Roman Laml

Severný Kaukaz je citlivou oblasťou. Región obývaný hrdými národmi a etnickými skupinami vždy mocensky ovládali cudzinci. Rimania, Byzantínci, Peržania, Turci a nakoniec Rusi. Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991 povzbudil aj separatistické tendencie v oblasti, ktoré viedli k čečenskej vojne v rokoch 1994 - 2000. Rusko napokon potlačilo ozbrojený odpor a dostalo oblasť pod kontrolu. Otvorený konflikt sa však transformoval do partizánskeho spôsobu boja. Túžba po sa mostatnosti sa často prelínala s&nbsp;kriminálnymi a&nbsp;teroristickými aktivitami, ktoré v&nbsp;konečnom dôsledku postihovali najviac obyčajných ľudí. Jeden z&nbsp;najdesivejších prípadov sa odohral na&nbsp;jeseň 2004 v&nbsp;Beslane, pri útoku separatistov počas trojdňovej drámy zahynulo približne 400 ľudí.

V&nbsp;rámci čečenských ozbrojených skupín sa časom vyprofilovalo niekoľko silných vodcov ako napríklad Džochar Dudajev, Salman Radujev alebo Šamiľ Basajev. Práve posledný menovaný sa smutne preslávil teroristickými akciami, ktoré vzbudili pozornosť nielen v&nbsp;Rusku, ale aj po&nbsp;celom svete. V&nbsp;roku 1995 v&nbsp;meste Buďonnovsk na&nbsp;juhu Ruska viedol útok na&nbsp;nemocnicu, ktorý si vyžiadal 130 ľudských životov. V&nbsp;roku 2002 stál v&nbsp;pozadí drámy v&nbsp;moskovskom divadle na&nbsp;Dubrovke, kde zahynulo okolo 170 ľudí. V&nbsp;roku 2004 sa podieľal na&nbsp;vražde čečenského prezidenta Achmata Kadyrova. Vrcholom jeho teroristickej kariéry sa však stala organizácia útoku na&nbsp;školu v&nbsp;Beslane, ku ktorému sa aj hrdo prihlásil.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/beslanske-peklo-ak-niekoho-nas-zabiju-zastrelime-50-ludi" target="_blank" rel="noopener">V GALÉRII si pozrite hrôzostrašné zábery z útoku v Beslane&gt;&gt;</a>

Beslan je približne tridsaťtisícové mesto v&nbsp;Severnom Osetsku, neďaleko Vladikavkazu. Rovnako ako u&nbsp;nás sa 1. septembra 2004 slávnostne začínal školský rok a&nbsp;okrem detí a&nbsp;učiteľov bolo v&nbsp;škole veľa rodičov. Práve tento deň si teroristi vybrali na&nbsp;svoj útok. Ráno, približne okolo deviatej hodiny, prišla na&nbsp;školský dvor skupina áut, v&nbsp;ktorých bolo 34 ozbrojencov. Začali strieľať do&nbsp;vzduchu a&nbsp;všetkých prítomných sa usilovali zhromaždiť v&nbsp;telocvični a&nbsp;priľahlých priestoroch. Niektorým ľuďom sa podarilo uniknúť a&nbsp;zalarmovať miestnu políciu. Následne došlo k&nbsp;prestrelke medzi útočníkmi a&nbsp;bezpečnostnými zložkami, ale miestna polícia nemala dostatočné sily na&nbsp;potlačenie útoku.

Prvotné informácie tvrdili, že teroristi zajali 300 až 400 rukojemníkov. Neskôr sa ukázalo, že ich bolo viac ako 1&nbsp;100. Podľa rôznych odhadov sa podarilo uniknúť 50 až 150 ľuďom. Povstalci všetkým odobrali mobilné telefóny a&nbsp;fotografické aparáty. Okolo školy rozmiestnili kamery, aby mohli sledovať jej okolie. Podrobne poznali plán budovy a&nbsp;na&nbsp;svoju akciu boli dobre pripravení a&nbsp;vyzbrojení. Mali samopaly, guľomety, granátomety a&nbsp;protitankové strely. Po&nbsp;celej škole vrátane miestností s&nbsp;rukojemníkmi inštalovali výbušné systémy. Vybrali približne 20 ľudí, ktorých považovali za&nbsp;potenciálne nebezpečných, a&nbsp;zabili ich.

Necelé dve hodiny po&nbsp;útoku sa v&nbsp;blízkosti školy vytvorilo operačné riaditeľstvo, do&nbsp;ktorého sa postupne zapojili všetky dôležité bezpečnostné zložky Ruskej federácie a&nbsp;pôsobilo v&nbsp;ňom viac ako 250 osôb. Spravodajská služba FSB rozmiestnila na&nbsp;okolité domy ostreľovačov a&nbsp;usilovala sa sledovať činnosť útočníkov. Podarilo sa nadviazať kontakt s&nbsp;teroristami a&nbsp;ich prvý odkaz bol: „Ak niekoho z&nbsp;nás zabijú, zastrelíme 50 ľudí, ak bude niekto z&nbsp;nás zranený, zabijeme 20 ľudí. Ak päť z&nbsp;nás zabijú, vyhodíme všetko do&nbsp;povetria. Ak zhasnú svetlá, čo len na&nbsp;chvíľu, zastrelíme 10 ľudí.“ Kontakt s&nbsp;Basajevovými povstalcami    bol však chaotický, nebolo jasné, kto má s&nbsp;kým rokovať, a&nbsp;z&nbsp;budovy sa občas ozývala streľba aj výbuchy.

Na&nbsp;druhý deň sa do&nbsp;rokovaní zapojili aj politické osobnosti, ku ktorým mali teroristi určitú dôveru, ako napríklad bývalý prezident Ingušska Ruslan Aušev, ten ako jediný vyjednával    zoči-voči s&nbsp;útočníkmi. Militanti okrem iného požadovali stiahnutie ruských síl z&nbsp;Čečenska a&nbsp;uznanie jeho nezávislosti. Na&nbsp;revanš v&nbsp;mene všetkých moslimov sľubovali, že sa vzdajú ozbrojeného boja proti Rusku. Rokovania boli, samozrejme, neúspešné. Teroristi síce prepustili niekoľko žien a&nbsp;detí, ale súčasne zvyšovali tlak na&nbsp;rukojemníkov, ktorým nedovolili jesť ani piť.

Tretí deň už bola väčšina rukojemníkov veľmi vyčerpaná. Ruské orgány sa s&nbsp;teroristami dohodli na&nbsp;odstránení mŕtvych tiel z&nbsp;okolia školy. Použili nákladné autá bez bočníc, aby sa v&nbsp;nich nemohol ni­kto ukrývať. Počas tejto akcie, približne o&nbsp;13. hodine, došlo k&nbsp;dvom výbuchom v&nbsp;telocvični, &nbsp;časť strechy sa zrútila a&nbsp;pod jej troskami zahynulo 160 ľudí. Vo vzniknutej&nbsp; panike sa niektorí rukojemníci pokúšali uniknúť. Teroristi začali strieľať na&nbsp;autá na&nbsp;odvoz mŕtvych aj na&nbsp;utekajúcich a&nbsp;potom presunuli zostávajúcich rukojemníkov do&nbsp;jedálne a&nbsp;iných priestorov školy. Niektorých zranených alebo nevládnych zastrelili.

Napokon sa podarilo obnoviť vyjednávanie, ale bez výsledku. Ruské orgány preto rozhodli o&nbsp;uskutočnení oslobodzovacej operácie. Špeciálne jednotky FSB v&nbsp;spolupráci s&nbsp;armádou zaútočili na&nbsp;školu. Do&nbsp;podpory útoku sa zapojili aj tanky,&nbsp;obrnené transportéry a&nbsp;vrtuľník. Ozbrojenci údajne použili mnohých rukojemníkov ako živý štít pri bojoch v&nbsp;chodbách alebo ich postavili do&nbsp;okien školy. Ruské jednotky približne po&nbsp;dvoch hodinách ťažkých bojov dostali budovu školy pod kontrolu. Do&nbsp;bojov sa nekoordinovane zapojili aj niektorí miestni obyvatelia, ktorí v&nbsp;súlade s&nbsp;kaukazskou tradíciou boli držiteľmi rôznych strelných zbraní.

Okolo 18. hodiny bola dokončená evakuácia rukojemníkov, ale niektorí    útočníci zostali zabarikádovaní v priestoroch školy. Veliteľ akcie rozhodol o stiahnutí ruských síl, aby zbytočne neriskoval ich život, a proti zvyšku teroristov použili tankové strely a plameňomety. Operáciu ukončili okolo polnoci. Zadržali jedného z teroristov, ktorého neskôr odsúdili na doživotie.

V&nbsp;dôsledku teroristického útoku v&nbsp;Beslane zomrelo oficiálne 333 ľudí, väčšinou    rukojemníkov, z&nbsp;ktorých bolo 186 detí vo veku do&nbsp;17 rokov. Počet zranených presiahol 800 ľudí. Počas útoku ruských síl na&nbsp;budovu školy bolo zabitých 10 dôstojníkov FSB, čo predstavuje najväčšie straty v&nbsp;jednej operácii v&nbsp;celej histórii ruských špeciálnych síl. Podľa oficiálnych zdrojov pri akcii nechýbali ani hrdinské skutky, napríklad poručík Turkin zahynul tak, že svojím telom zakryl ganát.

Nasledovalo oficiálne vyšetrovanie, ktoré však stále nie je ukončené. Organizácie ako Matky z&nbsp;Beslanu alebo Hlas Beslanu upozorňujú na&nbsp;nedostatočnú pozornosť, ktorú vyšetrovanie venuje postupom a&nbsp;chybám oficiálnych miest. Tvrdia, že veľký počet obetí z&nbsp;radov rukojemníkov je výsledkom chybných rozhodnutí, niektorí úradníci sa podľa nich dokonca dopustili trestného činu. Oficiálne miesta sa bránia, že nie je možné úplne zabezpečiť ochranu obyvateľstva v&nbsp;prípade teroristických útokov.

Pozostalí a tí, ktorí prežili beslanský masaker, naďalej bojujú za úplné odhalenie pozadia a priebehu celej operácie. Obracajú sa aj na medzinárodné inštitúcie ako napríklad na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v roku 2015 niektoré nároky uznal a nariadil Rusku zaplatiť žalobcom celkovú sumu 2 955 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Je zrejmé, že riešenie tejto situácie sprevádzali často chaotické, kontroverzné aj zlé rozhodnutia. Súčasne však treba povedať, že išlo o&nbsp;situáciu, na&nbsp;ktorú nie je možné byť komplexne pripravený, a&nbsp;spätne je vždy jednoduchšie hodnotiť, čo sa mohlo urobiť lepšie.

Beslanské peklo: „Ak niekoho z nás zabijú, zastrelíme 50 ľudí"

Výber pre vás

Beslanské peklo: „Ak niekoho z nás zabijú, zastrelíme 50 ľudí"

Súvisiace články

August 1968: Vieme veľmi dobre, prečo sa už niečo také nesmie nikdy zopakovať, hovorí Čaputová

K múru! Stalin dal zlikvidovať aj svojich najbližších príbuzných

Veľa, veľmi veľa zlata prebudilo ľudskú chamtivosť: Kde asi skončil jeho majiteľ?

Keď sa vyberiete do Vysokých Tatier, toto mesto a jeho unikát musíte určite vidieť

Výber pre vás