Martin Domček

Vroku 2011 mala spoločnosť Google so svojou sociálnou sieťou veľké plány - chcela ohroziť dominantné postavenie Face­booku. A&nbsp;predpoklady na to existovali, jej stratégia totiž bola nepriamo prinútiť používateľov iných služieb Googlu, aby si na jej sociálnej sieti zriadili konto. Požadovali to svojho času napríklad pri zriadení nového Gmailového účtu alebo pri registrácii v&nbsp;diskusiách na YouTube.

A&nbsp;ľudia si kontá naozaj zriaďovali, počet používateľov rástol. Ibaže administratívny - v&nbsp;skutočnosti sieť takmer nikto aktívne nepoužíval, 90 percent ľudí na nej v&nbsp;tomto roku strávilo priemerne iba 5 sekúnd a&nbsp;menej. Ani s&nbsp;celkovým počtom používateľov to nebolo ružové, v&nbsp;roku 2015 ich bolo len 111 miliónov, v&nbsp;tom istom roku ich mal Facebook približne 1,5 miliardy. Nepomáhali žiadne vylepšenia ani snaha odlíšiť sa od Facebooku zacielením na priamu komunikáciu a&nbsp;vytváranie súkromných alebo polosúkromných sietí. Nič nebola platná ani snaha presadiť sa v&nbsp;prostredí firiem.

Klincom do rakvy služby sa stala závažná bezpečnostná chyba objavená už v&nbsp;marci 2018. V&nbsp;programovacom rozhraní služby (API) však existovala už od roku 2015, teda v&nbsp;podstate tri roky. Tá umožnila tretej strane - napríklad vývojárom aplikácií - prístup k&nbsp;používateľským profilom a&nbsp;informáciám k&nbsp;nim (používateľské meno, adresa, povolanie, vek a&nbsp;iné) aj v&nbsp;prípade, ak tie boli označené ako súkromné. Únik sa týkal minimálne pol milióna používateľov. Spoločnosť tvrdila, že chybu okamžite opravila a&nbsp;neprišlo k&nbsp;zneužitiu dát, no dôvera bola nalomená.

V&nbsp;tom istom mesiaci, ako chybu objavili, s&nbsp;obrovským škandálom bojoval aj samotný Facebook. Ten súvisel so zneužitím súkromných údajov 87 miliónov používateľov spoločnosťou Cambridge Analytica pri prezidentských voľbách v&nbsp;USA. Škandál na oboch stranách Atlantiku vyústil do snahy regulovať sociálne siete s&nbsp;cieľom zabezpečiť väčšiu ochranu súkromia používateľov. Google sa preto rozhodol o&nbsp;chybe mlčať, aby neprilákal pozornosť regulátorov. Všetko sa však napokon prevalilo v&nbsp;októbri, dôvera v&nbsp;službu poklesla na minimum a&nbsp;spoločnosť reagovala tak, že oficiálne ohlásila koniec Google+ na august 2019.

To však ešte netušila o&nbsp;veľkom škandále, ktorý sa objavil v&nbsp;novembri. Vyskytla sa totiž bezpečnostná chyba, ktorá tentoraz nepostihla 500-tisíc ľudí, ale takmer 53 miliónov. A&nbsp;opäť išlo o&nbsp;únik súkromných informácií, aj keď spoločnosť vyhlásila, že heslá a&nbsp;finančné informácie zostali tretej strane neprístupné. To spoločnosť viedlo k&nbsp;vyhláseniu, že koniec sociálnej siete urýchli, vy­pne ju už v&nbsp;apríli 2019.

Nie je to však jediný neúspešný projekt spoločnosti, k&nbsp;ďalším patria napríklad okuliare pre rozšírenú realitu Google Glass. Na poli sociálnych sietí sa však Googlu nedarí mimoriadne. Neuspel totiž ani predchodca súčasnej siete, ktorým bol projekt Google Buzz (skončila v&nbsp;roku 2011), ani Google Friend Connect (skončila v&nbsp;roku 2012) a&nbsp;lokálny projekt Orkut (skončil v&nbsp;roku 2014).

Pravda však je, že problémy nemá len Google+, ale aj ďalšie sociálne siete na čele s&nbsp;Faceboo­kom. Prichádza totiž k&nbsp;zásadnej zmene v&nbsp;prioritách používateľov, ktorí postupne prechádzajú k&nbsp;iným službám. Len pre zaujímavosť - v&nbsp;priebehu troch mesiacov, od augusta do septembra tohto roku, len v&nbsp;Európe stratil Facebook milión aktívnych používateľov a&nbsp;podľa výskumnej spoločnosti eMarketer v&nbsp;uplynulom roku v&nbsp;USA stratil takmer tri milióny používateľov mladších ako 25 rokov. Tento trend pokračuje. Facebook radikálne stráca popularitu najmä medzi tínedžermi, ktorí ho už prakticky nepoužívajú. Naopak, silnejú iné platformy - hlavne Instagram, Snapchat a&nbsp;WhatsApp.

Snapchat má napríklad v&nbsp;tejto kategórii už teraz viac aktívnych používateľov než Facebook a&nbsp;odhady hovoria, že už v&nbsp;prvej polovici budúcej dekády ho prekoná v&nbsp;celkovom počte používateľov aj Instagram. Ten má napríklad už teraz 1,1 miliardy aktívnych používateľov a&nbsp;ich počet výrazne rastie naprieč všetkými generáciami. Otázne však je, ako to s&nbsp;ním bude ďalej - najmä po tom, ako ho nedávno opustili jeho zakladatelia Kevin Systrom a&nbsp;Mike Krieger. Tí pred šiestimi rokmi predali Face­booku Instagram za miliardu dolárov. Instagram si však aj po akvizícii Facebookom uchovával veľkú dávku autonómie. Aj preto v&nbsp;poslednom čase šéf Face­booku Mark Zuckerberg veľmi tlačil na to, aby sa obe platformy intenzívnejšie prepojili, v&nbsp;hre sú totiž stámiliónové príjmy z&nbsp;online reklám.

Už v&nbsp;súčasnosti sa ich na Instagrame objavuje pomerne veľa, čo sa mnohým používateľom prestáva páčiť. Spojenie oboch plat­foriem by znamenalo, že sa na ňom objaví ešte mnohonásobne viac balastu, čo by mohlo ohroziť jeho podstatu.

Google+: Neslávny koniec sociálnej siete, ktorá chcela konkurovať Facebooku

Výber pre vás

Google+: Neslávny koniec sociálnej siete, ktorá chcela konkurovať Facebooku

Súvisiace články

Drahé súkromie: Boháči skrývajú svoje sídla na Google mapách a budujú si privátne núdzové miestnosti

Svet podľa Googlu: Čo Slováci najviac vyhľadávali?

Pozrite si päť fakt čudných tohtoročných vynálezov

Výber pre vás