Jana Čavojská

Plávanie, balet, gymnastika a&nbsp;tanec v&nbsp;jednom. Synchronizované plávanie patrí medzi desať najnáročnejších športov. Dievčatá v&nbsp;bazéne skáču, robia saltá, premety, najrozličnejšie figúry pod vodou aj nad hladinou a&nbsp;všetko to musí vyzerať pôvabne a&nbsp;elegantne. Ako tanec. Dotknúť sa dna je proti pravidlám. Na&nbsp;olympijských hrách sú akvabely, ako ich ľudovo voláme, jednou z&nbsp;najsledovanejších disciplín. Vstupenky na&nbsp;ich súťaže sa vypredajú medzi prvými.

U&nbsp;nás ich výkony sledujú väčšinou len rodičia. Azda sa to zmení na&nbsp;prvých majstrovstvách sveta v&nbsp;kategórii mladších juniorov. Budú od&nbsp;28. augusta do&nbsp;1. septembra v&nbsp;Šamoríne a&nbsp;prídu pretekári z&nbsp;tridsiatich piatich krajín.

„Náš šport je veľmi nevďačný. Vyžaduje si hodiny a hodiny vo vode, no posun vpred prichádza pomaly,“ hovoria trénerky pri bazéne. Ich zverenkyne zatiaľ predvádzajú neuveriteľné figúry. Sedem dievčat vytlačí ôsmu z vody, tá sa odrazí a s ľahkosťou skočí salto. Letné prázdniny sú v plnom prúde. Namiesto voľna 13- až 15-ročné dievčatá trénujú denne sedem-osem hodín. Platí to o všetkých prázdninách, sviatkoch a sobotách. Aj cez školský rok majú voľno iba v nedeľu. Inak po škole ešte tri-štyri hodiny trénujú. V bazéne a v telocvični. Okrem plávania, nácviku figúr a choreografií posilňujú, behajú, robia baletnú prípravu a gymnastiku.

Stále je to málo. Vrcholové športovkyne z krajín, ako je Rusko, Čína, Japonsko či Kanada, trénujú denne osem až desať hodín. To si mladučké Slovenky môžu dovoliť iba na sústredeniach. Prenájmy bazénov, ubytovanie, kostýmy, to všetko niečo stojí. Pretekárku navyše treba voziť na tréningy, z tréningov, niekoľko hodín na ňu čakať... Harmonogram celej rodiny sa prispôsobuje jej tréningovému harmonogramu. Dopoludnia majú v&nbsp;päťdesiatmetrovom olympijskom bazéne v&nbsp;Šamoríne rezervované štyri plavecké dráhy. „Potrebovali by sme ich osem. To je plocha, na&nbsp;ktorej dievčatá na&nbsp;súťažiach predvádzajú zostavy. No prenajať si osem dráh na&nbsp;tréning je nákladné a&nbsp;ťažko dostupné,“ konštatuje reprezentačná trénerka Nora Szauder, ktorá sama tento šport vrcholovo robila dvanásť rokov. Na&nbsp;Slovensku totiž nemáme bazény. Cítia to vo všetkých vodných športoch. „Aj plavci a&nbsp;vodnopólisti. To je škoda pre slovenský šport. Nemáme svoje tréningové stredisko prípravy. Tlačíme sa v&nbsp;bazénoch.“ Mimo Bratislavy situácia nie je lepšia. To je jeden z&nbsp;dôvodov, prečo sú kluby synchronizovaného plávania okrem hlavného mesta iba v&nbsp;Nitre a&nbsp;Malackách.

Nejde však len o dĺžku bazéna, ale aj o jeho hĺbku. „Potrebujeme hlboký bazén. Dvojmetrová hĺbka stačí len začínajúcim akvabelám,“ vysvetľuje manažérka majstrovstiev sveta Jana McDonnell. Pri cvičení výnosov, ako sa hovorí figúram, pri ktorých športovkyne vytlačia jednu pretekárku z vody, tá vyskočí a predvádza pritom rôzne prvky, skladajú akvabely pod hladinou zo svojich tiel doslova pyramídy. Nesmú sa pritom dotknúť dna. Na súťažiach stráži kamera pod vodou a špeciálne určený rozhodca, či si takto nepomohli. Ak áno, sú za to penalizácie. Nacvičiť niečo také v plytkom bazéne sa nedá. A hlboké bazény na Slovensku nemáme. O tie bratislavské sa delia všetci športovci, ktorí hĺbku potrebujú. „V Šamoríne sú ideálne tréningové podmienky. Ale dievčatá chodia do rôznych škôl v Bratislave. Dochádzať po pracovnom čase na tréning, to je hodina a pol až dve hodiny cesty v zápche,“ pokračuje Jana McDonnell. „Preto cez týždeň trénujeme v menších bratislavských bazénoch. V Šamoríne sme aspoň počas sústredení.“ Dievčatá majú iba v nedeľu voľno od tréningov. „Syn je futbalista, dcéra akvabela. Čo sa týka intenzity tréningov, dcéra trénuje oveľa viac ako syn.“

Štyri dráhy šamorínskeho olympijského bazéna zatiaľ využívajú začiatočníčky, ktoré cvičia vo farebných čiapkach a&nbsp;s&nbsp;kanistrami, aby ich nadľahčovali, zmiešaný pár, sólistka aj tím. Význam slovného spojenia „tlačiť sa v&nbsp;bazéne“ pochopíte, keď vidíte, aký priestor na&nbsp;predvedenie zostáv potrebujú a&nbsp;ako osmička synchrónne cvičiacich dievčat musí uhýbať pätnásťročnej Chiare Diky, keď sólistka trénuje svoje pasáže. Chiara sa ešte zmestí do&nbsp;kategórie mladších juniorov, no ako pätnásťročná už štartovala aj na&nbsp;tohtoročných juniorských majstrovstvách Európy a&nbsp;majstrovstvách sveta seniorov. Okrem toho robí náhradníčku nášmu seniorskému páru, ktorý sa nedávno vrátil z&nbsp;majstrovstiev sveta a&nbsp;pokúša sa o&nbsp;kvalifikáciu na&nbsp;olympiádu do&nbsp;Tokia 2020.

V synchronizovanom plávaní súťažia sólisti, páry, tímové zostavy a kombinácie, novinkou sú od roku 2015 zmiešané páry. Do čisto ženského športu vstupujú aj muži. V šamorínskom bazéne je to skôr chlapec, štrnásťročný Jožko Solymosi. Mimo vody študuje na baletnom konzervatóriu, takže k takémuto typu športu má blízko. Mladších juniorov na súťažiach okrem voľných zostáv hodnotia za povinné figúry. Tie stanovuje vždy na štyri roky Medzinárodná plavecká federácia (FINA).

Voľné zostavy dávajú priestor na kreativitu. Pre našu reprezentáciu zostavuje choreografie Nora Szauder. „Tento šport nemá žiadne limity. Sama som zvedavá, kam sa ešte posunieme,“ hovorí. Výkonnosť pretekárok sa výrazne posunula už od čias jej aktívnej kariéry. „Išlo to veľmi dopredu. Prvky sú oveľa náročnejšie, dievčatá zvládnu viac pohybov a zmien útvarov, v bazéne sa rýchlejšie presúvajú. Pri výnosoch sú schopné vyskočiť do takej výšky, že urobia aj tri saltá. Žiada si to však hodiny a hodiny drilu na suchu aj vo vode. Predstavte si, že skokanka sa neodráža z pevného podkladu, ale z ľudského tela, ktoré pod vodou podporuje šesť ďalších tiel. No je to krásny šport. Zahŕňa silu, dynamiku aj eleganciu.“ Športovkyňa si musí veľa odoprieť. Dievčatá väčšinou začínajú ako šesťročné a&nbsp;tréningu venujú denne dve až štyri hodiny. Ktorá vydrží do&nbsp;osemnástky, veku pre seniorskú reprezentáciu? „Nejde len o&nbsp;talent. Ale aj o&nbsp;hlavu a&nbsp;sebadisciplínu,“ myslí si Nora Szauder. „Nie každá rodina dokáže uniesť prispôsobovanie harmonogramu pretekárky. Len tie najodhodlanejšie sa dostanú na&nbsp;majstrovstvá sveta, prípadne na&nbsp;olympiádu, na&nbsp;ktorú je skutočne veľmi ťažké sa kvalifikovať.“

Zaujímavé je, že pri zostavách porotcovia nehodnotia len technické predvedenie prvkov, ich náročnosť a umelecký dojem, ale dokonca výraz tváre pretekárok. V závislosti od témy a hudby sa musia usmievať, keď treba, mračiť, hýbať obočím. Dievčatá idú do vody nalíčené a s vlasmi pevne zviazanými do drdola. „Ľudí vždy najviac zaujíma, aký používajú mejkap a čo si dávajú na vlasy, že im v bazéne tak držia,“ smeje sa Nora Szauder. Recept je jednoduchší, než by sa zdalo. Zostavy vo vode trvajú dve až štyri minúty, bežný mejkap sa vraj nestihne roztiecť. „A na vlasy je najlepšia jedlá želatína. Roztopíte ju, nanesiete na hlavu a keď stuhne, už ju nezničí nič. Občas máte problém dať ju z vlasov dole.“

Práve vďaka voľnému programu sa synchronizované plávanie stále posúva dopredu, k&nbsp;väčšej náročnosti a&nbsp;variabilite prvkov. Voľný program skutočne nemá pravidlá. „No choreografi vedia, čo by zostava mala obsahovať, aby od&nbsp;porotcov získala dobré hodnotenie,“ vysvetľuje Nora Szauder. „Musí byť inovatívna a&nbsp;kreatívna, ale aj technicky náročná. Niekedy samotné pretekárky prichádzajú s&nbsp;návrhmi, ako jednotlivé prvky ozvláštniť. Inovácie choreografov a&nbsp;súťažiacich naozaj nemajú hranice. Často sú prekvapení samotní rozhodcovia.“

FOTO Pozrite sa na tú nádheru! Našim akvabelám pritom chýbajú poriadne bazény

Výber pre vás

FOTO Pozrite sa na tú nádheru! Našim akvabelám pritom chýbajú poriadne bazény

Súvisiace články

Podvodník: Na olympiáde si zahral vďaka falošnému penisu!

Nové časy: Revolúcia v cyklistike, tradičné veľmoci môžu len ticho závidieť!

Sagan na manželku kašle: Okúzlilo ho iba pár žien. Najnovšie v Paname sexi brunetka!

Prepočítal sa: Dopingový test amerického basketbalistu ukázal, že je tehotný!

Výber pre vás