Filip Szórád

Pocity sú pocity, no fakty nepustia. O&nbsp;tom, že záujem o&nbsp;naše veľhory stúpol, počúvame od začiatku letnej sezóny. Teraz však pribudol aj nepriestrelný dôkaz – každoročné sčítanie turistov v&nbsp;Tatranskom národnom parku v&nbsp;polovici augusta. Ochranári napo­čítali, že vysokohorskými chodníčkami prešlo za jeden deň viac než 27-tisíc návštevníkov. Oproti vlaňajšku ich pribudlo štyritisíc a&nbsp;najnavštevovanejší zostal tradične Hrebienok. Celkový rekord s&nbsp;viac než 30-tisíc turistov za jeden deň vo Vysokých Tatrách však stále drží kovidový rok 2020. Porovnanie s&nbsp;aktuálnym stavom by však nebolo úplne objektívne. Vtedy platili protipandemické reštrikcie a&nbsp;cestovanie do zahraničia bolo značne obmedzené.

Do Tatier prichádzame v&nbsp;sobotu doobeda. Počasie je od skorých ranných hodín príjemné, obloha jasná a&nbsp;teplota s&nbsp;pribúdajúcim časom len stúpa. Novinkou tejto sezóny je zavedenie bezplatného záchytného parkoviska s&nbsp;kyvadlovou dopravou v&nbsp;areáli bývalého autokempu na ceste pred Tatranskou Lomnicou. Kapacitu má 450 miest, no na parkovisku v&nbsp;čase nášho príjazdu sú zhruba len dve desiatky vozidiel. Lístok stojí 1,50 eura na osobu a&nbsp;autobus z&nbsp;miesta turistov zavezie do Tatranskej Lomnice, k&nbsp;Bielej vode či do Tatranských Matliarov. V&nbsp;rannej špičke chodí každých 20 minút. „Ráno som bral nejakých osem ľudí, žiadny narvaný autobus. Väčšinou všetci, čo prídu, sú Poliaci,“ približuje šofér František. Ďalšia linka podľa grafikonu vyráža o&nbsp;štyri minúty, no na zastávke nie je ani živej duše. „Asi vyrazím prázdny, ale na zastávkach vyššie vždy niekto nastúpi. Plnšie bolo len prvý týždeň a&nbsp;minulý víkend.“ Hovorí, že ľudia chcú parkovať bližšie k&nbsp;horám, a&nbsp;preto na záchytné parkovisko prídu, až keď hore už nie je miesto. „Najradšej by auto nechali priamo pod stromami v&nbsp;lese,“ myslí si vodič. Zároveň nás upozorní na opravy vozovky a&nbsp;mostov v&nbsp;celých Tatrách. „Niekedy preto meškáme aj trištvrte hodiny. Už teraz sa robí zápcha.“ Má pravdu. Cestou do Starého Smokovca vidíme, že na mnohých úsekoch je nový asfalt. A&nbsp;tam, kde nie je, ho práve robia. To má za následok, že stojíme na miestach, kde je zúžený pruh a&nbsp;semafory púšťajú len z&nbsp;jedného smeru. Po niekoľkominútovom státí v&nbsp;kolónach sa dostávame do Smokovca a&nbsp;hľadáme miesto na parkovanie. Nejde to ako po masle. Chvíľu krúžime dookola, no nakoniec sa nám podarí nájsť jeden voľný flek blízko horského hotela. Na celom území Tatier platia na parkoviskách patriacich samospráve jednotné ceny a&nbsp;so zakúpeným lístkom sa po nich môžete presúvať. Cena za hodinu je dve eurá, celodenný lístok stojí 10 eur. Pri parkomate stretávame pár z&nbsp;Lučenca, ktorý sa očividne trápi. „Nie je to úplne najjednoduchšie vydolovať z&nbsp;toho lístok,“ hromží Ľuboš a&nbsp;dodáva, že sa tu len zastavili na krátku prechádzku a&nbsp;potom pokračujú ďalej. Neďaleko stojí pri aute skupinka ľudí, ktorej sa darí ešte menej. Zastavujú preto náhodného okoloidúceho, aby im pomohol. „Je to také zložité, mohli to spraviť intuitívnejšie,“ vraví žena už s&nbsp;lístkom v&nbsp;ruke. „Horšie je to už len na letisku v&nbsp;Košiciach,“ zasmeje sa.

Okolo seba vidíme poväčšinou poľské značky a&nbsp;ako sa presúvame smerom od parkoviska, počujeme najviac poľštinu. „Na slovenskej strane Tatier sme prvýkrát a&nbsp;teraz ideme na túru na Hrebienok. Tešíme sa, čo uvidíme,“ prezrádza muž a&nbsp;predstaví sa ako Antoni. Pár desiatok metrov od nich na lavičke pri hlavnej ceste An­drzej a&nbsp;Danuta práve dopĺňajú energiu sladkosťami. „Chystáme sa na Štrbské Pleso a&nbsp;čakáme na spoj,“ odpovie nám muž. „Sme z&nbsp;Gorlice, čo je neďaleko hraníc, a&nbsp;sem to máme tak zhruba 120 kilometrov. Máme to tu radi a&nbsp;chodíme sem dvakrát do roka.“ Pokračuje, že už prešli takmer všetky najdôležitejšie tatranské lákadlá a&nbsp;z&nbsp;tých populárnejších im chýba navštíviť už iba Lomnický štít. „Aj teraz sme chceli, ale lístok na lanovku je veľmi drahý, tak sme si to rozmysleli. Dať za jednu osobu 78 eur je až príliš,“ ozrejmuje Andrzej s&nbsp;tým, že celkovo je v&nbsp;našich veľhorách už oveľa drahšie, ako bývalo. „Cítiť to v&nbsp;obchodoch, v&nbsp;službách aj v&nbsp;reštauráciách. Voľakedy sme tu napríklad platili za kopček zmrzliny 50 centov, teraz zaplatíte minimálne euro.“ Stále sa však podľa neho dajú nájsť aspoň nocľahy za prijateľné ceny. „To jediné rapídne nezdraželo. Mám však na mysli ubytovanie v súk­romí a&nbsp;v&nbsp;penziónoch. O&nbsp;hoteloch sa to už povedať nedá.“ Oceňuje však, že vo Vysokých Tatrách sa zlepšuje infraštruktúra, pribudli nové električky tatranskej železnice aj lepšie cesty. „Aj atrakcie pribúdajú a&nbsp;to sa nám páči. Boli sme očarení prechádzkou korunami stromov v&nbsp;Bachledovej doline.“

S&nbsp;pribúdajúcimi hodinami sa zvyšuje aj počet ľudí v&nbsp;uliciach. Tí, čo si neprivstali, vyrážajú za turistikou. „Chceli sme ísť s&nbsp;kamarátkou niekam k&nbsp;moru, ale nakoniec sme sa rozhodli, že to tento rok vynecháme, a&nbsp;tak sme tu,“ hovorí Renáta z&nbsp;Bratislavy. Pripúšťa, že za zmenou jej plánov boli čiastočne aj požiare na juhu Európy. „Ale nie som nejaká zanietená horalka, tak len také ľahšie túričky si dáme,“ vtipkuje mladá žena. Okolo obeda už v&nbsp;Tatrách panuje riadny hurhaj. „Tu nie, že je veľa ľudí, tu je ako u&nbsp;,blbých‘ na dvore. Najmä cez víkend je to nápor,“ informuje nás muž, ktorý sa predstaví ako Janko. „Ja som z&nbsp;Humenného a&nbsp;tuto Danka je zo Svidníka,“ ukáže rukou na ženu po svojom boku. „Sme kamaráti a&nbsp;stretávame sa raz ročne v&nbsp;kúpeľoch, teraz sme v&nbsp;Tatranskej Polianke.“ Manželku nechal doma, na dovolenku vyrazil sám. „Ja neznášam more, ona hory. Máme to podelené. Ja som teraz v&nbsp;Tatrách, ona bola predtým na Korfu, 50 kilometrov od požiarov,“ vysvetľuje ich rodinnú politiku Janko. „Neviem, či je to tými požiarmi, ale za tie roky, čo sem chodíme, som tu toľko národa nevidela. Vidím to aj podľa áut, parkujú kdekade, po cestách, po trávnikoch,“ zapojí sa do rozhovoru Danka. Zo Starého Smokovca sa presúvame na začiatok lanovky na Lomnické sedlo. Parkovisko, ktoré býva zvyčajne plné, ponúka ešte prekvapivo veľa možností. „Každý deň je to iné. Ak hlásia na víkend búrky ako teraz, príde menej ľudí, aj keď je nakoniec pekne. Všetko závisí od počasia,“ osvetlil aktuálnu situáciu na parkovisku a&nbsp;v&nbsp;podstate v&nbsp;celých Tatrách muž, ktorý dohliada na parkovanie. Dodáva však, že v&nbsp;bežný deň je úplne plné a&nbsp;najväčší nával sa začal až v&nbsp;auguste. Okrem Poliakov a&nbsp;našincov míňame aj veľa Maďarov a&nbsp;Čechov. A&nbsp;práve turisti spoza rieky Moravy sa po výpadku počas zimy opäť húfne vracajú do našich veľhôr. „Už sme tu boli asi desaťkrát, ale teraz sme tu po prvý raz s&nbsp;vnúčencami. Takže nerobíme nejaké náročné túry, ale len tak rekreačne. Hore sa vyvezieme lanovkou,“ zhodnotí Stanislav z&nbsp;malej dedinky z&nbsp;regiónu Těšínskeho Sliezska na východe Česka. Tak ako ostatní návštevníci, rozpočet musel prispôsobiť výraznému rastu cien. Za pivo v&nbsp;tatranských strediskách pýtajú od dvoch eur, za kávu zaplatíte aj tri eurá, bryndzové halušky stoja od deväť do dvanásť eur. „Nie je to úplne lacné. Ale zase tá príroda za to stojí. Je tu krásne. Ale cítiť, že to rokmi stále zdražuje,“ uzavrie.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/letny-napor-vrcholi-auguste-vysoke-tatry-su-preplnene-drahe">Ako to vyzerá aktuálne v Tatrách si pozrite v GALÉRII</a>

Letný nápor vrcholí v auguste. Vysoké Tatry sú preplnené a drahé

Výber pre vás

Letný nápor vrcholí v auguste. Vysoké Tatry sú preplnené a drahé

Súvisiace články

Michaela zachránila syna pred medveďom: Zdrapila som vidly a ani neviem, čo sa dialo ďalej!

Otec dohryzeného mladíka: Každý jeden medveď tu bude zabitý! A je mi jedno, že je chránený

Lepšia správa, než si myslíte! Na Zemplínsku šíravu sa vo veľkom vrátili raky. Prečo?

Reportér PLUS 7 DNÍ jedol týždeň len surovú zeleninu a ovocie. Výsledok? Prekvapí vás

Výber pre vás