<p>venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve</p>

Juliána Bieliková

<p>V našej krajine sa každý s každým pozná, každý je s niekým spolužiak. Aj preto pokladá za svoju veľkú výhodu, že nie je zo Slovenska a miestni podnikatelia na neho nemajú žiaden dosah. „Nájsť cestu ku mne je pre tieto skupiny takmer nemožné,“ hovorí. O tom, ako zatočiť s daňovými podvodníkmi, aké zlé sú výsledky detektora lži, na ktorý posielajú kandidátov na šéfov, ale aj o vyšetrovaní stámiliónových colných podvodov, sa s prezidentom finančnej správy <strong>JIŘÍM ŽEŽULKOM (39) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ</strong>.</p>

<h3>Predtým, ako ste došli na Slovensko, pôsobili ste v&nbsp;súkromnej sfére a&nbsp;ešte predtým v&nbsp;českej finančnej správe. Prečo ste sa vrátili do štátnej správy a&nbsp;prečo práve u&nbsp;nás?</h3>
<p>To sú dve ťažké otázky. Štátna správa mi chýbala, patrím medzi ľudí, ktorí chcú pre štát pracovať a&nbsp;vidia v&nbsp;tom zmysel. Návrat bol pre mňa príjemnou zmenou. A&nbsp;prečo na Slovensko? Nechcem povedať, že to bola výzva, lebo keď niekto hovorí o&nbsp;výzve, nevie, do čoho ide. Ale bola to pre mňa príležitosť.</p>
<h3>Prišla s&nbsp;vami na Slovensko aj rodina?</h3>
<p>Nie, rodinu som nechal v&nbsp;Česku. Mám tri deti, vraciam sa domov raz za týždeň, na víkendy. Je to náročné na organizáciu.</p>
<h3>Ako vníma vaša manželka, že ste sa rozhodli robiť na Slovensku?</h3>
<p>Nemám ešte manželku, mali sme v&nbsp;pláne svadbu, ale pre pandémiu sme sa nestihli zobrať. Moja partnerka ma pozná, vie, v&nbsp;akom nasadení pracujem. Dlho som ju však musel presviedčať.</p>

<h3>Ste cudzinec a&nbsp;šéfujete slovenskej finančnej správe. Nestretávate sa preto s&nbsp;výčitkami?</h3>
<p>Má to výhodu, pretože nájsť niekoho, na koho miestne štruktúry a&nbsp;miestni podnikatelia nemajú dosah, je na Slovensku takmer nemožné. Skoro každý sa s&nbsp;každým pozná. S&nbsp;niekým chodil do školy, s&nbsp;iným je zase príbuzný. Nájsť cestu ku mne je pre tieto skupiny takmer nemožné. Mojou nevýhodou je však to, že nepoznám všetky miestne prepojenia. Ale mať tu človeka bez väzieb je pravdepodobne veľký prínos.</p>


Prekvapuje ma, že ľudia, ktorí sa podieľajú na daňových únikoch, nemajú problém na seba upozorňovať tým, že si kupujú drahé autá a&nbsp;domy. Pre nás je teda jednoduchšie ich odhaliť.


<h3>Oplatí sa vám vôbec robiť pre štát? Platy v&nbsp;štátnej správe sú nižšie ako v&nbsp;súkromnej sfére.</h3>
<p>Ako <strong><a href="https://www.emineopartners.sk/danove-poradenstvo/" target="_blank" rel="noopener">daňový poradca</a></strong> som naozaj zarobil viac. Ale v&nbsp;práci pre štát nemôže ísť a&nbsp;nikdy nepôjde iba o&nbsp;plat. Pôjde o&nbsp;to, že si plníte vnútorné ambície a&nbsp;cieľ.</p>
<h3>Aký je váš cieľ?</h3>
<p>Pomáhať štátu, stáť na tej správnej strane. Dbať na to, aby správa daní a&nbsp;výber cla boli férové pre obe strany, aby spory, ktoré vedieme, boli profesionálne. A&nbsp;chcem na Slovensku najmä zlepšiť výber daní a&nbsp;napraviť nie práve najlepšiu povesť finančnej správy.</p>
<h3>Aký je rozdiel medzi Českom a&nbsp;Slovenskom ohľadne daňových podvodov, napríklad na DPH?</h3>
<p>Spôsob spáchania daňových únikov nie je iný. Vo finále v&nbsp;oblasti DPH nevymyslíte nič nové. Existujú štyri spôsoby, ako spáchať takýto daňový únik. Na druhej strane je Slovensko špeciálne v&nbsp;tom, že tu sú páchatelia menej ostražití a&nbsp;sofistikovaní. Oveľa menej sa to snažia zakrývať. Prek­vapuje ma, že ľudia, ktorí sa podieľajú na daňových únikoch, nemajú problém na seba upozorňovať tým, že si kupujú drahé autá a&nbsp;domy. Majú rozsiahle bohatstvo, ktoré však nezodpovedá ich majetkovým pomerom. Pre nás je teda jednoduchšie ich odhaliť.</p>

<h3>Čím to je, že to na Slovensku robia tak okato?</h3>
<p>Priznám sa, že netuším. Nerozumiem tomu.</p>
<h3>Nie je to tým, že to ľudia akceptujú? Veď za socializmu sa hovorilo, že ak nekradneš, okrádaš svoju rodinu.</h3>
<p>V&nbsp;tomto je česká a&nbsp;slovenská mentalita rovnaká. Tu je to skôr v&nbsp;statuse a&nbsp;potrebe ukázať svoj majetok a&nbsp;postavenie v&nbsp;spoločnosti.</p>
<h3>Aké boli vaše plány pri nástupe a&nbsp;čo sa vám podarilo zrealizovať?</h3>
<p>Mal som dva hlavné ciele. Zlepšiť výber daní a&nbsp;povesť finančnej správy. Čo sa daní týka, v&nbsp;súčasnosti vyberáme o&nbsp;14 percent viac, než sme mali naplánované. Teda sme v&nbsp;pluse asi 1,2 miliardy eur. Zároveň sa zvyšuje vymáhateľnosť daní po kontrole, čo ma veľmi teší. Pred mojím nástupom to boli asi 4 percentá, dnes sme už na 12 percentách. Zlepšenie povesti spočíva viac-menej v&nbsp;tom, ako funguje prevencia a&nbsp;takisto naša sekcia inšpekcie a&nbsp;vnútornej kontroly i&nbsp;spolupráca s&nbsp;políciou. Tých pár zásahov, ktoré sme mali s&nbsp;Úradom inšpekčnej služby alebo s&nbsp;NAKA a&nbsp;Úradom špeciálnej prokuratúry, je dôkazom toho, že sa snažíme ísť aj po „vnútorných nepriateľoch“.</p>

<h3>Zlepšený výber daní pripisujete svojim krokom alebo to skôr súvisí s&nbsp;covidom a&nbsp;tým, že ak chcú podnikatelia žiadať pomoc, musia priznávať príjmy?</h3>
<p>Oba varianty sú pravdivé. Podnikatelia naozaj priznávajú vyššie dane, než to bolo v&nbsp;minulosti. Veľmi rád by som povedal, že je to moja zásluha, ale je to aj preto, že sme zaviedli niektoré technické opatrenia a&nbsp;zamerali sme sa na trochu iné časti podvodných reťazcov. Výber daní sa snažíme analyzovať pri bežných opatreniach a&nbsp;tam sú hneď prvé výsledky.</p>
<h3>Povesť finančnej správy nie je práve dobrá. Ľudia sú šokovaní tým, o&nbsp;čom vypovedal bývalý prezident František Imrecze a&nbsp;šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó. Ako chcete vrátiť dôveru?</h3>
<p>Z&nbsp;môjho pohľadu je kľúčové nastavenie prevencie a&nbsp;kontrolných mechanizmov. Sekcia inšpekcie a&nbsp;vnútornej kontroly na finančnej správe tu bola vždy. Myslím si, že ak by vtedy fungovala tak ako teraz, prípad pána Makóa by sa nikdy nemohol takto rozrásť.</p>
<h3>Keďže na finančnej správe dochádzalo k&nbsp;závažnej korupcii, zmenili ste spôsob výberu ľudí? Počula som o&nbsp;tom, že posielate úspešných kandidátov aj na detektor lži.</h3>
<p>Je to pravda. Po kauze bývalého riaditeľa Daňového úradu v&nbsp;Nitre som vydal interný akt, podľa ktorého všetci riadiaci pracovníci v&nbsp;rámci výberového konania prechádzajú testom na polygrafe. Ide o&nbsp;test spoľahlivosti, ktorý vychádza zo zákona o&nbsp;finančnej správe a&nbsp;robí ho pre nás Policajný zbor. Určite pochopíte, že nemôžem konkretizovať, aké otázky sa pýtame, ale môžem ubezpečiť, že si vďaka tomu môžeme urobiť názor na prípadného kandidáta z&nbsp;hľadiska jeho možnej vydierateľnosti alebo náchylnosti na korupciu.</p>

<h3>Mali ste taký prípad, že ste sa po teste na detektore museli s&nbsp;niekým rozlúčiť?</h3>
<p>Cez detektor prejde asi 60 percent ľudí.</p>
<h3>Čo to podľa vás hovorí o&nbsp;Slovákoch?</h3>
<p>Ťažko to zovšeobecniť. Prek­vapuje ma to, ale aj iné bezpečnostné zložky sa sťažujú, že detektorom prechádza čoraz menej ľudí.</p>
<h3>Aj vy ste boli na detektore? A&nbsp;vaši riaditelia sekcií?</h3>
<p>Tento interný akt platí od 22. júla, ľudia, ktorí výberovým konaním prešli predtým, na ňom neboli.</p>
<h3>Makó v&nbsp;jednej z&nbsp;výpovedí priznáva, že mu oligarcha dorovnával plat, aby odchodom zo súkromnej sféry neutrpel finančne. Ste schopný zaplatiť odborníkov?</h3>
<p>Do štátnej správy sa nechodí zarobiť. Ale treba povedať, že finančná správa poskytuje primerané platové podmienky.</p>
<h3>V&nbsp;minulosti sa udiali vážne colné podvody, pre ktoré od Slovenska žiada Európska únia 300 miliónov eur. Vyšetrujete to?</h3>
<p>Bohužiaľ, v&nbsp;súčasnosti k&nbsp;tejto téme nemôžem povedať nič konkrétne. Ubezpečujem však, že týmto prípadom sa zaoberáme minimálne preto, aby sa už nikdy nezopakoval.</p>

<h3>Aká asi vysoká bola škoda?</h3>
<p>To, čo od nás Únia chce, je rozdiel medzi clom, ktoré sme vybrali a&nbsp;ktoré sme mali vybrať. My úplne nesúhlasíme s&nbsp;jej spôsobom výpočtu. Preto sme sa pridali na stranu Spojeného kráľovstva, ktoré za to žalovalo Európsku komisiu. Na druhej strane tam vzniká ešte úrok z&nbsp;omeškania, tam je výška zas otázkou, odkedy sa bude počítať. Ale existuje hrozba, že môže dosiahnuť výšku samotného dlžného cla.</p>
<h3>Keď sa platí clo, obvykle sa k&nbsp;tomu zaráta aj daň. O&nbsp;koľko prišlo Slovensko na dani?</h3>
<p>V&nbsp;tomto prípade je to trochu iné. Bol to špecifický colný režim. Išlo väčšinou o&nbsp;textil a&nbsp;obuv z&nbsp;tretích krajín, ktoré síce boli preclené na Slovensku, ale smerovali do iných štátov. A&nbsp;tam sa mali zdaňovať.</p>
<h3>V&nbsp;tých sa nejaké konanie voči Slovensku vedie?</h3>
<p>Nie voči Slovensku, ale pravdepodobne voči firmám, ktoré to dovážali. Tú kauzu si pamätám ešte z&nbsp;českej finančnej správy, keď sme textil zo Slovenska chytali a&nbsp;vyberali sme z&nbsp;neho daň. Časť tovaru končila v&nbsp;Česku, časť potom išla do Talianska, Poľska, Maďarska.</p>

<h3>Momentálne pracujete na finančnej správe na niečom, čo sa volá e-faktúra. Čo to je a&nbsp;akým spôsobom to bude fungovať? Nie je to zas jedna z&nbsp;tých vecí, ktoré postihnú slušných ľudí?</h3>
<p>Nie je. E-faktúra je téma, o&nbsp;ktorej by sme sa mohli rozprávať hodinu. Predstavte si, že by to fungovalo tak, ako dnes fungujú pokladničné doklady. Než vystavíte bloček, informácie z&nbsp;neho prídu do finančnej správy, tam sa validujú a&nbsp;dostanete naspäť kód. Nerobíme to len preto, aby sme naháňali podvodníkov, ale má to priniesť aj servis pre našich klientov. Ak do tohto systému nastúpia všetci, máme možnosť minimálne malým klientom predvypĺňať daňové priznania. U&nbsp;tých veľkých je výhoda, že ich prijaté faktúry budú u&nbsp;nás v&nbsp;systéme, a&nbsp;tak ich nebudú musieť zaúčtovávať manuálne, ale budú si ich môcť nahrať do svojich systémov. To je veľký prínos pre nich.</p>
<h3>Odkedy by ste to chceli spustiť?</h3>
<p>Momentálne sa uskutočňuje „predlegislatívny“ proces, verejné diskusie k&nbsp;zákonu. Otázka účinnosti bude politická. Deklarovali sme, že necháme ľuďom minimálne rok do účinnosti, aby sa na to mohli pripraviť.</p>
<h3>Nebude to drahšie ako výsledok, ktorý prinesie?</h3>
<p>Určite nie, lebo podľa metodiky ministerstva hospodárstva sme vypočítali, že prínosy sú trikrát vyššie ako náklady. Myslím, že je to asi 124 miliónov eur a&nbsp;prínosy boli vyčíslené približne na 360 miliónov eur.</p>


Do štátnej správy sa nechodí zarobiť.


<h3>Veľa spolupracujete s&nbsp;Igorom Matovičom ako ministrom financií. Ako sa vám s&nbsp;ním robí?</h3>
<p>Priznám sa, že dobre. Veľmi sa mi páči jeho prístup. Dal nám základné úlohy a&nbsp;nechal nám slobodu, aby sme robili, ako najlepšie vieme. To je štýl práce, ktorý mi vyhovuje. Kedykoľvek s&nbsp;ním robím, vidno, že je v&nbsp;problematike zorientovaný. Vie, čo finančná správa chce a&nbsp;potrebuje.</p>
<h3>Vy ste odišli z&nbsp;českej finančnej správy, pretože ste sa nepohodli s&nbsp;Andrejom Babišom?</h3>
<p>Je to pravda.</p>
<h3>Keď porovnáte Matoviča s&nbsp;Babišom, aký je medzi nimi rozdiel?</h3>
<p>Povedzme to tak, že nadšenie pre vec majú podobné. Ale riadiace schopnosti má Matovič určite väčšie.</p>
<h3>Čo hovoríte na informácie, že Babiš nakupoval cez daňové raje nehnuteľnosti? Keď ste si to prečítali, povedali ste si, no jasné?</h3>
<p>Ani nie. Obchodovanie a&nbsp;nákupy cez daňové raje sú v&nbsp;niektorých krajinách bežné. Väčšinou sa to ani nedeje, aby sa zakryl nelegálny zdroj financovania, ale skôr je to ochrana majetku, aby nebol spájaný s&nbsp;vaším menom.</p>

<h3>Spolupracuje Slovensko na boji proti daňovým rajom, kam niektoré spoločnosti odlievajú svoje dane? Existuje spoločná koncepcia Európskej únie?</h3>
<p>Únia dlhodobo bojuje proti daňovým rajom. Keď sa pozriete na zoznam tých skutočných daňových rajov, každý rok je kratší a&nbsp;kratší. Pod tlakom Európskej únie, OECD a&nbsp;ďalších mnohé z&nbsp;tých štátov začali spolupracovať. Daňový raj nespočíva len v lepších daňových sadzbách, ale aj v&nbsp;dostupnosti informácií. A&nbsp;to sa za posledných pár rokov zlepšilo. Napríklad výpis z&nbsp;obchodného registra na Cypre je už k&nbsp;dispozícii na internete. Aj takto sa snažíme obmedziť daňové raje. Ale treba povedať, že nie vždy obchod cez daňový raj má nelegálny daňový motív.</p>
<h3>Máme potvrdené úniky na daniach cez tieto raje? A&nbsp;čo to pre nás znamená?</h3>
<p>Máme zadokumentované prípady, keď dochádza k&nbsp;odlevu ziskov do zahraničia. Deje sa to väčšinou prostredníctvom takzvaného <strong><a href="https://www.emineopartners.sk/danove-poradenstvo/" target="_blank" rel="noopener">transferového oceňovania</a></strong>, teda časť zisku, ktorý by sa normálne realizoval na Slovensku, sa realizuje v&nbsp;štáte s&nbsp;preferenčným daňovým režimom. Vieme o&nbsp;tom a&nbsp;budúci rok sa na to chceme zamerať.</p>
<h3>FOTO V GALÉRII</h3>
<h3>Čiže vaši ľudia sledujú aj články investigatívnych novinárov?</h3>
<p>Kedykoľvek čokoľvek zaujímavé napíšete, radi sa na to zameriame. Úlohou finančnej správy je chrániť príjmy štátu a&nbsp;zamedziť takýmto praktikám. Platí takzvaná zásada oficiality, teda finančná správa musí konať vždy, keď sa o&nbsp;niečom daňovo relevantnom dozvie, pričom novinové články môžu byť pre nás zdrojom informácií.</p>

Frajeriny dépeháčkarov: Na Slovensku sa vôbec neskrývajú. Naopak sa vystatujú tým, čo nakradli

Výber pre vás

Frajeriny dépeháčkarov: Na Slovensku sa vôbec neskrývajú. Naopak sa vystatujú tým, čo nakradli

Súvisiace články

Sú naozaj nastrčení vo firmách? Daniari vytvorili pod vedením kajúcnikov Zoznam bielych koní

Strata pamäte? Kajúcnik Zemák predával vilu za milión, ale na súde vyhlásil, že je nemajetný

Štátne štruktúry sú prelezené podsvetím ako nikdy - vyhlásil exsudca Drgonec

Slovensko nie je banánová republika - odkázala kolegyni v europarlamente Beňová

Ekonóm: Najviac sa nabalili tí, čo presviedčali Kisku, nech založí stranu

Výber pre vás