuje The Guardian a pokračuje, že najpamätnejšie sú práve najponurejšie scény agenta 007. Najlepšie sa na Bonda pozerá, keď je najkrutejší, najdivokejší a plus v Craigovom prípade najpomätenejší. Roger Moore nebol nikdy lepší Bond ako v Žiť a nechať zomrieť (1973), kde bol jednoducho len stroj na zabíjanie. Timothy Dalton - Dych života (1987), Povolenie zabíjať (1989) - sa k Bondovým dievčatám správa úctivejšie než jeho predchodcovia aj nasledovníci, ale na špici zoznamov najlepších predstaviteľov agenta 007 ho budete hľadať márne. George Lazenby - V tajných službách jej veličenstva (1969) -, jediný Bond, ktorý sa zamiloval a oženil, je často na spodných priečkach, hoci z iných dôvodov.

„Pred časom sa moje deti dohadovali, aký film si pozrú. ,Mám pre vás perfektný film. Budete ho milovať, povedal som im.“ Tak začína jeden zo svojich pravidelných stĺpčekov pre kanadský Maclean Magazine Scott Gilmore. Deťom pustil bondovku Goldfinger (1964). Po desiatich minútach pozerania s deťmi sa začal cítiť nepríjemne. Veď Connery práve vnikol do hotelovej izby a premohol ženu, aby s ňou mohol mať sex. On ju chcel pobozkať, ona s odporom otočila tvár a po vzájomnom „naťahovaní“ agent 007 predsa len dostal, čo chcel. Elegantné zvádzanie teda vyzerá inakšie. Gilmore si už túto konkrétnu scénu nepamätal, ale donútilo ho to zamyslieť sa. Netrvalo dlho, aby si vybavil podobné scény z ďalších svojich obľúbených filmov - dokonca v sladkom muzikáli Pomáda (1978). V autokine sa Danny (John Travolta) vrhne na Sandy (Olivia Newton-Johnová). Tá kričí a pokúša sa svojho frajera zo seba striasť, až sa jej podarí z auta ujsť. A čo Danny? Ten sa za to na ňu naštve.

Časy sa však menia a naše morálne normy pripomínajú podľa Gilmorových slov skôr rieku ako nemenné základy. „Neustále sa menia a vyvíjajú. Niekedy po generáciách, niekedy v priebehu niekoľkých mesiacov, čo možno sledujeme práve teraz vďaka hnutiu #MeToo,“ píše Gilmore. Je teda v poriadku pozerať Jamesa Bonda, ako si vynucuje sex s úškľabkom na tvári? Podľa Gilmora vidieť po rokoch niečo, čo sme mali radi, a uvedomiť si, aké brutálne je to teraz, je pre nás vlastne dobré. „Núti nás, aby sme zvážili, čo robíme teraz. Na čom sa dnes smejeme, bude zajtra barbarské. Nemáme žiadny dôvod, aby sme sa cítili samoľúbo či povýšenecky pre naše súčasné osvietené a moderné vnímanie sveta. Zajtrajšok nám prinesie znechutenie a hanbu.“

Ako sa názorovo vyvíja spoločnosť, menia sa aj jej popkultúrni hrdinovia. Oproti šesťdesiatym a sedemdesiatym rokom v súčasnom hlavnom hollywoodskom prúde prekvitajú postavy, ktoré síce nezapadajú do šablóny typického kladného hrdinu, napriek tomu, alebo práve pre svoje temné správanie, sú populárni. Príkladom je Wolverine, ktorý má na krku zlovestné zločiny minulosti, či Thorov zlý brat Loki. Ten je v podaní Toma Hiddlestona neodolateľný. Fanúšikovia Star Wars by roky chceli vidieť vo vlastnom filme morálne pochybného lovca Boba Fetta. Veď ani v živote nie je nič čierno-biele. Problém v prípade Jamesa Bonda podľa The Guardianu je, že napriek jeho neobrúseným hranám ho stále servírujú ako príklad britskej zdvorilosti a model správania pre mladých džentlmenov. Tomu však v súčasnosti nezodpovedá. Kým zarába pre britskú filmovú spoločnosť Eon, ktorá ho produkuje, jej to môže byť jedno. Okrem toho teraz, keď sa dostali klasické bondovky do rečí, nejeden fanúšik si ich pozrie opäť.

Najlepšie pre Bondovho diváka - teda toho, ktorý sa nad všetkým zamýšľa - asi bude prijať fakt, že agent 007 ani uvedené príklady filmových postáv nie sú vzorom modelového správania. Prečo by sme mali brať popkultúru vážne, keď by sme tak nemali brať reálny život? Ak aj Bondovo správanie neschvaľujeme, v kine si ho môžeme naďalej užívať.

Sexistickí, homofóbni a transfóbni Priatelia

Cez streamovaciu službu Netflix sa legendárny a jeden z najpopulárnejších seriálov Priatelia (1994 - 2004) dostal ku generácii narodenej v rokoch nového milénia. Ak si myslíte, že sa pri ňom mladí pučili od smiechu ako dnešní štyridsiatnici, ktorí netrpezlivo čakali na každú novú časť, to teda nie. Dvakrát opakovaný či v tomto prípade dvadsaťročný žart nie je vtipný. Zmenila sa totiž doba aj generácia.

Mileniáli, ktorí si myslia, že Priatelia sú sexistickí, by si mali pozrieť Jamesa Bonda - znie jeden z komentárov na Twitteri,
narážajúci na vnímanie „starej dobrej“ kinematografie dnešnými dvadsiatnikmi. Mladým divákom nie je po chuti Chandlerova paranoja z toho, že ľudia okolo si myslia, že je gej, a jeho výsmech z vlastného otca, ktorý sa v kabarete prezlieka za ženu. Ako homofóbny sa im zdá aj Ross, ktorý nemôže zniesť, že opatrovateľom jeho dcéry by mal byť muž. „Si gej?“ spýta sa ho. Seriálom sa vinú narážky aj na lesbický vzťah Rossovej bývalej ženy Carol, s ktorou má dcéru. Na druhej strane, výchova dieťaťa lesbickými partnerkami je téma, ktorá bola v čase uvedenia seriálu ešte tabu. Mladí diváci by sa dnes hanbili za uťahovanie z ľudí s nadváhou tak, ako sa v seriáli pripomína, že Monica bola kedysi tučná. Na pochybách sú aj z Monicinho vzťahu s kamarátom jej otca, starším o vyše dvadsať rokov. Za sexuálny harašment považujú aj to, že Rachel si najala osobného asistenta nie pre jeho profesijné kvality, ale výzor. V seriáli sa navyše za celý čas objavili len dve postavy inej farby pleti.

„Vyrastala som v Devone, kde - šokujúco - populácia nebola zvlášť progresívna. Ako „rozkazovačné dieťa“ ma povzbudilo, že tak označujú aj Monicu, a napriek tomu ju rešpektujú. Videla som, ako si Joey, Chandler a Ross navzájom hovoria „mám ťa rád“ a snažia sa zladiť svoje emócie s tým, ako by ako muži mali „konať“. Videla som, ako Ben vyrastal s dvomi milujúcimi matkami, ako Rachel ako slobodná matka vychovávala svoju dcéru a pritom pracovala. Ako sa Phoebe vyrovnala so samovraždou svojej matky a zistila, že ženy môžu byť sexuálne slobodné rovnako ako muži. Ani teraz to nie sú malé veci,“ zhodnotila pre The Guardian britská novinárka a feministka Sarah Goslingová, ako vtedajším mladým divákom otváral sitkom oči.

Podľa televízneho kritika Mika Warda, ktorého citovala BBC, je okej, že sa pri dnešných štandardoch cítime pri sledovaní Priateľov nepohodlne. Dôležité je, aby sa na svet nenazeralo úzkoprsou perspektívou. „Odkedy Priatelia v roku 1994 debutovali, svet sa zmenil na nepoznanie. K internetu malo prístup len pol percenta svetovej populácie, sodomia bola trestná v 23 štátoch USA a černoch nestál na čele elitných súkromných univerzít, nieto aby sedel v Bielom dome. Ľudia fajčili v baroch, na pracoviskách, vlastne všade,“ priblížil dobu Stephen Daisley na blogu The Spectator.

Kampaň #MeToo doľahla už aj na Bonda. Robí z neho zloducha najväčšieho kalibru

Výber pre vás

Kampaň #MeToo doľahla už aj na Bonda. Robí z neho zloducha najväčšieho kalibru

Súvisiace články

Ošúchané reklamy naopak: Muži v nich okúsia chuť vlastného sexistického jedu

Ošúchané reklamy naopak: Muži v nich okúsia chuť vlastného sexistického jedu

Europoslankyňa Beňová vynadala sexistickému kolegovi: Jeho reči sú hlúpe

Europoslankyňa Beňová vynadala sexistickému kolegovi: Jeho reči sú hlúpe

Šéfka Yahoo! Mayerová: Porodila a akcie firmy klesli

Volajte nás pane, vymysleli si feministické učiteľky vo Veľkej Británii

Výber pre vás