Ján Ďurčo

Prezident Emmanuel Macron označil situáciu z&nbsp;prelomu júna a&nbsp;júla tohto roku za najzložitejšiu od protestov žltých viest. Vtedy (v&nbsp;novembri 2018) vyhnalo ľudí do ulíc extrémne ľavicové hnutie Mouvement des gilets jaunes s&nbsp;podporou národných socialistov (neonacistov). Dlhotrvajúce nepokoje odštartovali ako protest proti zvyšovaniu daní z&nbsp;pohonných hmôt, no prerástli do výtržníctva a&nbsp;vandalstva. Teraz je situácia ešte horšia. Len posledný júnový utorok skončilo za mrežami vyše 1 300 výtržníkov, horelo 1 350 vozidiel a&nbsp;234 budov. Vyše 45-tisíc policajtov, ktorí sa snažili obnoviť poriadok, evidovalo celkovo 2 560 požiarov. A&nbsp;nasledujúce dni odpor neutíchal. Macron musel odložiť plánovanú návštevu Nemecka, aby v&nbsp;krajine pomohol obnoviť poriadok.

Nechýbalo veľa a&nbsp;nevôľa najmä mladých prisťahovalcov mohla prerásť do nepokojov už v&nbsp;máji 2020. V&nbsp;deň, keď francúzske úrady zbavili obvinenia policajta, ktorý nepriamo zavinil smrť 24-ročného Adamu Traorého. Ten sa zadusil počas surového zatýkania na ulici. Pár stovák ľudí následne do ulíc vy­šlo, ale situácia sa predsa len rýchlo upokojila. Rozbuškou nebola ani smrť 19-ročného tínedžera z&nbsp;Guiney Alhousseina Camaru z&nbsp;mesta Angou­lême na juhovýchode Francúzska. Mladíka v&nbsp;polovičke júna tohto roku o&nbsp;pol piatej nadránom zastavila polícia, keď podozrivo prechádzal z&nbsp;pruhu do pruhu. Na výzvu zastaviť nereagoval, a&nbsp;keď predkom vozidla poranil policajta, ktorý sa ho snažil zastaviť, jeho kolega vytiahol zbraň a&nbsp;Camaru zastrelil. „Nanešťastie Alhoussein bol v&nbsp;aute sám, nikde nebola žiadna kamera ani to nikto nenatáčal na smartfón. Bola to smrť bez obrázkov,“ komentoval tragickú udalosť jeho zronený kamarát Abdoulaye Kouyaté. Zabitie 17-ročného Nahela Merzouka z&nbsp;27. júna v&nbsp;Nanterre na predmestí Paríža sa však už virálnym stalo a&nbsp;odštartovalo masívne protesty. Rovnako ako Camara, ani mladík s&nbsp;marockými koreňmi, ktorý vraj chcel byť mechanikom a&nbsp;miloval ragby, nikdy nebol odsúdený. No na rováši toho mal dosť. Falšoval EČV, jazdil bez poistenia, bral drogy, viac ráz ignoroval dopravné značenie a&nbsp;bezohľadnou jazdou údajne ohrozoval ľudí na uliciach. Tridsaťosemročný policajt ho v&nbsp;posledný júnový štvrtok zastrelil pri dopravnej kontrole. Podľa svedka, ktorý neskôr z&nbsp;auta ušiel, no polícia ho následne zadržala, Merzouk po tom, čo spustil okienko, aby sa podrobil dopravnej kontrole, utŕžil od policajta niekoľko úderov pažbou zbrane. Auto sa pohlo vpred len preto, že dobitému mladíkovi skĺzla noha z&nbsp;brzdy. „Stoj, lebo ti napálim guľku do hlavy,“ údajne kričal jeden zo strážcov zákona, pričom druhý podľa spolujazdca vykríkol: „Strieľaj.“ Verzie oboch strán sa vo všeličom líšia. Policajti tvrdia, že strieľali v&nbsp;sebaobrane, keďže auto sa pohlo smerom k&nbsp;nim. Aj podľa jedného zo šéfov tamojšieho úradu pre boj s&nbsp;terorizmom Laurenta Nuneza Merzouk chyboval. „Šofér pri takejto kontrole najskôr musí vypnúť motor. A&nbsp;to sa nestalo,“ bránil ochrancov zákona. Či má pravdu jedna alebo druhá strana, ťažko posúdiť. No faktom je, že Merzouk, ktorý sedel v&nbsp;žltom BMW s&nbsp;poľskou poznávacou značkou a&nbsp;krátko pred kontrolou jazdil v&nbsp;autobusovom pruhu, narazil po výstrele do bariéry a&nbsp;následkom zranení podľahol. „Bol som v&nbsp;šoku, keď som videl, čo sa môjmu kamarátovi stalo. Tak som po náraze z&nbsp;auta vyliezol a&nbsp;utiekol,“ opísal svedok drámu, ktorá Francúzsko o&nbsp;pár dní premenila na bojové pole.

„Prišla som o&nbsp;syna. Vzali mi moje dieťa,“ plakala na TikToku matka, podľa ktorej ráno spolu odišli z&nbsp;domu. Kým ona zamierila do práce, Nahel s&nbsp;kamarátom sa vydali za občerstvením do siete McDonald’s. Tam však už nedorazili. „Potom mi prišla správa, že ho zastrelili,“ citovali francúzske médiá zlomenú ženu. Olej do ohňa priliala aj Merzou­kova stará mama Nadia. „Nikdy im to nezabudnem. Nikto z&nbsp;nás nemôže byť po takejto správe šťastný. Som proti tejto vláde. Vyzývam na odpor,“ napísala na sociálnych sieťach. Na nich sa ako blesk šírilo aj video, ktoré zaznamenáva posledné Merzoukove okamihy na tomto svete. Odštartovalo vlnu nepokojov, ktoré krajinu na pár dní ochromili. Proti policajnej brutalite protestoval aj hviezdny francúzsky futbalista Kylian Mbappé. „Toto je neakceptovateľné,“ napísal na Twitteri. Rodine kondoloval aj slávny herec Omar Sy, futbalista hrajúci za Barcelonu Jules Koundé vyzýval políciu, nech povie pravdu. Odpor najmä zo strany prisťahovalcov začal rásť zo dňa na deň. Protestovalo sa v&nbsp;Paríži, Saint­-Étienne, Štrasburgu, v&nbsp;Marseille, Lyone, Dijone, Roubaix či v&nbsp;meste Clermont-Ferrand. V&nbsp;Mantes­-la-Jolie, asi 40 kilometrov od Paríža, rozzúrení tínedžeri zbombardovali zápalnými fľašami miestnu radnicu. V&nbsp;L’Hay-les-Roses, asi 15 kilometrov južne od hlavného mesta, výtržníci nasmerovali horiace auto do domu starostu Vincenta Jeanbruna a&nbsp;zranili jeho dve deti vo veku päť a&nbsp;sedem rokov. Jeanbrunova manželka si pri úteku z&nbsp;miesta požiaru zlomila nohu. „Toto je nový míľnik hororu a&nbsp;nechutností, ktorým sme tu vystavení,“ brojil proti vandalom Jeanbrun, zástupca strany Republikáni.

Podľa francúzskeho ministra vnútra Géralda Darmanina majú výtržnosti na svedomí mladiství. „Priemerný vek viac než 900 ľudí, ktorí boli v&nbsp;predchádzajúcich dňoch zatknutí, je sedemnásť rokov. Niektorí však mali len trinásť,“ uviedol minister. Zároveň vyzval spoločnosti, ktoré prevádzkujú sociálne siete Snap­chat a&nbsp;TikTok, aby úradom oznámili mená, ktoré cez ne podnecovali k&nbsp;organizovanému násiliu a&nbsp;vyzývali mladých, aby sa aktívne zapojili do nepokojov. Organizovanie vzbury cez internet bolo vraj také sofistikované, že sa naň bližšie rozhodli pozrieť aj tajné služby niektorých štátov. Aby sa na prípadné podobné situácie dokázali do budúcna lepšie pripraviť. „Mladí ľudia to naozaj vnímajú ako vojnu. Nie je to len boj proti polícii. Je to boj proti celému systému. Keďže ten nefunguje a&nbsp;oni sa cítia diskriminovaní a&nbsp;ignorovaní,“ zhodnotila výtržnosti pre denník The Guardian 40-ročná Kendra. Aj politický expert a&nbsp;francúzsky reportér John Lichfeld bol zhrozený. „Písal som o&nbsp;nepokojoch v&nbsp;roku 2015 a&nbsp;odvtedy sa veľa zmenilo k&nbsp;lepšiemu. Doprava, dostupnosť práce. Ale imigranti aj tak majú pocit, že ich krajina neakceptuje ako Francúzov. Že sa s&nbsp;nimi zaobchádza ako s&nbsp;menejcennými občanmi. Spôsob, ako sa k&nbsp;nim polícia správa, ich v&nbsp;tom len utvrdzuje,“ cituje Lichfelda francúzsky portál <a target="_blank" rel="noopener" href="http://thelocal.fr">thelocal.fr</a>. Ani francúzskemu prezidentovi sa nedarilo vášne upokojiť. Práve naopak. Vyhrážkami o&nbsp;„všeobecnom výpadku prúdu“ a&nbsp;„príležitostným a&nbsp;dočasným pozastavením sociálnych platforiem“ všetko len zhoršil. „Keď sa veci vymknú spod kontroly, budeme musieť mladých regulovať alebo odrezať,“ vyhlásil na stretnutí s&nbsp;vyše 250 starostami, ktorých obce zasiahla prvá vlna násilností.

Ak by naozaj k&nbsp;takému kroku došlo, Francúzsko by sa vraj postavilo na úroveň autoritárskych krajín ako Čína, Rusko, Irán či Severná Kórea. To asi nikto nechce, no pravda je, že boj s&nbsp;imigrantmi sa zatiaľ zvládať nedarí. Aj preto, že vláda druhej najľudnatejšej európskej krajiny (s&nbsp;vyše 67 miliónmi obyvateľov) ich vraj dlhodobo nerieši. 

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/francuzsko-plamenoch-protesty-nasilie-nie-su-len-bojom-proti-policii-ale-aj-proti-systemu/2">Viac foto v GALÉRII ►►►</a>

Myslí si to i&nbsp;Fatima Ouassak, spoluzakladateľka Frontu matiek (Front de Méres). „Namiesto toho, aby sme diskutovali o&nbsp;policajnom násilí, berieme na zodpovednosť sociálne médiá a&nbsp;rodičov. Je to podružné, úrady sa vyhýbajú zodpovednosti,“ tvrdí. Hovorca vlády Olivier Véran však už avizoval, že Francúzsko má v&nbsp;pláne zaoberať sa úpravou zákona o&nbsp;kybernetickej bezpečnosti. Zákon už prechádza parlamentom. Otázne je, či to v&nbsp;súčasnosti ešte pomôže. Mimochodom, obete aktuálnych nepokojov sú medzičasom už tri. Zraneniam po zásahu policajnej zbrane s&nbsp;gumovými projektilmi podľahol 27-ročný obyvateľ z&nbsp;Marseille. Zásah u&nbsp;neho spustil šok, ktorý spôsobil masívny infarkt.

Október až november 2005 
Tri týždne násilností v uliciach odštartovala naháňačka šiestich tínedžerov v Clichy-sous-Bois na predmestí Paríža. Traja z nich sa pred policajtmi schovali v priestoroch tamojšej elektrárne, pričom dostali zásah elektrickým prúdom. Bouna Traoré a Zyed Benna zraneniam podľahli, tretí Muhittin Altun prežil, hoci s popáleninami. Pri nepokojoch napokon zatkli 2 900 ľudí. Zhorelo 163 áut, poškodených bolo celkovo 9-tisíc vozidiel. Vtedajší prezident Jacques Chirac dokonca vyhlásil stav núdze. Treťou obeťou výtržností sa napokon stal francúzsky vrátnik Salah Gaham narodený v Alžírsku, keď sa v Besançone pokúšal uhasiť horiace autá pred budovou Forum, ktorej stráženie mal na starosti. Nadýchal sa horiacich splodín. Na pamiatku po ňom nazvali jedno z námestí neďaleko budovy, kde pracoval. 

Júl 2009
Francúzski mladíci 14. júla – na Deň výročia dobytia Bastilly – podpálili na predmestí Paríža naraz 317 áut. Pri nepokojoch zatkli 240 ľudí, zranilo sa 13 policajtov. Spúšťačom násilností bola smrť Alžírčana Mohameda Benmouna v juhofrancúzskej obci Firminy neďaleko Saint-Étienne. Benmouna zadržali za vydieranie, no vo väzení upadol do bezvedomia, a keď sa prebral, údajne sa pokúsil o samovraždu. Rodina mŕtveho však odmietala uveriť, že by na to Mohamedovi stačili po­vrazy z matracu na spanie, a tvrdila, že muža polícia utýrala na smrť. Kamerový systém, ktorý mal všetko objasniť, vtedy zo záhadných dôvodov nefungoval. Nepokoje trvali niekoľko dní, horeli pri nich nákupné centrá, lekárne, pekárstva, kaderníctva či predajne vína. 

Február 2017Jedenásť dní výtržností odštartovalo znásilnenie 22-ročného muža menom Théodore Luhaku, na ktoré údajne policajti použili teleskopický obušok. Luhakua vraj týrali počas kontroly totožnosti v Aulnay-sous-Bois. Za poškodeným sa neskôr vybral do nemocnice aj vtedajší francúzsky prezident Francois Hollande. 

Francúzsko v plameňoch: Protesty a násilie nie sú len bojom proti polícii, ale aj proti systému

Výber pre vás

Francúzsko v plameňoch: Protesty a násilie nie sú len bojom proti polícii, ale aj proti systému

Súvisiace články

Marián Gáborík na 10 rokov starej FOTO: Hádajte, kto sa s ním zvečnil

Dračí ošiaľ: Hollywoodske hviezdy netušili, kde je Wales, s miestnym klubom urobili zázrak

Poľovačky aj prostitútky: Anders Besseberg pozdvihol biatlon, potom nevedel, čo od dobroty

Výber pre vás