Niekto by chcel aspoň jeden, inému to nestačí. Reč je o láskyplnom vzťahu. Posledné roky sa čoraz viac hovorí o polyamorii, nemonogamnom spolužití. Aj keď predstava, že žena či muž sa delia o lásku s iným človekom, mnohým nie je po chuti, jej obhajcovia nedajú na ňu dopustiť. Sú hrdí na to, že nerozbijú rodinu, ale zároveň môžu udržiavať vzťah s ďalším človekom, ktorý im napĺňa nejakú z potrieb. Za plusy považujú aj to, že partneri sa musia popasovať so žiarlivosťou, mnohí sa naučia ovládať svoje emócie a dôverovať svojim najbližším. Partnerstvá, ktorých členovia sa rozhodnú spolu žiť v jednej domácnosti, si môžu pomáhať aj ekonomicky a spoločne sa podieľať na výchove detí niektorých z partnerov. Polyamoriu teda vnímajú ako menej pokryteckú aj menej egoistickú. Myslia si, že vo väčšine vzťahov aj tak dochádza k nevere a ku klamstvám. Naozaj má otvorené sedenie na dvoch či viacerých stoličkách také výhody? Psychológ a psychoterapeut Ľudovít Dobšovič to tak optimisticky nevidí.

Pre niekoho idyla

Nemusíme chodiť ďaleko, v susednom Česku je niekoľko príkladov svojráznych partnerstiev. Svojou benevolentnosťou vo vzťahoch je známa herečka a textárka Gábina Osvaldová (65). S úsmevom na tvári tolerovala manželov dlhoročný vzťah so speváčkou Luciou Šoralovou (41), ktorá mu porodila dve deti. Dlhé roky Gábina a Ondřej Soukup (57) žili ako manželia a pritom každý po svojom - s inými partnermi. Herečka randila s režisérom Miroslavom Mirčevom mladším o 26 rokov a jej muž u milenky menil plienky svojim deťom. Hoci sú už rozvedení, dosť dlho zotrvávali v netradičných partnerstvách.

S manželkou aj milenkou: Hudobník Ondřej Soukup s exmanželkou Gábinou Osvaldovou a so súčasnou manželkou Luciou Šoralovou.
S manželkou aj milenkou: Hudobník Ondřej Soukup s exmanželkou Gábinou Osvaldovou a so súčasnou manželkou Luciou Šoralovou.
Zdroj: profimedia.sk

Dvojitý život u našich susedov vedie aj David Rath (53), lekár, bývalý politik a exminister zdravotníctva. Striedavo žije so svojou manželkou Evou a s milenkou Renatou Horkou. Dokonca má s každou syna. Nuž, pre mnohých záletníkov vysnívaná idyla! Nemusí sa rozhodovať a žiť v strachu z odhalenia. Lenže každá minca má dve strany. Mnohí z tých, ktorí vedú dvojitý život, by sa sami o partnera deliť nechceli. „Môj bývalý manžel mal počas nášho vzťahu vždy nejakú blízku kamarátku, ktorá napĺňala jeho duševné potreby - dávala mu obdiv, záujem, cit, aj keď spolu nespali. Odo mňa očakával toleranciu. Lenže ja som žiadny takýto vzťah nemohla mať,“ priznáva Klára.

Komplexy, nie sloboda

Akým typom ľudí teda polyamoria vyhovuje? „Myslím, že sú to hlavne ľudia, ktorí majú pochybnosti o sebe samých, pochybnosti o tom, že by skutočne mohli byť milovaní, a ,rozohratie‘ viacerých vzťahov je potom čosi ako pilulka na uspokojenie týchto pochybností - ak mám dve alebo viac partneriek, môžem žiť v domnení, že som veľmi príťažlivý, chcený, potrebný, a to mi zvyšuje cenu pred sebou samým,“tvrdí Ľudovít Dobšovič. „Nerieši to však hlboký komplex menejcennosti, v ktorom títo ľudia žijú. Je to čosi ako neustály hlad - grécka mytológia pozná takzvané Tantalove muky. Tantalos sa ni­kdy nemohol napiť, pretože vždy keď siahol po vode, zmizla a keď siahol po jedle, takisto sa stratilo. Podobne to majú títo ľudia - naťahujú sa po blízkosti a láske, ale nikdy ju ,nechytia‘,“ dodáva psychológ.

Menej pokrytecké?

Áno, do mnohých vzťahov sa po rokoch vkradnú klamstvá a podvody. Stereotyp či nahromadené problémy jeden či obaja z dvojice riešia ďalším vzťahom - či už mileneckým, alebo citovým. Sú teda polyamorici čestnejší? „Ak pár žije v klamstve a tvári sa, že je monogamný, no vo svojom vnútri partneri túžia po inom človeku, tak žijú v klamstve a niečo v ich vzťahu nie je vypovedané, nosia pred sebou masku. Z tohto hľadiska je potom prospešnejšie, aby si otvorene povedali, či sa milujú a čo im vo vzťahu prekáža, čo ich trápi, bolí a z čoho sú smutní. Iba tak môžu zistiť, či ich vzťah prežije, alebo nie,“vysvetľuje Ľudovít Dobšovič. Na druhej strane však pripomína, že otvorene sa prihlásiť k inej partnerke či partnerovi nie je pravdivosť, ale „neochota pravdivo žiť a pozrieť sa pravdivo do seba“. Jeho postoj je jasný: „Takúto nepravdu považujem za nečistú.“

Čo však v prípade, ak má človek pocit, že miluje dvoch ľudí? Carl Rogers, jeden z najväčších psychológov v histórii, sa téme otvorených vzťahov venoval v knihe Stávame sa partnermi. „Diskutuje v nej s viacerými pármi, ktoré žijú v komunitách. Hoci mnohí muži aj ženy opisovali tieto vzťahy ako veľmi slobodné a príjemné, napokon sa všetky komunity a im podobné formy spolužitia viacerých mužov s jednou ženou alebo viacerých žien s jedným mužom skončili rozpadom vzťahov. Príčinou bolo, že nedokázali naplniť pocit vzájomnosti a blízkosti s viacerými naraz. Vždy mal napokon jeden vzťah najsilnejšiu príťažlivosť,“ hovorí psychoterapeut. Aj on vo svojej praxi viackrát riešil podobné vzťahy. „Ešte ani raz sa mi nestalo, že by žena alebo muž dokázali rovnako intenzívne milovať dve osoby súčasne. Literatúra alebo film síce prinášajú príbehy s takouto tematikou a naznačujú, že je to možné, moja skúsenosť je však opačná,“dodáva.

Vyprázdnenosť

Môžeme donekonečna polemizovať, či je pre človeka monogamia prirodzená, alebo nie. Možno sa nájdu jedinci, ktorým neprekáža, ak ich partner rozdáva city aj telo ďalším ľuďom. Po rokoch spolužitia dvojicu často viac spája priateľstvo než citovo-erotická láska. Ale, ruku na srdce, koľkí z nás by sa zmierili s tým, že objekt našej vášne a hlbokých citov potrebuje pre šťastie aj lásku iného človeka? Niekedy v polyamorných vzťahoch nehrá úlohu sex a práve preto si ich mnohí ospravedlňujú a požadujú od oficiálneho partnera toleranciu. Odborník na ľudskú dušu nevylučuje čisté kamarátstvo medzi zadaným partnerom a ďalším človekom, ak sa v ňom neprebúdza túžba. Prečo však niekto potrebuje ďalší vzťah, hoci aj navonok nevinný, si musí zodpovedať samotný aktér. „Ak partner či partnerka vyžadujú právo na ďalší blízky vzťah s opačným pohlavím, je čas sadnúť si spolu a začať otvorenú a pravdivú diskusiu o tom, čo sa v ich spolužití deje. Ak tak neurobia, isto príde kríza a budú to musieť urobiť neskôr,“upozorňuje psychológ.

Nemusí nás držať na uzde náboženstvo či iná morálka, jednoducho hlboká láska sa spája s výlučnosťou a oddanosťou. Potvrdzujú to aj slová psychológa. „Myslím, že nemonogamné spolužitie nemá plusy. Hoci sa chvíľkovo môže zdať, že poskytuje slobodu a je zdrojom ocenenia, prijatia, vášne a blízkosti, stále som presvedčený, že z dvoch pohárov sa naraz piť nedá. Jeden vždy chutí o čosi lepšie,“ vysvetľuje. „Som teda presvedčený, že takéto spolužitie má iba mínusy, pretože je zdrojom postupného zrodu pochybností o sebe, straty dôvery v lásku a v odovzdanosť druhému človeku. Na samom konci je čosi, čo by som nazval vyprázdnenosťou, z ktorej je návrat k dôvere veľmi, naozaj veľmi náročný,“dodáva.