Jana Čavojská

Sila prírody práve v&nbsp;týchto dňoch rozhoduje o&nbsp;tom, či islandské mestečko Grindavík, geotermálnu elektráreň Svartsengi a&nbsp;známu Modrú lagúnu zaplaví láva. Grindavík už ľudia opustili. Pohyby zemskej kôry zničili časť domov a&nbsp;spôsobili, že zem sa zvlnila a&nbsp;na niektorých miestach klesla. V&nbsp;oblasti zaznamenávajú stovky zemetrasení denne. Vulkanológovia predpokladajú, že dôjde k&nbsp;sopečnej erupcii. Otázkou zostáva, kedy presne sa to stane a&nbsp;či sa magme podarí predrať na povrch. Od jej sily bude závisieť, ktoré miesta zaplaví a&nbsp;ktoré budú najviac postihnuté. Sopečný systém Svartsengi-Eldvörp na polostrove Reykjanes bol pokojný asi osemsto rokov. Prednedávnom sa prebral. Dá sa predpokladať, že na nejaký čas to ovplyvní život Islanďanov. Martin Pročka prináša na sociálnych sieťach niekoľkokrát denne najnovšie informácie o&nbsp;situácii so sopečnou erupciou. Sledujú ho tisícky Slovákov, ktorých zaujíma Island a&nbsp;geológia.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/cakanie-skazu-slovak-hlasa-novinky-erupcii-islandskom-grindaviku" target="_blank">FOTO zo sužovaného mesta Grindavík v GALÉRII</a>

Island Martinovi učaroval hneď pri jeho prvej návšteve v&nbsp;roku 2017. Bol tam na výlete s&nbsp;partiou kamarátov a&nbsp;pripadal si ako na inej planéte. „Ten ostrov je jedinečný v&nbsp;tom, že sa vytvára tu a&nbsp;teraz. Vyzerá tak, ako kedysi vyzerala celá naša planéta. Niektoré jeho oblasti ma fascinujú,“ hovorí. „Island vo mne prebudil záujem o&nbsp;geológiu.“ Cestuje tam niekoľkokrát do roka, ale žiť by tam vraj nedokázal. Prírodné podmienky sú na to príliš extrémne. „Aj počasie, aj striedanie polárneho dňa a&nbsp;noci. V&nbsp;lete, keď je skoro stále svetlo, tam nedokážem zaspať. Takže Island síce milujem, ale rád si ho dávkujem. Môžem ho tak lepšie vychutnať. Keby som tam žil, asi by som skĺzol do toho, do čoho Islanďania – antidepresív. V&nbsp;štatistikách ich užívania sú medzi prvými na svete. Rovnako v&nbsp;spotrebe kolových nápojov. Život je tam veľmi náročný, výčiny počasia často extrémne.“ Medzi Martinove najobľúbenejšie miesta patria napríklad Západné fjordy s&nbsp;horúcimi prameňmi, v&nbsp;ktorých sa dá kúpať. Tie miesta sú často ľudoprázdne. No ako dodáva, Islanďania si všeobecne držia od iných odstup. „Je to veľmi špecifický národ. Trochu chladný. No keď si vás pustia pod kožu, zistíte, že sú to veľmi dobrí ľudia. Prešli ťažkými časmi a&nbsp;zocelilo ich to. Na veci ako terajšia hroziaca erupcia sú pripravení. No ťažko sa s&nbsp;nimi komunikuje. A&nbsp;ešte ťažšie je dostať sa s&nbsp;nimi do kontaktu.“ Prečo? Lebo tam vraj narazíte hlavne na Poliakov. Tvoria už približne desať percent islandskej populácie a&nbsp;miestni o&nbsp;nich niekedy hovoria ako o&nbsp;ľuďoch, ktorí im ukradli krajinu. „Islanďania si pritom svoju uzavretosť strážia,“ pokračuje Martin. „Ich jazyk sa takmer nezmenil deväťsto rokov. Ani život, ktorý tam vedú. Nemajú výrazy pre novodobé vynálezy ako rádio, televízor, počítač. Opisujú ich sústavou slov. Preto je islandčina divoká, a&nbsp;keď sa na ňu pozeráte, cítite sa ako dyslektik.“

V&nbsp;oblasti pri meste Grindavík, vzdialenom asi štyridsať kilometrov od Reykjavíku, bola posledná erupcia v&nbsp;roku 1240. Odvtedy bol pokoj. Až kým pred tromi rokmi nedošlo k&nbsp;prieniku magmy z&nbsp;podložia. Začala sa hromadiť pod zemou. „V&nbsp;tej oblasti je tenká zemská kôra, má približne len päť kilometrov. Väčšie množstvo magmy neudrží a&nbsp;tá sa dostane na povrch. Preto tam nemôžu vznikať centrálne sopky, len trhlinové erupcie, keďže polostrov je trhlinami posiaty,“ vysvetľuje Martin. „Takýto typ erupcie sa nazýva islandská alebo havajská – prienikom magmy k&nbsp;povrchu sa poškodí kôra a&nbsp;do nej vteká magma, ktorá si hľadá cestu na povrch. Potom dôjde k&nbsp;vytvoreniu lávových fontán a&nbsp;uvoľňujú sa nebezpečné plyny.“ Magma je momentálne v&nbsp;hĺbke asi len štyristo metrov. Putuje pod povrchom a&nbsp;hľadá si najschodnejšiu cestičku. Geológovia sa rozchádzali v&nbsp;názoroch, čo bude nasledovať. No najnovšie sa zhodli v&nbsp;tom, že erupcia nastane s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou v&nbsp;blízkosti kopca Hagafell. Tok lávy ťažko predpovedať. Mesto Grindavík už evakuovali a&nbsp;momentálne stavajú hrádzu, ktorá má pred lávou ochrániť elektráreň Svartsengi. Ak by ju sopečná erupcia poškodila, ľudia by prišli o&nbsp;elektrinu aj o&nbsp;teplú vodu. Grindavík postavili na miestach, kde sa počas starých erupcií vytvorili trhliny. Tie vznikli pred dvetisíc rokmi a&nbsp;teraz sa opäť otvorili. Oblasť dostáva tvrdé zásahy zemetrasení a&nbsp;pre tektonické pohyby sa denne prepadáva približne o&nbsp;sedem centimetrov a&nbsp;posúva sa smerom na juh. „Približne 1 200 rodín, teda asi 3 800 ľudí z&nbsp;mesta vysťahovali,“ hovorí Martin. „Polícia organizuje každý deň výjazdy. Jeden člen rodiny môže v&nbsp;jej sprievode navštíviť svoj dom a&nbsp;zobrať si, čo potrebuje. Ukazuje sa, že ľudia si okrem domácich zvierat berú veci, ktoré nie sú praktické, ale majú nevyčísliteľnú hodnotu – rodinné fotografie, pamiatky po starých rodičoch a&nbsp;podobne. Je otázne, či a&nbsp;kedy sa do svojich domovov budú môcť vrátiť. Jasné je, že to bude trvať celé mesiace.“ Island je vulkanicky veľmi aktívny. Majú tam dobre prepracovaný systém výstrah a&nbsp;meraní. Predpovedať tok magmy, ktorú pod zemským povrchom nevidíme, je však zložité. Vedci využívajú viac typov meraní – satelitné zábery deformácie povrchu, otrasy v&nbsp;zemi. Na ich základe zisťujú, čo sa deje. No sú schopní to zistiť približne s&nbsp;dvojdňovým oneskorením. Parlament odsúhlasil, že úrady môžu využiť akékoľvek prostriedky na budovanie ochranných hrádzí na odklonenie lávového toku a&nbsp;nemusia žiadať o&nbsp;povolenia majiteľov pozemkov.

Martin v&nbsp;sebe nezaprie amatérskeho geológa, keď vysvetľuje, že v&nbsp;prípade Islandu nejde o&nbsp;erupciu sopky, ale o&nbsp;sopečnú erupciu. „Sopky v&nbsp;miestach terajších problémov nie sú pre veľmi tenkú zemskú kôru. Dochádza k&nbsp;prienikom magmy na zemský povrch. A&nbsp;to je špecifické, lebo v&nbsp;mieste, kde už raz k&nbsp;prieniku magmy došlo, sa to už nikdy nezopakuje. Magma si totiž razí cestu trhlinami, a&nbsp;kde ich raz zaleje a&nbsp;zataví, vytvorí pevnú vrstvu, v&nbsp;budúcnosti by tadiaľ magma prenikala len veľmi ťažko. Pri sopkách dochádza k&nbsp;pravidelným erupciám na tom istom mieste.“ Okrem geológie baví Martina fotografovanie. Hlavne krajiniek, polárnej žiary a&nbsp;prírody. O&nbsp;polárnej žiare už vydal knihu. Volá sa Island: Ako na polárnu žiaru? Zistil aj, že medzi Slovákmi má Island veľa fanúšikov. Ostrov zaujal mnohých. Preto začal na sociálnej sieti zverejňovať fotky a&nbsp;príbehy zo svojich ciest. Dala sa tam dokopy komunita ľudí. Ich počet od začiatku novembra, keď sa začali problémy so sopečnou erupciou, výrazne narástol. Martin ako jediný na Slovensku zverejňuje minútu po minúte, čo sa práve deje. „Je to taký menší boom. Nestíham ani všetkým odpovedať,“ priznáva. „Ale robím to veľmi rád.“

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/cakanie-skazu-slovak-hlasa-novinky-erupcii-islandskom-grindaviku" target="_blank">Krásy Islandu si pozrite v GALÉRII</a>

Spustilo to veľký ošiaľ aj okolo jeho knihy. Pripravil totiž knihu Island: jedinečný ostrov venovanú geológii. Pochádza zo Sučian a&nbsp;dohodol sa, že ju bude krstiť tam na konci novembra. Lenže záujem ľudí o&nbsp;knihu bol taký veľký, že ešte pred krstom sa vypredala.

V spojitosti s Islandom sa často hovorí, že najhoršie erupcie sú tie subglaciálne, teda vybuchujúce pod ľadovým príkrovom. Dalo by sa s tým súhlasiť. Jökulhlaup, ľadovcové povodne, sú skutočne zničujúce a voda vie unášať bloky ľadu s veľkosťou rodinného domu. No je tam niečo, čo je ešte oveľa horšie. Erupcie týchto miest nezasahujú len Island, ale celú severnú pologuľu. Musíme sa vydať medzi sopky Katla, Grímsvötn, Vatnafjöll, Torfajökull a Thordarhyrna. Táto oblasť dostala neoficiálny názov Mŕtva zóna. Bývajú tam veľmi intenzívne seizmické udalosti, no bežne na ne nenarazíte, a ak aj k niečomu dôjde, neregistrujete to. Tieto zemetrasenia vytvára veľmi tvárny roztavený materiál podobajúci sa viac gume ako hornine. Vyskytlo sa tam niekoľko známych a veľmi krutých efuzívnych erupcií Eldgjá, Veidivötn a Lakagígar. Počas nich sa dejú tie najväčšie tektonické pohyby na svete. 

Najhoršou erupciou bola rozhodne erupcia Eldgjá v roku 934. Trvala šesť rokov. Ak teda nepočítame rok 536, keď sa udiala najhoršia erupcia za dlhé roky. Ten rok nazvali najhorším rokom pre život ľudí. No zrejme sa už nedozvieme, kde na Islande k tomu presne došlo. Vieme, že išlo o magmatickú povodeň a pre novousadlíkov to bol krst ohňom. V historických prameňoch sa o nej písalo prekvapivo málo napriek tomu, že vznikla trhlina dlhá 75 kilometrov, široká 400 metrov a hlboká 150 metrov.

Oveľa lepšie bola opísaná udalosť Skaftá, požiare v rokoch 1783 až 1784. Platne zemskej kôry sa tam bežne pohybujú rýchlosťou 28 milimetrov za rok. Za požiarmi bol výnimočne rýchly pohyb, až neuveriteľných 8,6 metra za rok. Celá oblasť sa posúvala. Hrozilo, že sa rozpadne hora Laki. Na začiatku erupcie rozdrvilo túto oblasť na prach. Zásobník magmy mal takmer 150 kubických kilometrov a láva sa tlačila k povrchu rýchlosťou tri kilometre za deň. Pri kontakte so spodnou vodou dochádzalo k termálnym výbuchom. Predpokladá sa, že celkovo sa udialo asi šesť miliónov zemetrasení. Zemská kôra sa trhala. Lávové fontány mali výšku dva kilometre. Vzduch v bubline okolo nich sa ohrial na 1 200 stupňov. Popol zahalil oblohu nad Európou, Kanadou, Grónskom a Špicbergmi. Zničil úrodu a spôsobil zmeny klímy. 

Čakanie na skazu: Slovák hlása novinky o erupcii v islandskom Grindavíku

Výber pre vás

Čakanie na skazu: Slovák hlása novinky o erupcii v islandskom Grindavíku

Súvisiace články

Kráľovstvo ako lusk: Hodnota meny sa odvíja od aktuálnej ceny pol litra estónskej vodky

Sama v studenej vode: Soňu chlad uvoľňuje, tak sa rozhodla preplávať Lamanšský prieliv

FOTO Z Bazileja do Amsterdamu: Mrmlanie Rýnu odhaľuje nevídanú krásu

Výber pre vás