Jana Šimíčková

V pozadí povolebného vývoja zostala len málo povšimnutou iná, nemenej zaujímavá udalosť. Ústavný súd rozhodol, že trest, na základe ktorého môžu prísť, respektíve už prišli páchatelia o&nbsp;svoj majetok, je protiústavný. Dnes pritom uvedená sankcia hrozí mnohým exponovaným osobám, ktoré v&nbsp;minulosti zastávali významné pozície. Čo presne Ústavnému súdu prekážalo, aké dôsledky bude mať jeho verdikt na rozbehnuté konania a&nbsp;čo sa bude diať v&nbsp;prípadoch, v&nbsp;ktorých štát prepadnutý majetok už aj speňažil, vysvetľuje dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského EDUARD BURDA (42). Rozprávala sa s&nbsp;ním JANA ŠIMÍČKOVÁ.

Hoci témou nášho rozhovoru je rozhodnutie Ústavného súdu, nedá mi neopýtať sa, prekvapila vás informácia, že ste údajne horúcim kandidátom strany Smer na post ministra spravodlivosti?

Toto je absolútny hoax, ktorý nemá žiadne opodstatnenie. Musím povedať, že išlo len o&nbsp;zlomyseľnosť Denníka N, ktorý túto informáciu vypustil.

Prečo zlomyseľnosť? Médiá sa po voľbách pravidelne zamýšľajú nad tým, kto by mohol zastávať jednotlivé posty v&nbsp;novej vláde.

V&nbsp;mojom prípade však Denník&nbsp;N&nbsp; nepochopil, že za mojimi verejnými vyjadreniami nie sú žiadne politické hry, ide len o&nbsp;odborné názory na často katastrofálnu rozhodovaciu činnosť, najmä čo sa týka viacerých prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry.

Na čele tohto úradu stojí Daniel Lipšic nominovaný do funkcie práve právnickou fakultou, ktorú vediete. Pred časom ste sa vyjadrili, že napriek všetkému predstavuje pán Lipšic vo vedení špeciálnej prokuratúry viac pozitív ako negatív, stále si to myslíte?

Politik ostane politikom. Pri­znávam, že po dlhom zvažovaní činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry v&nbsp;ostatných rokoch musím dať za pravdu tým, ktorí mi tvrdili, že Daniel Lipšic nezvládne mentálny prechod z&nbsp;politika na prokurátora.

Musím dať za pravdu tým, ktorí mi tvrdili, že Daniel Lipšic nezvládne mentálny prechod z politika na prokurátora.

Ako by podľa vás vyzeral zvládnutý prechod pána Lipšica z&nbsp;politika na prokurátora?

Keby ho zvládol, asi by sme sa dnes nemuseli zaoberať úvahami o&nbsp;ďalšej opodstatnenosti Úradu špeciálnej prokuratúry. Na druhej strane, za tou podľa mojej mienky často nezákonnou činnosťou Úradu špeciálnej prokuratúry stoja aj profesionálni prokurátori. Táto téma je veľmi spolitizovaná od samého začiatku, keď sa menil zákon, aby mohol byť Daniel Lipšic špeciálnym prokurátorom. Preto si myslím, že túto tému netreba viac politicky „špičkovať“, ale dôsledne vyšetriť, či za nezákonnosťou niektorých rozhodnutí z&nbsp;Úradu špeciálnej prokuratúry a&nbsp;NAKA konštatovanou nadriadenými orgánmi stojí len slabšie využitie sivých mozgových buniek alebo zlý úmysel.

Ktoré rozhodnutie Úradu špeciálnej prokuratúry považujete za najalarmujúcejšie?

Podľa mňa neustále prerážajú dno nezákonných a&nbsp;nelogických absurdít. Napríklad pri obvinení riaditeľa SIS Michala Aláča a&nbsp;ďalších v&nbsp;podstate konštatovali, že osoby plnili svoje zákonné povinnosti, len pred to doplnili čarovnú formulku v&nbsp;tom zmysle, že tak údajne robili s&nbsp;cieľom diskreditácie trestných konaní vedených pod dozorom Úradu špeciálnej prokuratúry. Namiesto toho, aby sa vyšetrili závažné podozrenia z&nbsp;manipulácie trestných konaní, pokúsili sa odstaviť tých, ktorí to riešili. Myslím si, že za to by sa nemusel hanbiť ani Augusto Pinochet.

V&nbsp;minulosti ste sa kriticky vyjadrovali aj k&nbsp;nadmernému využívaniu takzvaných kajúcnikov.

Problémové sú všetky rozhodnutia spadajúce do pôsobnosti Úradu špeciálnej prokuratúry, ktoré sú postavené z&nbsp;hľadiska relevantných dôkazov len na výpovedi kajúcnikov a&nbsp;sú v&nbsp;nich opomínané iné dôkazy.

Najmä finančné toky, ktorých preverenie by mohlo viesť k&nbsp;takému nepopulárnemu záveru, že v&nbsp;danom prípade buď úplatky neboli, alebo, naopak, že úplatky či už v&nbsp;danom, alebo úplne inom prípade kajúcnik zobral, a&nbsp;keby ich orgány činné v&nbsp;trestnom konaní vypátrali, museli by ich kajúcnikovi odobrať. To by však mohla byť pre kajúcnika motivácia prestať spolupracovať. Treba dodať, že kajúcnik je evidentne páchateľ trestnej činnosti a&nbsp;keď nemal morálny problém spáchať trestný čin pre svoj prospech, prečo by mal mať morálny problém klamať a&nbsp;vymýšľať si aj neexistujúce udalosti, z&nbsp;ktorých viní iných ľudí? Žiaľ, drvivá väčšina politicky exponovaných prípadov je dnes postavená na takomto nezákonnom spôsobe dokazovania. A&nbsp;že pri takomto spôsobe používania kajúcnikov ide o&nbsp;nezákonné dokazovanie, neustále potvrdzujú aj nové rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva voči Slovenskej republike.

Vráťme sa k&nbsp;aktuálnej téme a&nbsp;tou je zostavovanie novej vlády. Keby prišla ponuka, aby ste sa stali ministrom spravodlivosti, prijali by ste ju?

Nevidím dôvod, prečo by som mal byť ministrom spravodlivosti.

Myslím si, že sú tam iní ľudia, iní kvalitní odborníci, ktorí priamo kandidovali za jednotlivé strany a&nbsp;sú vhodní na obsadenie spomínaného postu.

Začnem stranou Hlas, ktorá je kľúčová pri kreovaní novej vlády. Na uvedený post má ideálnu kandidátku, ktorou je pani profesorka Lucia Kurilovská. Keď­že roky osobne po­znám jej profesionálne aj odborné kvality a&nbsp;pomerne podrobne viem o&nbsp;jej predstave o&nbsp;rozumných reformách v&nbsp;tomto rezorte, osobne dúfam, že sa ministerkou spravodlivosti stane. Aj strana Smer má vo svojich radoch schopných právnikov, napríklad pána doktora Borisa Suska. Pokiaľ ide o&nbsp;Progresívne Slovensko, mám dôveru v&nbsp;pani Irenu Biháriovú. V&nbsp;hre by možno bola aj pani Lucia Plaváková, ale návrhy riešení, ktoré prezentuje, považujem do značnej miery za idúce proti slobode slova, dokonca zväčšujúce kriminalizáciu slobody prejavu, čo považujem za absolútne neakceptovateľné. Čo sa týka KDH, veľmi dobrým kandidátom by bol bývalý minister Viliam Karas.

V&nbsp;prípade SaS sa skloňuje meno exministerky Márie Kolíkovej, ktorú ste v&nbsp;minulosti kritizovali. Bol by to dobrý ťah?

Pôsobenie pani Kolíkovej na ministerstve spravodlivosti považujem za dosť katastrofálne. Jej súdna mapa veci len skomplikovala, bolo to úplne zbytočné. Ak by sa ona stala opäť ministerkou, bola by to podľa mňa pre justíciu a&nbsp;ľudí zlá správa.

V&nbsp;prípade SNS nepredpokladám, že samotný Andrej Danko by mal o&nbsp;niečo takéto záujem, ale majú tam dobrých právnikov. Kandidoval napríklad schopný mladý právnik pán Peter Deďo. Ak dovolíte, k&nbsp;OĽaNO sa vyjadrovať nebudem, povedali predsa, že do žiadnej vlády nejdú.

Čo by mal podľa vás nový minister spravodlivosti spraviť po ná­stupe ako prvé?

Je tam niekoľko vecí, na ktoré by bolo dobré sa pozrieť, ktoré by bolo vhodné opraviť, ale v&nbsp;spolupráci s&nbsp;odbornou verejnosťou. Napríklad už spomínaná súdna mapa, ktorú síce pán Karas v&nbsp;pozícii rezortného šéfa opravil do používateľného stavu, ale je otázka, či by to nebolo potrebné ešte prekopať. Z&nbsp;môjho pohľadu dokonca ideálne zrušiť, ale viete, ušili sme si pascu cez plán obnovy a&nbsp;nadviazali na to finančné prostriedky, takže najskôr treba vyriešiť túto otázku.

Povolebné dianie na Slovensku rozvírilo i&nbsp;rozhodnutie Ústavného súdu, na ktorý sa ešte vo februári 2021 obrátila skupina poslancov za stranu Smer. Nepáčilo sa im, ako je v&nbsp;našej legislatíve zakotvený trest prepadnutia majetku. O&nbsp;čo presne išlo?

Problém je, že v&nbsp;Trestnom zákone sú dve ustanovenia, ktoré hovoria o&nbsp;takzvanom obligatórnom použití trestu prepadnutia majetku.

Keďže ľudia mali besnenie mafie v čerstvej pamäti, bolo jednoduché presadiť prísne, kruté a neprimerané tresty. Presne preto máme najvyššie trestné sadzby prakticky z celej Európy.

To znamená, že pri spáchaní niektorých konkrétnych trestných činov, ktoré sú v&nbsp;zákone taxatívne vymenované, musí byť tento trest uložený povinne, teda obligatórne. A&nbsp;tu Ústavný súd povedal, že je to protiústavné. Že je protiústavné, keď trest prepadnutia majetku musí byť uložený povinne, teda že sudca nemá možnosť takýto trest neuložiť.

Podľa Ústavného súdu je to neprimerané, nehumánne. Doslova konštatoval, že takýto trest je v&nbsp;rozpore s&nbsp;článkom Ústavy SR, ktorý hovorí, že nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Je aj v&nbsp;rozpore s&nbsp;článkom, podľa ktorého sa pri obmedzovaní základných práv a&nbsp;slobôd musí dbať na ich podstatu a&nbsp;zmysel. Inými slovami, trestné právo nemôže zasahovať neprimerane a&nbsp;neproporcionálne do práv obvinených a&nbsp;odsúdených.

V&nbsp;čom presne bol takýto trest prepadnutia majetku neprimeraný?

V&nbsp;tom, že sudcovia ho museli za každých okolností uložiť, aj keď to nebolo vhodné. Uvediem príklad, keď to vhodné nie je. Predstavte si situáciu, že žijú tri generácie v&nbsp;jednom dome. Starí rodičia, rodičia a&nbsp;deti. Starí rodičia dom nadobudli, darom ho previedli na deti a deti boli teraz odsúdené na trest prepadnutia majetku. Štát im dom zoberie bez ohľadu na to, ako ho nadobudli a&nbsp;že v&nbsp;ňom žijú aj starí rodičia a&nbsp;ich vnuci.

Takže štát neskúma, ako bol konkrétny majetok nadobudnutý a&nbsp;zoberie ho, aj keď nepochádzal z&nbsp;peňazí z&nbsp;trestnej činnosti?

Pri niektorých taxatívne vymedzených trestných činoch akýkoľvek majetok prepadá povinne ako celok.

Nie, ten inštitút je postavený tak, že aj legálne nadobudnutý majetok má prepadnúť ako celok bez ohľadu na pôvod.

Ako sa takéto ustanovenie do­stalo do slovenskej legislatívy? Veď aj Ústavný súd konštatoval, že v&nbsp;tomto smere máme zrejme jednu z&nbsp;najprísnejších legislatív v&nbsp;rámci Európy.

Na konci deväťdesiatych rokov ­bola veľká averzia ľudí proti skutočnej mafii, ktorá prekvitala, ktorá používala násilné praktiky. Po­stupne sa proti nej začalo veľmi aktívne bojovať. Keďže ľudia mali besnenie mafie v&nbsp;čerstvej pamäti, bolo jednoduché presadiť prísne, kruté a&nbsp;neprimerané tresty. Presne preto máme najvyššie trestné sadzby prakticky z&nbsp;celej Európy a&nbsp;presne preto sa do našej legislatívy dostali aj tieto obligatórne, povinné tresty prepadnutia majetku.

Čo sa bude diať po rozhodnutí Ústavného súdu?

Od momentu vyhlásenia rozhodnutia už nie je možné trest prepadnutia majetku aplikovať, čiže, povedzme, ak aj tento týždeň malo padnúť nejaké rozhodnutie, súd je už povinný rešpektovať nález Ústavného súdu a&nbsp;povinný trest prepadnutia majetku nemôže uložiť. A, samozrejme, poslanci Národnej rady musia zosúladiť predmetný zákon s&nbsp;nálezom Ústavného súdu. Mali by tak urobiť do šiestich mesiacov od rozhodnutia Ústavného súdu, ak tak neurobia, predmetné ustanovenia automaticky vypadnú z&nbsp;Trestného zákona.

Čo však v&nbsp;prípadoch, v&nbsp;ktorých už bolo o&nbsp;prepadnutí majetku rozhodnuté?

Strata účinnosti právneho predpisu alebo niektorého ustanovenia je dôvod na obnovu konania, ak nebol trest ešte vykonaný. V&nbsp;tomto konaní musí súd rozhodnúť nanovo. Nie je vylúčené, že opäť rozhodne o&nbsp;prepadnutí majetku. Urobí tak na zá­klade normy, ktorá trest umožňuje uložiť, ale neukladá ho povinne.

V&nbsp;takom prípade už bude skúmať, ako bol majetok nadobudnutý?

Nie, ani v&nbsp;takom prípade sa na uloženie trestu prepadnutia majetku nemusí skúmať, akým spôsobom bol majetok nadobudnutý. Jednoducho prepadnúť môže aj legálne získaný majetok. Osobne som v&nbsp;tejto súvislosti celkovo proti konceptu trestu prepadnutia majetku. Podľa mňa by tento trest nemal existovať. Postačoval by peňažný trest v&nbsp;zmysle toho, že by mohol postihovať nejaké percento z&nbsp;majetku. To si viem predstaviť ako férové riešenie. Treba si totiž uvedomiť, že ten majetok môžu užívať ďalší rodinní prí­slušníci páchateľa, ktorí sú odeň závislí.

Ale tu asi môžeme polemizovať, že na dôsledky mal páchateľ myslieť ešte pred tým, ako začal páchať trestný čin.

To je predsa jedno, či mal na to myslieť. Trest má byť primeraný, trest nemá človeka existenčne zničiť. Aj taký človek sa po odpykaní trestu musí vrátiť do spoločnosti, domov. A&nbsp;keď sa nemá kam vrátiť, keď mu zoberieme celý majetok, tak vyjde z&nbsp;väzenia a&nbsp;čo ďalej? Čo si myslíte, že bude robiť? Myslíte si, že sa normálne začlení do spoločnosti? Nie, bude páchať trestnú činnosť v&nbsp;omnoho väčšej miere.

Čo v&nbsp;prípadoch, v&nbsp;ktorých štát majetok prepadnutý na základe protiústavných ustanovení už aj speňažil, teda predal?

Na túto otázku vám neviem na sto percent odpovedať. Odborné názory sa rôznia, aj keď väčšinový výklad, ktorý má oporu aj v&nbsp;zákone o&nbsp;Ústavnom súde, je taký, že ak už trest bol vykonaný, mala by platiť akási ochrana pokojného stavu. To znamená, že vykonaný trest by mali všetci akceptovať. Samozrejme, že to logicky vyvoláva otázku, či právny stav na základe neústavnej normy môže byť akceptovateľný. Predpokladám, že na to zrejme ešte budú rôzne právne názory a&nbsp;že môžu byť rôzne pokusy týkajúce sa právnej ochrany v&nbsp;takýchto prípadoch.

Absolútny hoax! Nevidím dôvod, prečo by som mal byť ministrom, zlostí sa dekan Burda

Výber pre vás

Absolútny hoax! Nevidím dôvod, prečo by som mal byť ministrom, zlostí sa dekan Burda

Súvisiace články

Boh miluje aj Borisa Kollára, nahnevaná Čaputová žaluje Fica a život v chatrčiach

Mafiánova dcéra zavarila šéfovi parlamentu, drzí tureckí ochrankári aj roztúlaní migranti

Štát hlási koniec pomoci pre Rómov z Telgártu postihnutých požiarom. Zoberú im aj stany?

Výber pre vás