Lenka Dale

"Tento rok je to nejaké husté, po októbrovom pojednávaní bude ďalšie v decembri," vyhlásil podnikateľ Robert Krajňák. Žaluje Slovenskú informačnú službu, súdny proces prebieha s vylúčením verejnosti. Politického rebela z 90. rokov zmysel pre humor neopúšťa. Keď sme ho kontaktovali so záujmom o jeho extrémne dlho trvajúci súdny spor, zahlásil: „Neviem, či nie je predčasné sa k tomu vyjadrovať.“ Krajňákov problém vznikol ešte za poslednej vlády Vladimíra Mečiara, keď ako obyčajný občan inicioval referendum za jeho odvolanie.

Robert Krajňák nebol nikdy politicky angažovaný. Revolúcia v roku 1989 ho zastihla, keď pracoval v Ústave zdravotnej výchovy. Vysokú školu nedokončil, po dvoch rokoch zo strojariny odišiel, od deväťdesiatych rokov vďaka peniazom z reštitúcií rozbehol obchod so známou značkou piva. Voľný čas venoval partiám šachu, čo bolo a stále je jeho hobby. Zviditeľnil sa v novembri 1995. Bolo to obdobie, keď sa Slovensko uchádzalo o členstvo v Európskej únii, ale vláda Vladimíra Mečiara čelila viacerým zahraničným demaršom. Predstavitelia Nemecka, Francúzska, ale aj celej Európskej únie vyjadrovali znepokojenie nad politickým vývojom v našej krajine. Krajňák bol nespokojný ako človek, ktorý očakáva od štátu, v ktorom žije, viac.

„Mne to zahralo do noty, že padol socialistický režim. Začal som prevádzkovať potraviny, ale nový režim, neviem prečo, nemal vtedy rád podnikateľov. Zaplatil som napríklad načas daň 70-tisíc korún (vyše 2 300 eur), čo bolo dosť na tie časy, ale s omeškaním som podal hlásenie, tak sa začala hrozná búrka. O pol roka mi oznámili, že penále je sedemtisíc korún (vyše 230 eur),“ hnevá sa dodnes nad postupmi štátu. „Potom som doviezol auto a na colnici mi vyčíslili clo a dovoznú prirážku o dnešných tri a pol tisíc eur vyššie. Musel som sa súdiť a čakať tri roky, kým dostanem peniaze naspäť,“ spomína. Všímal si aj okolie. „Býval som vtedy pri belgickej ambasáde a videl, ako dievčatá, ktoré išli robiť aupairky, stoja v rade na víza. Potom som šiel do centra a zasa ten istý pohľad pri anglickej ambasáde.“

Zrazu si uvedomil, že s Vladimírom Mečiarom sa do Európskej únie Slovensko nedostane. „Ja som veľmi chcel ísť do Únie. Mal som predstavu, že budem nosiť pivo kúsok za hranice, do rakúskeho Hainburgu, rozšírim si obchodné teritórium,“ spomína na minulosť. Realita sa však nevyvíjala podľa jeho predstáv a on sa jedného dňa rozhodol, že už má dosť a nebude viac pasívny pozorovateľ. Využil svoje občianske právo a s mottom: „Narodil som sa v totalite, nechcem v nej aj zomrieť,“ napísal inzerát, v ktorom vyzýva občanov, aby sa v petícii vyjadrili, či sú za vypísanie referenda s otázkou: Ste za odvolanie Vladimíra Mečiara z funkcie premiéra? Inzerát dal vytlačiť v dvoch denníkoch.

„Myslel som, že keď zverejním inzerát, niekto si to osvojí, ale to sa nestalo,” spomína Krajňák na toto obdobie. Išiel osobne aj za vtedajším lídrom opozície Jánom Čarnogurským, ten mu však vysvetlil, že odvolávať Mečiara referendom by bolo v rozpore s princípmi demokracie. Krajňák si zas myslel, že v rozpore s princípmi demokracie je Mečiarova vláda. „Kto klame, ten kradne, a kto kradne, ten vraždí - hovoril som vtedajšej opozícii, ale o referende som ich nepresvedčil. A odrazu zavraždili Remiáša, o ktorom som dovtedy nič nevedel,“ hovorí Krajňák, ktorý od ďalších inzerátov upustil. Nenašiel politickú podporu a do inzerátov investoval 300-tisíc korún (asi desaťtisíc eur), čo bola suma, za ktorú by si v Bratislave kúpil vtedy trojizbový byt. On síce od nápadu upustil, ale evidentne sa stal hrozbou, pretože ho začala sledovať Slovenská informačná služba. Do jeho firmy, ako vysvitlo neskôr, nasadili agenta.

Nemal dôkazy, ale vedel, že ho sledujú. Išiel napríklad domov a tesne vedľa chodníka ho po ceste sprevádzali dve autá. Chlapci šoféri sa naňho usmievali. Potom zacúvali a autá sa vymenili. V tomto období našiel rozpáranú čiernu mačku s podrezaným hrdlom. Ľudia mu v tom čase vo veľkom písali listy. Niektorí mu fandili, iní ho posielali na psychiatriu. Bolo to náročné obdobie. „Keď som šiel z domu, lúčil som sa, ako keby som išiel na bojisko. Keď som prišiel domov, zvítali sme sa, ako keby som sa z bojiska vrátil. Bolo to všadeprítomné,“ hovorí s odstupom času. Krajňák sa v období sledovania inšpiroval synom vtedajšieho prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Bolo to pár mesiacov po jeho únose. „On pri výpovedi hovoril, že ho chceli uniesť o dva dni skôr, ale bol s manželkou. Tak som povedal manželke: Počúvaj, budeme chodiť spolu, lebo jeden sa stratiť môže, ale dvaja nie. Oboch nás neunesú,“ objasňuje nám svoje opatrenia. To isté robil neskôr, keď bol na rodičovskej dovolenke s dcérou a kočíkoval ju. „Hovoril som jej: Ty si môj osobný strážca, obidvoch nás neunesú. Doteraz mi to vyčíta, že som ju dvojročnú používal ako živý štít,“ smeje sa, lebo rodinu mu náročné obdobie stmelilo. Trvalo viac ako dva roky.

Potvrdenie o tom, že ho tajní sledovali, získal až v roku 1999. Uviedol to v Správe o činnosti SIS po porážke Mečiarovho HZDS vo voľbách nový riaditeľ tajnej služby Vladimír Mitro. „SIS spravodajsky rozpracovávala a pripravovala diskreditáciu Róberta Krajňáka,“ uvádzalo sa v Mitrovej správe, ktorá bola zverejnená aj na webe úradu vlády. „Na základe Mitrovej správy som dal v roku 2000 na súd žalobu na ochranu osobnosti. Je nad rámec úloh tajnej služby, aby niekoho rozpracovávala na diskreditáciu,“ hovorí Krajňák. Odvtedy sa súdny proces stále ťahá. Na pojednávaniach o sledovaní obyčajného človeka štátnou tajnou službou vypovedali aj exriaditeľ SIS Ivan Lexa či Vladimír Mečiar ako vtedajší predseda vlády. Mečiar tvrdil, že o sledovaní Krajňáka netušil. „Pán podnikateľ, myslím, že niečo v živote zbabral a teraz chce na tom zarobiť. Ak vypovedám ako svedok, tak musím vec poznať, vnímať, uschovať v pamäti a byť schopný reprodukovať. Nemal som čo uschovať, lebo nič nebolo. Pán podnikateľ si celú aktivitu okolo seba s najväčšou pravdepodobnosťou vymyslel,“ uviedol Mečiar po výpovedi pred novinármi. Podľa Krajňáka Mečiar klamal ako vždy. „SIS totiž poskytla súdu informácie, aké dokumenty mu poslali, on ich podpísal a vrátil naspäť. Je tam napísané, že bol priebežne informovaný,“ hovorí.

Čo je dôležité? Na základe predložených dokumentov dal súd Robertovi Krajňákovi za pravdu, že boli porušené jeho práva na súkromie a SIS ho neoprávnene monitorovala. Spis, ktorý bol naňho vedený, mal krycí názov Vrták. Prvostupňový okresný súd priznal Krajňákovi odškodné takmer 83 tisíc eur - to bolo ešte v roku 2006. O dva roky neskôr odvolací Krajský súd v Bratislave zmenil výšku odškodného na necelých 8 300 eur a Najvyšší súd v roku 2011 rozhodnutie o zníženom odškodnom zrušil s tým, že krajský súd bude musieť o odškodnom znova rozhodnúť. Podnikateľ teda môže ešte vysúdiť sumu rovnajúcu sa rozdielu medzi odstupným, ktoré priznal okresný a krajský súd, teda takmer 75-tisíc eur.

„Takto vyzerá výkonnosť nášho súdnictva. Deje sa to na najzaťaženejších súdoch Bratislava I a Krajskom súde Bratislava, kde je dlhodobo nedostatok sudcov. Koľkokrát sa nemá ani kde pojednávať,“ vysvetľuje Robert Krajňák. Stalo sa totiž, že nebola voľná pojednávacia miestnosť, pretože príliš veľa sudcov naplánuje pojednávania vo vysokom časovom predstihu. „Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ide jednoznačne o prieťahy v súdnom konaní, takže takéto veci by sa stávať nemali,“ hovorí Eduard Burda. Slovenská informačná služba spor z čias Lexu nekomentuje. Ako uviedla vo vyjadrení hovorkyňa Simona Svítková, akceptujú právoplatné rozhodnutia súdov v danej veci. „Menovanému bola vyplatená v roku 2018 suma vo výške 8 298,48 eura zodpovedajúca priznanému nároku vo výške 250-tisíc Sk. Rovnako bude Slovenská informačná služba postupovať vo vzťahu k zvyšnej časti žalobcom požadovaného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je stále predmetom súdneho konania.“ Krajňák vraví, že bude rád, keď sa to už celé skončí. Odporca, teda tajná služba, má obrovskú výhodu. Neplatí súdne poplatky, právnika ani dovolania na Najvyššom súde. Im sa ľahko súdi,“ vraví a verí, že nepotrvá ďalších dvadsaťdva rokov, kým sa proces skončí. „Verím, že koniec procesu príde, kým som zdravý a užijem si to,“ hovorí optimisticky.

Muža nezákonne sledovali. Súd s SIS trvá vyše 20 rokov

Výber pre vás

Muža nezákonne sledovali. Súd s SIS trvá vyše 20 rokov

Súvisiace články

Ignorovanie koreňov: Čaputovej sa nepáči zisťovanie viery u náhradných rodičov

Bolestné? Policajný exprezident Kovařík má k dispozícii služobný byt i auto

Starosta o milionárovi Rattajovi: Ako ľudia volili, tak to dopadlo

Šutaj Eštok ide na prokuratúru: Kajúcnici majú milióny na čínskych účtoch, Lipšic prečo nekoná?

Výber pre vás