Irena Páleničková

Jedným z najodľahlejších potápačských miest je pôvodne malá rybárska dedinka Dahab, ležiaca na brehu Akadského zálivu, len 140 kilometrov od hraníc s Izraelom. Impulz na premenu Dahabu na známu turistickú destináciu dali v roku 1968 izraelskí potápači - v čase okupácie Sinaja. Po šesťdňovej vojne ako prví preskúmali miestne vody a objavili povestnú Modrú dieru (Blue Hole). V 70. rokoch Dahab oživili hippies a ich duch tu stále je.

Len pár metrov od brehu sa morské dno prepadlo do hĺbky stotridsať metrov, navyše približne v&nbsp;polovici prepadliska nájdete 26-metrový tunel do otvoreného mora. Ten je veľkou výzvou pre potápačov, klesá dole a&nbsp;je zložité orientovať sa v&nbsp;ňom. Priťahuje plavcov skúsených i neskúsených. Aj preto Modrá diera patrí medzi potápačské lokality s&nbsp;najvyšším počtom úmrtí. Presné číslo sa nevie, udáva sa 130 až 200 obetí počas pätnástich rokov. Mená niekoľkých z&nbsp;nich pripomínajú plakety pripevnené na skale, okolo ktorej vedie vodná cesta k&nbsp;Blue Hole. Hovorí sa jej aj Bells, teda Zvony, za čo môže zvonivý zvuk, ktorý vzniká pri náraze fľaše so vzduchom do skaly.

Najznámejšou obeťou je 22-ročný ruský potápačský inštruktor Jurij Lipski, ktorý tu zahynul v&nbsp;roku 2000 v&nbsp;závere svojho nezvládnutého zostupu. Potápanie zaznamenával videokamerou, ktorá natáčala ďalej aj po tom, čo stratil vedomie a&nbsp;následne zomrel. Jeho video predstavuje smrť v&nbsp;priamom prenose a&nbsp;má na YouTube niekoľko miliónov pozretí.

Než sa vydáme spoznať vizuálne bezodnú hlbinu, zlatý klinec Dahabu, chceli sme si pozrieť toto asi päťtisícové mestečko, kde zatiaľ nenájdete veľké hotelové komplexy ako v&nbsp;strediskách Marsu Alam alebo Hurgada. Tu beduínsko-arabsko-egyptský svet voľne dýcha. Na reštaurácie a&nbsp;obchodíky je vyčlenená len malá pobrežná časť. Nehonosné hotely v&nbsp;centre nerušia jeho ráz a&nbsp;kozy a&nbsp;ovce vo vedľajších uličkách, ktorým sme aj my nosili bioodpad, sem naozaj patria.

Štvrť Mashraba južne od centra je ešte menej turistická a&nbsp;na ňu nadväzuje pásmo hotelov postavených Izraelčanmi. Ešte na začiatku tisícročia v&nbsp;nich pulzoval nočný diskotékový život, dnes sú opustené. Betónová promenáda a&nbsp;vyjazdené prašné cesty pokračujú k&nbsp;rozľahlej veternej lagúne, ktorá sa stala centrom windsurfingu. V&nbsp;lete na pobreží kempujú miestni turisti a&nbsp;beduínky pre nich cez deň stavajú prístrešky, ktoré vybudujú len pomocou jednej deky, štyroch paličiek a&nbsp;pár povrázkov uviazaných ku kameňom.Štvrť Assalah na severe je bez hotelov. Jej orientálny kolorit spestrujú tu usadení Európania, potápačskí inštruktori, zamestnanci požičovní, recepční a&nbsp;umelci. Používajú minimum oblečenia, zatiaľ čo množstvo a&nbsp;veľkosť ich keriek zodpovedá dĺžke ich dredov. Keďže som celé tri týždne chodila pre pohodlie vo voľnej krátkej šedivej nočnej košeli, celkom dobre som sem zapadla.

V&nbsp;lete pri mori na seba jednoznačne najväčšiu pozornosť pútajú miestni. Vybrať si v&nbsp;Egypte plavky je nadľudská úloha aj pre lokálnu influencerku. Nielenže sa musí páčiť fanúšikom, ale musí aj vyhovieť požiadavkám islamu. Základ dámskych burkín pripomína potápačský neoprén, ibaže z&nbsp;ľahkého, obyčajného materiálu. Tento čierny overalček dopĺňa krátka, široká, niekedy farebná sukienka alebo dlhšia šatka, ktorá je na hlave uviazaná a&nbsp;často ju doplňuje veľká šiltovka. Niektoré ženy dokonca nosia aj čierne rukavice. A&nbsp;kde inde pozorovať túto prehliadku ako pri Modrej diere. Vzhľadom na početnosť miestnych turistov nám na chvíľu pripadalo, že preplávanie toho prírodného skvostu je pre nich rovnaká povinnosť ako púť do Mekky. Vzápätí sme si uvedomili, že obísť posvätnú Kábu je pre mnohých&nbsp; podstatne jednoduchšie, veľa Egypťanov totiž nevie plávať.

Pickup s&nbsp;potápačskými fľašami zišiel z&nbsp;asfaltu na hrboľatú prašnú cestu a&nbsp;po zaplatení desaťeurového vstupného na osobu nás po deviatich kilometroch vyložil pred radom kaviarní. Obsadili sme najbližší stôl v&nbsp;tieni a&nbsp;okolo úmrtných tabuliek sa ponáhľali k&nbsp;Zvonom. Mierny prúd nás pomaly niesol okolo pestrofarebných koralových stien nad modrú hlbinu. Potom rýchlo na breh vytrepať vodu z&nbsp;uší a&nbsp;poklusom späť k&nbsp;Zvonom. Prišli sme načas, pred desiatou, a&nbsp;tak sme to otočili trikrát. Potom však dorazilo niekoľko autobusov s&nbsp;domácimi turistami a&nbsp;bolo po zábave. Ženy si cez burkiny na­vliekli pevné záchranné vesty, nasadili potápačské okuliare a&nbsp;šnorchle a&nbsp;dlhý, čierno pestrý sprievod zablokoval cestu k&nbsp;Zvonom. Obdivujem výdrž Egypťaniek. V&nbsp;39-stupňových teplotách zvládali všetky vodné nástrahy.

Podľa zvláštnych úhorovcov pomenovali lokalitu neďaleko štvrte Assalah. Dlhú koralovú stenu oživujú kŕdle malých rybičiek a&nbsp;tesne nad koralovobielym pieskom na dne plávajú úhory. V&nbsp;ich kolóniách môžeme počítať až tisíc jedincov. Každý jeden obýva svoj úkryt v&nbsp;tvare trubice, ktorého steny oblepil slizom zo žľazy na chvoste a&nbsp;ktorý nikdy neopustí.

Aj nad hladinou na vás čakajú rôzne lákadlá. Neďaleko „úhorovej záhrady“ je napríklad znamenitá pekáreň-cukráreň, ponúkajúca pestrú paletu malých zákuskov - pripomínajú naše vianočné pečivo. Azda aj preto som na tomto mieste šnorchlovala najradšej.

Popoludní som na ceste pri pekárni stretávala síce nie veľmi starého, ale zato zvráskaveného chudého zarasteného belocha na bicykli. V&nbsp;prepravke mal chladiaci box s&nbsp;ryžovými pokrmami, ktoré dopoludnia vozil predávať k&nbsp;lagúne. Na základe jeho výzoru to vyzeralo, že veľa nepredal.

Rovnako vychudnutá bola aj Poľka Ewka, pracujúca na recepcii hotela. Pred jedenástimi rokmi predala byt a&nbsp;majetok s&nbsp;tým, že s&nbsp;kamarátmi založí potápačskú základňu v&nbsp;Chorvátsku. Kamaráti od projektu cúvli a&nbsp;ona sa nemala kam vrátiť. Nakoniec sa usadila v&nbsp;Dahabe. Pracuje každý deň, mesačne zarába len šesťtisíc egyptských libier, čo je v&nbsp;prepočte niečo vyše 300 eur, pričom až tretina jej zárobku ide na bývanie. Na reštaurácie jej určite nič nezvýši, pizza napríklad vyjde na 6,50 ​​eura a&nbsp;pivo na euro a&nbsp;pol. Po celom Dahabe nájdete takzvané drinkies, malé predajne alkoholu. Lacnejšie reštaurácie alkohol neponúkajú a&nbsp;je úplne normálne odskočiť si od stola do drinkies a&nbsp;pivo si priniesť.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-podmanivy-dahab-potapacska-lokalita-najvacsim-poctom-umrti-vas-ohuri-krasou" target="_blank" rel="noopener">FOTO z Dahabu si pozrite v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Obchody s&nbsp;potravinami pre stálych obyvateľov mesta sú sústredené okolo kruhového objazdu v&nbsp;Assalahu. Fascinoval ma ibištekový čaj z&nbsp;celých kvetov, zatiaľ čo lacné grilované kurčatá boli na môj vkus príliš opečené. K&nbsp;pohode mi nepridávalo ani to, že hneď vedľa v&nbsp;špeciálnej zoopredajni kvákali živé operence čakajúce na smrť. V&nbsp;ďalšom obchode som objavila úžasné mango, to však v&nbsp;neklimatizovanej miestnosti sotva vydržalo jeden deň.

V&nbsp;miestnom železiarstve sa možno zabavia muži, no ženy v&nbsp;Assalahu nenájdu svoje obľúbené stánky so suvenírmi či šatstvom. Za nimi musia ísť na pobrežnú promenádu smerom k&nbsp;štvrti Mashraba. Ak sa budú náležite rozhliadať, cestou ich prekvapí totálna hotelová ruina na najlukratívnejšom mieste pri centre.

Stavbu na pozemku beduínskej rodiny si polovičný Grék s&nbsp;obrovskými zakrútenými fúzmi prenajal len na základe ústnej zmluvy. V&nbsp;Dahabe je to tak zvykom. Lenže za prevádzkovanie hotela a&nbsp;veľmi výnosnej reštaurácie dlhé roky neplatil beduínom nič, tí ho chytili, priviazali k&nbsp;stĺpu, oholili mu fúzy a&nbsp;budovy vybielili. Majiteľ utiekol a&nbsp;dal beduínov na súd. Tí bez zmluvy síce súd prehrali, ale Grék sa už začal báť, utiekol a&nbsp;ponúkol objekty na predaj. O&nbsp;zadlžené zničené budovy už nikto nemá záujem.

Pri ruinách zazrieme miestneho mladíka a&nbsp;od kamarátov sa dozvieme zaujímavú historku o&nbsp;ňom. Chlapík si pred časom vzal staršiu belošku, ktorá s&nbsp;ním nečakane otehotnela. Už na svadbe ju však upozorňoval: „Nie si najmladšia, počítaj s&nbsp;tým, že si raz privediem druhú ženu.“ Nikto vtedy nebral jeho slová vážne, ale on ich do bodky naplnil. Prvá pani domu aj s&nbsp;dcér­kou okamžite zmizli do Európy.

Odchádzame a&nbsp;dávam sľub, že sa kdekoľvek na svete budem riadiť tromi pravidlami, ktoré ma naučila naša pani domáca v&nbsp;Dahabe. Predchádzala tomu drobná nepríjemnosť s&nbsp;pokazeným kolesom na našom vozidle. Zašli sme za opravárom, ale ten prvý raz spal, druhýkrát odpočíval, tretíkrát pomáhal bratovi a&nbsp;štvrtýkrát nás jednoducho nečakal, hoci sme prišli na vopred dohodnutý termín. „Nikam sa neponáhľaj, zabudni na presný čas a&nbsp;nič neplánuj,“ prezradila nám domáca miestnu múdrosť.

FOTO Podmanivý Dahab: Potápačská lokalita s najväčším počtom úmrtí vás ohúri krásou

Výber pre vás

FOTO Podmanivý Dahab: Potápačská lokalita s najväčším počtom úmrtí vás ohúri krásou

Súvisiace články

Islandské dobrodružstvo: Závislosť Olivera Andrásyho a vytopená kajuta Eleny Vacvalovej

Dovolenkový klam: Chorváti lákajú na pieskovú pláž. Turistov však čaká predražené smetisko

Hemingway na Gran Vía: Najznámejšia ulica Madridu rozpráva príbeh mesta a krajiny

Istrijské Saint-Tropez: Rovinj si zamilujete, hoci je drahší ako iné chorvátske mestá

Divy Dolnej Krupej! Výnimočný kaštieľ, mauzóleum lásky či rozárium. A žil tu aj Beethoven

Výber pre vás

Hemingway na Gran Vía: Najznámejšia ulica Madridu rozpráva príbeh mesta a krajiny