Jana Čavojská

Reštaurátorské práce na&nbsp;nástennej maľbe na&nbsp;klenbe nad chórom v&nbsp;premonštrátskom kláštore v&nbsp;Jasove trvajú zrejme dlhšie, než koľko trvalo v&nbsp;18. storočí jej autorovi vytvoriť ju. Významný rakúsky barokový maliar Johann Lucas Kracker nemal vtedy čas na&nbsp;dlhé rozmýšľanie. Maľoval technikou do&nbsp;vlhkej omietky, takže musel pracovať rýchlo. So svojimi spolupracovníkmi vyzdobil celý kostol zrejme za&nbsp;tri roky. Reštaurátori sa pri záchrane jeho diel stretli s&nbsp;úplne inými problémami.

<h2>Skrútená omietka</h2>
V&nbsp;zime je v&nbsp;kostoloch a&nbsp;zámkoch chladno, v&nbsp;lete zas horúco. Táto práca znamená&nbsp;dlhé hodiny na&nbsp;nohách,&nbsp;maľovanie s&nbsp;vykrúteným krkom a&nbsp;rukou zdvihnutou vysoko nad hlavou. Marek Holomaň dopĺňa tenulinkým štetcom chýbajúce časti maľby. To, čo namaľuje, vzápätí suší fénom, aby okamžite vedel, že má správny farebný odtieň.

V&nbsp;kontexte obrovského chrámu pripadajú drobnučké ťahy štetca ako kvapôčky v&nbsp;mori. Keď návštevníci opátstva v&nbsp;budúcnosti zaklonia hlavu, aby si prezreli Krackerove diela, ni­kdy nerozlíšia, že ich reštaurátori dopĺňali takým tenulinkým štetčekom. Že aj preto ich práca na&nbsp;jedinej maľbe trvala dva roky. Budú vnímať iba pôvodnú krásu barokového diela bez toho, že by vôbec postrehli vklad reštaurátora.
„Čím je rozsah poškodenia väčší, tým väčší je individuálny vstup reštaurátora doň,“ hovorí Marek Holomaň.
Samozrejme, reštaurátor neprezentuje pri dopĺňaní diela samého seba. „Naše zásahy nemajú zmeniť výraz diela, ale majú mu prinavrátiť ten pôvodný,“ pokračuje druhý z&nbsp;košických reštaurátorov Ivan Havasi. „Naše zásahy sú navyše reverzibilné. Teda odstrániteľné. Ak v&nbsp;budúcnosti niekto bude chcieť opäť reštaurovať iba Krackera, môže ich dať jednoducho preč. Odborník prečíta, čo je originál a&nbsp;čo náš zásah. Sú rozlíšiteľné.“
Reštaurátori musia poznať rôzne štýly, techniky a&nbsp;historické obdobia. Musia vedieť zručne kresliť a&nbsp;maľovať štýlmi, ktoré sa v&nbsp;minulosti vyskytli, a&nbsp;napodobniť rôznych autorov. Nie je to jednoduché. Navyše sa vždy vyskytnú technické problémy a&nbsp;univerzálny spôsob na&nbsp;ich opravu neexistuje. V&nbsp;Jasove to bola uvoľnená omietka, ktorá skrútená visela zo stropu.

„Asi pred desiatimi rokmi klenba zatiekla. Maľba bola najmä na&nbsp;bočných častiach klenby silne poškodená. Farebná vrstva bola z&nbsp;veľkej miery zmytá. Omietka zvetraná, na&nbsp;niektorých miestach odpadla až na&nbsp;murivo. V&nbsp;strede sa uvoľnila a&nbsp;skrútená visela zo stropu,“ opisuje stav Krackerovej maľby pred reštaurovaním Ivan Havasi. „Museli sme vymyslieť spôsob, ako ju prilepiť naspäť. Ak by bola iba uvoľnená, stačilo by naniesť lepiacu hmotu a&nbsp;prilepiť ju. No bola aj skrútená. Bolo treba nájsť spôsob, ako ju vyrovnať. Obvykle sa to robí navlhčením. Mieru navlhčenia musíte správne odhadnúť, aby sa nerozpadla.“
Možnosť vyskúšať si to nanečisto, samozrejme, neexistuje.
<h2>Priznávajú patinu</h2>
Ešte pred prácami na&nbsp;omietke treba zabezpečiť postavenie <a href="https://www.lesenia.com/" target="_blank" rel="noopener">lešenia</a>, prívod vody a&nbsp;elektriny a&nbsp;v&nbsp;súčinnosti s&nbsp;pamiatkovým úradom, ktorý rozhoduje o&nbsp;metodike reštaurovania, vypracovať návrh na&nbsp;reštaurovanie. Jeho súčasťou je reštaurátorský výskum.
Reštaurátori pamiatku dia­gnostikujú, nafotia, a&nbsp;ak treba,&nbsp;odoberú vzorky, ktoré sa potom skúmajú v&nbsp;laboratóriu. „Tie sú dôležité v&nbsp;procese prinavrátenia pôvodného vzhľadu diela,“ vysvetľuje Ivan Havasi. „Zisťujeme, čo je originálna a&nbsp;čo sekundárna vrstva, aké pigmenty a&nbsp;technológie boli použité.“
Nie vždy je cieľom prezentovať najstaršie dielo. Ak by Michelangelo premaľoval dielo staršieho neznámeho umelca, asi každý by súhlasil, že by sa malo zachovať Michelangelovo dielo. Rozhodnutie, čo zachovať a&nbsp;čo odstrániť, závisí aj od&nbsp;kvality umeleckých diel a&nbsp;miery ich zachovania. Cennejšie dielo môže byť príliš poškodené a&nbsp;nedá sa zachrániť.

A&nbsp;mení sa aj prístup k&nbsp;reštaurovaniu. Nástenné maľby v&nbsp;Jasove naposledy reštaurovali poľskí reštaurátori z&nbsp;Varšavy v&nbsp;80. rokoch. V&nbsp;rámci socialistického bloku ich vtedy považovali za&nbsp;najlepších. Prezentovali názor, že zreštaurované dielo má vyzerať ako nové. Ako keby ho Kracker dokončil včera.
Dnes je to inak. „Priznávame patinu poškodenia,“ hovorí Ivan Havasi. „Priznávame originál aj vtedy, ak je deštruovaný či farebne zmenený, veď dielo má tristo rokov a&nbsp;všeličo už prežilo. Snažíme sa ho stabilizovať a&nbsp;dostať do&nbsp;podoby, aby bolo prezentovateľné. Nemá byť špinavé alebo výrazne poškodené. Naše zásahy musia pôsobiť čo najprirodzenejšie a&nbsp;byť čo najmenej vizuálne rušivé.“
Dnes reštaurátori väčšinou nemiešajú farby z&nbsp;vápna a&nbsp;zo žĺtkov ako pred stáročiami. Používajú moderné materiály. Sú trvácnejšie a&nbsp;zároveň jednoducho odstrániteľné.
<h2>Potulný život</h2>
Ivan Havasi reštauroval napríklad gotické maľby kostola v&nbsp;Žehre zaradeného na&nbsp;zoznam UNESCO. Kým autorov gotických diel väčšinou nepoznáme, autori tých barokových sú už väčšinou známi. Aspoň takí majstri ako bol Kracker. Hoci mená jeho pomocníkov by sme v&nbsp;archívoch hľadali márne. Aj pred tristo rokmi, rovnako ako teraz, boli umelci celebrity.

Kracker pochádzal z&nbsp;rakúsko-českej umeleckej rodiny, vyštudoval vo Viedni a&nbsp;pôsobil v&nbsp;Česku. Odtiaľ ho vtedajší prepošt jasovského kláštora premonštrátov Andrej Sauberer pozval do&nbsp;Jasova. Absolvoval tu tri pobyty, zakaždým tu žil a&nbsp;tvoril niekoľko rokov. Maľoval však aj na&nbsp;mnohých iných miestach habsburskej monarchie. Umelci v&nbsp;tom období skutočne viedli potulný život.
Mimochodom, Kracker na&nbsp;dvoch miestach v&nbsp;jasovskom chráme zvečnil aj svoju tvár. Raz na&nbsp;strope medzi skupinkou ľudí predstavuje muža v&nbsp;klobúku a&nbsp;raz na&nbsp;obraze nad jedným z&nbsp;bočných oltárov - tam zobrazil seba samého ako svätca.
Umelecké celebrity tej doby sa teda dostali aj na&nbsp;naše územie. Slovensko vtedy, samozrejme, neexistovalo. Veľké krajiny ako Taliansko či Francúzsko mali umelecké školy a&nbsp;kvalitných maliarov. Počas gotiky a&nbsp;baroka však aj k&nbsp;nám prichádzalo veľa umelcov z&nbsp;Talianska. Popri nich sa priučili umelci z&nbsp;nášho územia. Alebo sa chodili učiť za&nbsp;hranice a&nbsp;po&nbsp;návrate maľovali naše kaštiele a&nbsp;kostoly.
Umenie u&nbsp;nás však vznikalo v&nbsp;úplne iných dimenziách. Reštaurátori porovnávajú prístup ku kvalitným mramorom, aký mali barokoví umelci v&nbsp;Taliansku, a&nbsp;ilúzie, ktorými museli rovnaký efekt docieliť u&nbsp;nás len pomocou sadry a&nbsp;pigmentu.
„Imitácia, no mnohokrát taká majstrovská, že to človek nerozoznal,“ konštatuje Ivan Havasi. „Na&nbsp;našej gotike je pôvabné to, že je komorná. Naše gotické kostolíky sú roztrúsené väčšinou po&nbsp;dedinkách. Úplne iná atmosféra. Taliani a&nbsp;Francúzi nad nimi žasnú. U&nbsp;nich gotické umenie znamená veľké stavby, obrovské katedrály. My si mnohokrát náš kostolík ani nevšimneme a&nbsp;veľkolepé katedrály nás ohúria. Nedá sa povedať, že jedno alebo druhé je krajšie či kvalitnejšie. Všetko má svoje čaro.“
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/foto-stetcom-proti-skaze-strastiplna-zachrana-pokladov-jasovskeho-klastora" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII&nbsp; &gt;&gt;</a></h3>
Až keď v&nbsp;Jasove o&nbsp;pár týždňov odstránia lešenie a&nbsp;pozrú sa na&nbsp;zreštaurované dielo, zistia, či sa im podarilo prinavrátiť pôvodnú barokovú ilúziu. „Najväčšiu radosť prežívame v&nbsp;momente, keď sa takto pozrieme na&nbsp;dielo a&nbsp;vidíme, že je zachránené,“ konštatuje Ivan Havasi. „Že opäť získalo pôvodný výraz.“

FOTO Štetcom proti skaze: Strastiplná záchrana pokladov jasovského kláštora

Výber pre vás

FOTO Štetcom proti skaze: Strastiplná záchrana pokladov jasovského kláštora

Súvisiace články

Slovenská Beth Harmonová: Seriálová šachistka opantala svet, podobný príbeh máme na Slovensku!

To sa nemalo stať: Nespútaná výstavba ubíja Demänovskú dolinu

Krajšia než americká: Slovenská Route 66 prechádza nádhernými oblasťami, je však nebezpečná

Unikát z Ľubochne: Po prvej elektrifikovanej lesnej železnici v strednej Európe nezostalo nič!

FOTO Drámy pod hladinou Dunaja: „Ak prírode niečo chceme prikázať, naspäť dostaneme zaucho"

Výber pre vás