Dušan Valent

Neďaleko pobrežia Papuy-Novej Guiney padol v roku 2014 z oblohy zvláštny objekt. Dáta astronómov naznačujú, že išlo o meteorit, ktorý sa od iných ves­mírnych kameňov dopadajúcich na Zem odlišoval v jednej zásadnej vlastnosti. V pôvode. Neprišiel k nám zo slnečnej sústavy, ale jeho pôvod s veľkou pravdepodobnosťou siaha ďaleko za jej hranice.

Vedci vyzývajú na veľké pátranie. Priznávajú, že hľadanie telesa na morskom dne by určite stálo mimoriadne veľa úsilia, času a&nbsp;peňazí, napriek tomu sa podľa nich oplatí.

Objekt označený CNEOS 2014-01-08 pôvodne meral približne pol metra. Jeho potenciálny medzihviezdny pôvod si všimol profesor Harvardovej univerzity Avi Loeb a&nbsp;jeho doktorand Amir Siraj. Výskumníci analýzou dát mapovania oblohy rekonštruovali jeho trajektóriu a&nbsp;takisto vypočítali jeho rýchlosť. Tá sa ukázala taká vysoká, že teleso nebolo viazané tiažou Slnka. Presne, ako by sme očakávali od objektu, ktorý do slnečnej sústavy vletel z&nbsp;medzihviezdneho priestoru. Môže tak ísť o&nbsp;prvý známy medzihviezdny meteorit na zemskom povrchu. A&nbsp;celkovo len tretí medzihviezdny objekt, o&nbsp;ktorého existencii vieme, po telesách ’Oumuamua a&nbsp;Borisov.

Výsledky však majú jeden háčik. Nemalá časť použitých dát pochádza zo špionážneho satelitu amerického ministerstva obrany, ktorý sa zameriava na monitorovanie vojenských aktivít. Jeho presnosť tak podlieha utajeniu. To znamená, že vedecká komunita zatiaľ nemôže CNEOS 2014-01-‑08 oficiálne uznať za tretie známe medzihviezdne teleso.

Závery Loeba a&nbsp;Siraja však nedávno podporil Joel Mozer, vedúci výskumník Vesmírnych síl Spojených štátov amerických (USSF). Mozer využil prístup k&nbsp;utajeným informáciám a&nbsp;verejne potvrdil, že CNEOS 2014-‑01-08 skutočne vtrhlo do slnečnej sústavy z&nbsp;medzihviezdneho priestoru. Povzbudení týmto potvrdením Loeb a&nbsp;Siraj navrhli spôsob, ako teleso - či presnejšie jeho zvyšky - vyhľadať a&nbsp;získať.

Väčšina meteoritu podľa vedcov zhorela ešte pred dopadom v&nbsp;atmosfére, takže z&nbsp;telesa zostali len úlomky. A&nbsp;tie sa nachádzajú rozptýlené na oceánskom dne. To však neznamená, že ich hľadanie nemá šancu na úspech. Práve naopak. Pomocou dát zo špionážneho satelitu by sme podľa Loeba a&nbsp;Siraja mali byť schopní zúžiť oblasť, kde sa trosky môžu nachádzať, na 100 štvorcových kilometrov. Čo je ešte dôležitejšie, fragmenty CNEOS 2014-01-08 sú pravdepodobne magnetické, takže prieskumná loď sondujúca dno veľkým podvodným magnetom by mala solídnu šancu, že zachytí prinajmenšom časť zvyškov.

Siraj a&nbsp;Loeb nielenže podrobne predstavili spôsob, ako pátraciu akciu podniknúť, ale dokonca medzičasom nadviazali spoluprácu so spoločnosťou špecializovanou na vývoj oceánskych technológií. Výskumníci veria, že prípadný nález telesa bude mať nedoceniteľnú vedeckú hodnotu. Poskytol by nám totiž množstvo informácií o&nbsp;zložení a&nbsp;o&nbsp;vývoji nielen medzihviezdnych telies, ale zrejme aj iných planetárnych sústav.

„Máme šancu, že sa nám prvýkrát v&nbsp;histórii podarí držať v&nbsp;rukách relikt, malý fragment medzihviezdneho objektu, či už je prírodného, alebo umelého pôvodu,“ uviedol Avi Loeb. Astronóm však jedným dychom priznáva, že umelý pôvod, čiže myšlienka, že CNEOS 2014-01-‑08 predstavuje napríklad mimozemskú sondu alebo fragment inej mimozemskej technológie, „vo svetle dostupných dát nevyzerá príliš pravdepodobná“. Nevadí, azda nabudúce...

Veľké pátranie: Medzihviezdne teleso na dne oceánu skrýva tajomstvá vesmíru

Výber pre vás

Veľké pátranie: Medzihviezdne teleso na dne oceánu skrýva tajomstvá vesmíru

Súvisiace články

Rýchly úspech, rýchly pád: Vedci odhalili kameň úrazu pri hviezdach jediného hitu

Zlá správa nielen pre vegánov: Pijeme čaj vylúhovaný vo zvyškoch tiel hmyzu

Život vo vesmíre? Jaskyne hlboko pod povrchom poskytujú teplo, vodu i potravu pre mikróby

Ktorá z exoplanét je obývateľná? Tento faktor vedci doteraz prehliadali

„Zožerie“ nás Slnko? Zem má dôvod na obavy, vo vesmíre ide o bežný jav

Výber pre vás