Letovisko boháčov v Malopoľsku plné škandálov: Ich majiteľov trápili dlhy a ťažké choroby

Szczawnica láka aj v jeseni turistov z celého sveta. Kým u nás sa sezóna skončila,  tu je plno

U nás je pusto, v Poľsku niet kde zaparkovať. Mestečko v Pieninách láka turistov z celého sveta

Ján Dzúr

Leží tesne za slovensko-poľskými hranicami a&nbsp;u&nbsp;našich severných susedov patrí k&nbsp;najkrajším. Mestečko Szczaw­nica, do ktorého sa od nás dostanete cez hraničný priechod Lysá nad Dunajcom alebo po novom cyklochodníku z&nbsp;Červeného Kláštora, preslávila nielen goralská pohostinnosť, ale aj kúpeľná architektúra. Prvé penzióny a&nbsp;altánky nad prameňmi s&nbsp;korenistou minerálkou tu navrhol a&nbsp;dal postaviť v&nbsp;roku 1839 Józef Szalay. Išlo o&nbsp;potomka rodu, ktorý do Poľska prišiel z Uhorska a&nbsp;okrem slávy si užil množstvo škandálov.

Samotná Szczawnica je dnes rozdelená na viacero častí. V&nbsp;tej prvej je jej najväčším lákadlom okolie prístaviska na brehu Dunajca, kde aj v&nbsp;skorej jeseni pristáva jedna loď za druhou. Je tu kopa pltníkov v&nbsp;typických klobúkoch, množstvo stánkov s&nbsp;občerst­vením a&nbsp;vari najviac požičovní bicyklov na jednom mieste na svete. Hoci mestečko má len sedemtisíc obyvateľov, jeho korzá a&nbsp;krivolaké uličky merajú desiatky kilometrov. Podnikaví Poliaci pochopili, že chodiť po nich je únavné, a&nbsp;chopili sa príležitosti. Bicykel vám na každom rohu zveria v&nbsp;prepočte za dva a&nbsp;pol eura na hodinu, platiť môžete v&nbsp;eurách aj kartou.

Prítokom Dunajca je potok Grajcarek. Z oboch strán vedie promenáda, ktorá sa v&nbsp;teplých dňoch mení na prírodné kúpalisko. Deti aj dospelí sa čľapkajú v&nbsp;studenej vode, slnia sa na tráve, vysedávajú na lavičkách alebo v&nbsp;niektorej z&nbsp;kaviarní vychutnávajú čierny mok. Brehy horskej bystriny spája viacero mostov. Najväčší nával je v&nbsp;Szczaw­nici tradične na Moste zaľúbených a&nbsp;Moste zbojníkov. Malebné korzo sa končí pri sedačkovej lanovke, ktorá peších turistov vyváža na horu Palenica. 

Výletníci, ktorí si vybrali bicykle, od lanovky pokračujú serpentínami do hlučného srdca mesta a&nbsp;odtiaľ do jeho najkrajšej časti, do kúpeľov. Za ich zrodom stojí zemianska rodina Szalayovcov, ktorá pred dvesto päťdesiatimi rokmi odišla od Balatonu na územie dnešnej Ukrajiny. Muži z&nbsp;nej tam zastávali významné funkcie na rakúskych úradoch, neskôr sa presťahovali do dediny Veľká Kamienka v&nbsp;Malopoľsku. Józef Stefan Szalay odtiaľto chodil na gymnázium do slovenského Podolínca, nakoniec skončil ako právnik na Ukrajine.

Držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Henryk Sienkiewicz prišiel do Szczawnice aj v lete 1909. S dcérkou, ktorej hrozila tuberkulóza, sa usadili v jednej z víl v Hornom parku. „Pokiaľ ide o pokoj a ticho, je to tu rovnaké ako v ostatných kúpeľoch. Povedal som, že idem pracovať, a hneď v prvý deň za mnou prišli študenti a žiadali ma o prednášku,“ rozčuľoval sa jeden z najslávnejších Poliakov, ktorý svoje prechodné bydlisko nešetril. „Dom je postavený nerozumne, lebo je otočený na sever. A keďže tesne pred oknami sú husté stromy, tak je v izbách málo slnka. Domácich nútime kúriť v sporáku, inak by vo vile bola zima ako v pivnici,“ napísal v jednom z listov. 

Rozhorčený literát

V&nbsp;tridsiatych rokoch devätnásteho storočia Szalayovci získavajú v&nbsp;Szczawnici polia a&nbsp;lúky so žriedlami. Postavia si pri nich drevený kaštieľ, prameňom dávajú mená, ohradia ich plotmi. Kyslastú vodu plnia do fliaš a&nbsp;posielajú lekárom. Podnikanie sa rozbieha a&nbsp;žiada si ďalšieho človeka. Z&nbsp;Ľvova sa na naliehanie matky domov vracia syn Józef. Jeho vyvolenou sa stáva zemianka Matylda, no manželstvo nie je šťastné. Matylda neprežíva manželovo nadšenie pre kúpeľníctvo a&nbsp;odsťahuje sa k&nbsp;bratovi Karolovi Klobassovi, ktorý je ropný magnát. Napokon mu zverí aj výchovu dvoch synov Tytusa a&nbsp;Władysława. 

Osamelého Józefa pohltí práca. Dedinu, kde Gorali žijú v&nbsp;drevených domčekoch spolu s&nbsp;dobytkom, prebudováva na letovisko európskeho štandardu. Píše turistického sprievodcu, splavuje Dunajec. Spriatelí sa s&nbsp;lekárom Józefom Dietlom, s&nbsp;potomkom českých kolonistov v&nbsp;Haliči, z&nbsp;ktorého sa stáva veľký propagátor kraja. Prichádzajú sem šľachtici, statkári, továrnici, maliari či básnici. Oddychuje tu nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Henryk Sienkiewicz, ktorý si v&nbsp;kúpeľoch našiel aj prvú manželku. Po štyroch rokoch však Mária zomiera na tuberkulózu.

Keď v&nbsp;roku 1876 pochovajú Józefa Szalaya, kúpele preberajú jeho synovia Tytus a&nbsp;Władysław.Mladíci zvyknutí na ničnerobenie a&nbsp;blahobyt v&nbsp;dome svojho strýka milionára Klobassu peniaze z&nbsp;dedičstva rýchlo míňajú. A&nbsp;keď už nemajú, požičajú si. Oženia sa s&nbsp;urodzenými a&nbsp;bohatými dámami, majetkom kúpeľov však mrhajú tak bezhlavo, že ich musia vyhlásiť za nesvojprávnych. Władysław, pravdepodobne v&nbsp;dôsledku pohlavnej choroby, upadá do čoraz väčšej nepríčetnosti. Majetok odkáže pred smrťou strýkovmu bratovi Alojzovi, ten sa ho však vzdá. Čoskoro zomiera aj Tytus. 

Tytusovi synovia sú jediní, ktorí nič nechápu. Stanisław a&nbsp;Leon sú v&nbsp;rozhadzovaní peňazí rovnako nerozvážni ako ich nebohý otec a&nbsp;strýko. Neustále vedú súdne spory s&nbsp;veriteľmi, tí ich označujú za ľudí, ktorým nič nie je sväté. Stanisławova manželka navyše upadne do popôrodnej depresie. Muž ju vyženie, žena dožije v&nbsp;jednej z&nbsp;chudobných goralských chalúp, kde býva so skroteným prasaťom. Napriek všetkému je posledná, ktorú v&nbsp;Szczawnici pochovajú v&nbsp;rodinnej kaplnke Szalayovcov, rodu, ktorý z&nbsp;ospalej dediny vybudoval najlákavejšie kúpele Poľska.

Szczawnica je v Pieninách ľudový názov minerálnych vôd, ktoré sú nasýtené prírodným oxidom uhličitým. Ich kyslá štipľavá chuť sa spája so šťaveľom, po poľsky szczaw. Historické centrum kúpeľov sa nachádza v okolí Námestia Józefa Dietla – profesora univerzity v Krakove. Toho, kto si všíma ceny, poteší, že jedlo a nápoje sú tu asi o 20 percent lacnejšie ako na Slovensku, porcie sú väčšie. Poliaci v okolí Szczawnice v tomto období opravujú cesty, preto sa môže stať, že cez víkendy strávite v kolónach celé hodiny. A počas pekných jesenných dní sú v mestečku také návaly turistov, že parkoviská sú plné už o desiatej dopoludnia. 

U nás je pusto, v Poľsku niet kde zaparkovať. Mestečko v Pieninách láka turistov z celého sveta

Súvisiace články

Nevzala si vreckové ani pas, ale teplý sveter. Daniela hľadá nezvestnú dcéru Janku už 29 rokov

Susedmi im boli svorky divých zvierat. Japonci radia Vlkolínec k najkrajším dedinkám na svete

Na ostrove je viac migrantov ako miestnych: Na lodi s utečencami našli mŕtveho novorodenca

Pod Lukášovu (†34) psychiku sa podpísal aj zásah kukláčov. Mama Danka verila, že chorobu zdolá

Pustovník: Narkoman prišiel na horu Zvir, kde sa zjavila Panna Mária, a zbavil sa neduhov

Výber pre vás