Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Slovenské sliepky vo veľkochovoch znesú denne približne tri milióny vajec. O päť percent viac, než spotrebujeme. Vďaka ojedinelej sebestačnosti mohla byť pre našincov fipronilová kríza len správa v novinách, ktorá bežného čitateľa ledva zaujme. Žiaľ, opak je pravda. Dvadsiatka podnikov, ktoré sa u nás na produkciu vajec zameriavajú, nevládze zaplniť predajné pulty v maloobchodnej sieti a sú dni, keď si ľudia nemôžu preberať medzi značkami, veľkosťami či spôsobom chovu sliepok. Sú radi, ak vôbec nejaké vajcia kúpia. Prečo?

Pre likvidačný prístup štátu, cenovú politiku obchodných reťazcov, ale i nákupnú paniku spotrebiteľov, ktorí sa týmto tovarom nezmyselne zásobujú. Podobne zle je na tom temer celý starý kontinent a nakoniec sú Poliaci, ktorí drzo porušujú európske normy, pomaly záchrancami aj hospodársky najsilnejších krajín. Zrazu nikomu neprekáža, že ich sliepky trpia v malých, starých klietkach. Môžu si vyberať zákazníkov, ba dokonca robiť vaječné aukcie. Kto dá viac, ten berie. Ceny utešene stúpajú a situácia v najbližších mesiacoch sa pravdepodobne ešte zhorší.

Štyridsiatka pracovníkov najväčšieho slovenského výrobcu vajec Novogal vo Dvoroch nad Žitavou robí na plné obrátky. Nedávno kúpili najmodernejšiu technológiu z Holandska. Plne automatizované linky od rána do večera triedia státisíce vajec, v obrovských halách „presluhujú“ i staršie sliepky, ktoré mali dávno putovať na porážku, ani tak to nestačí. Expedičný sklad, kde obvykle bývalo zhruba 350-tisíc vajec pripravených na okamžitý denný rozvoz, dnes zíva prázdnotou. Je tam len niekoľko poloprázdnych paliet. „Ešte nedávno sme v našich skladoch mávali bežne dva-tri milióny vajec a trvalo zhruba týždeň, než sme ich posielali odberateľom,“ hovorí nám riaditeľ podniku Ladislav Birčák, s ktorým sa prechádzame rozsiahlym areálom. „Teraz nemáme skoro nič. Celá produkcia ide z liniek rovno do chladiarenských kamiónov. Všetkým musíme krátiť dodávky a stane sa, že aj naše vlastné predajne sa vyprázdnia. Pred pár dňami mi volali z novozámockej prevádzky, že musia zatvoriť skôr, lebo im nezostalo ani jediné vajce!“

Takýto „prievan“ zažili vo Dvoroch nad Žitavou naposledy pred piatimi rokmi, keď Európska únia nariadila takzvané obohatené klietky pre sliepky. Tie zabrali viac miesta, všetky sa do nich nezmestili a zhruba dvadsať percent zvierat skončilo na porážke. Paradoxne, jeden z najsilnejších producentov vajec, Poľsko, sa na novú normu viac-menej vykašľal. „Dodnes tam používajú staré klietky a nikto s nimi nepohne,“ komentuje situáciu riaditeľ. „Majú nadštandardné vzťahy s kontrolnými orgánmi, a tak hoci problém existuje, nikdy nenadobudne veľké rozmery. U nás je to presne naopak, mám pocit, že vždy musíme byť lepší, prísnejší. Požiadavky Únie plníme na stojeden percent a zákony sú v oblasti kontroly hygieny jedny z najtvrdších.“

Zo skladov mierime cez baliareň do priestrannej triediarne s holandskou linkou. Ladislav Birčák nám vysvetľuje celý proces, ktorý na Slovensku zatiaľ zďaleka nie je pravidlo. „Vajcia sa po znesení automaticky presúvajú dopravníkmi až sem, kde sa digitálne zvážia, prístroje senzoricky kontrolujú ich neporušenosť a rozdelia ich po-dľa hmotnosti a veľkosti rovno do obalov. Fyzicky sa ich dotkne až koncový spotrebiteľ.“ Približne desať zamestnancov sa stará hlavne o ukladanie plných obalov na prepravky a palety. Hoci sa ich práca nezdá náročná, fakt je, že za zmenu každý z nich preloží skoro dve tony! V posledných týždňoch spolu so strojmi kontrolujú kvalitu aj ľudia. Nepodarkov, pre jemnejšie škrupiny presluhujúcich sliepok, je totiž viac než obvykle. V podniku uvažujú, že tie by v budúcnosti mohli smerovať do odstredivky, ktorá oddelí žĺtok a bielok od škrupiny. Tak by predišli zbytočným nákladom za likvidáciu biologického odpadu v kafilériách.

Rozdrvené škrupiny plné vápnika sa dajú využiť na hnojivo, tekutá časť na krmivo pre zvieratá. Novinkou pre nás je, že v zahraničí takéto pasterizované vaječné zmesi - melanže - zo štandardných vajec využívajú v bežnej maloobchodnej sieti. „Napríklad vo Francúzsku ich balia do tetrapakových obalov a dodávajú do hotelov, ale i pre malých spotrebiteľov, ktorým sa nechce rozbíjať škrupinu. Jednoducho nalejú zmes na panvicu a urobia si praženicu. Slováci sú však tradicionalisti, nekupovali by to.“ Druhá možnosť je výroba vaječnej zmesi v prášku. Tú využívajú hlavne pekári, prípadne tropické a subtropické krajiny. „V Egypte či v Turecku sa vám ľahko môže stať, že na stôl dostanete omeletu z prášku,“ prehodí s úsmevom riaditeľ. „V tomto prípade je už chuť iná. Pripomína trochu polystyrén. Na druhej strane sa nekazí, záručná lehota je pol druha roka.“

V obrovských halách s obohatenými klietkami, kde majú užitočné operence viac priestoru než v minulosti, nás čaká malý koncert. Monotónny zvuk z tisícok zvieracích hrdiel je neodmysliteľnou súčasťou klietkového chovu. Ladislav Birčák si myslí, že v uzatvorených priestoroch hydina netrpí. „Inak by predsa neznášali vajcia. Dokonca viac než pri podstielkovom chove alebo vo výbehu.“

Samozrejme, bolo by zbytočné polemizovať o tom, či by sa necítili lepšie, keby mali výbeh, viac slobody, denného svetla. Bolo. Aj vajcia by mali krajšie vyfarbený žĺtok od prírodných farbív. Ibaže v našich podmienkach je to prakticky nemožné. Rozhodne nie na sto percent. „Podľa zákona môže byť na jednom hektári maximálne 2 500 kusov. V našom prípade by sme teda museli mať k dispozícii minimálne 160 hektárov voľnej ornej pôdy, ktorú by sme nemohli využiť inak,“ vysvetľuje riaditeľ. Odhliadnuc od „slobody sliepok“ však všeobecne prijímané tvrdenia o vyššej kvalite vajec napríklad z podstielkového chovu odmieta.

„Sú úplne rovnaké a hlavne zvieratá v klietkach sú zdravšie. Stačí sa pozrieť do záznamov o nevyhnutnej medikácií. Áno, majú väčší priestor, ale zároveň je ich neporovnateľne viac pokope, čím sa zvyšujú zdravotné riziká. Zatiaľ čo vakcíny a lieky pre klietkové sliepky zaberú pol strany, pre podstielkový chov nestačia tri hárky! Veterinári už neraz nevedia, čo im ešte dať, aby bol ich stav aspoň udržateľný...“

Tým sa podľa neho nevýhody podstielkového chovu nekončia. „Denné svetlo rovnako ako klietkové po celý život nevidia a pekná, žltá slama, ktorú vidíme na obrázkoch, sa už po týždni premení na hnoj. V halách je taký amoniakový zápach, že tam zamestnanci odmietajú robiť. „No a v neposlednom rade si sliepky vytvárajú klany, ktoré medzi sebou bojujú. Kanibalizmus v takýchto chovoch nie je nič výnimočné.“ Birčák upozorňuje aj na prehnané očakávania od výbehových chovov. Sliepky majú svoj rozum a zdržujú sa hlavne tam, kde je prístup k potrave. Teda v halách a ich tesnej blízkosti. Väčšiu časť vonkajších priestorov často ignorujú.

Nevyjdú von ani vtedy, keď je zlé počasie, zima alebo je v okolí epidémia. Takže sú slobodnejšie, ale znášajú menej a kvalita vajec je tak trochu lotéria. A bio? „Určite áno, lenže ja k súčasnej produkcii veľkú dôveru nemám. Nedávno som sa napríklad stretol s vajcami, ktoré mali dve označenia. Jedno hlásalo, že ide o bioprodukt z Maďarska, druhé, že pochádza z poľského klietkového chovu. Na tom istom vajci. Falšovatelia zrejme na pôvodné označenie pozabudli.“

Až deväťdesiat percent produkcie Novogalu smeruje na pulty slovenských obchodov. Zvyšok do zahraničia. Nemuseli by, ale... „Niektoré obchodné reťazce nás doslova vyhnali z trhu. Neustále požadovali nejaké akcie, zľavy, nútili nás predávať pod výrobnú cenu. Tak sa však dlhodobo podnikať nedá. Dnes sa pýtajú - Akože nemáte vajcia, keď je Slovensko v tejto oblasti sebestačné? Nuž tak, že ich od nás nechceli. Prioritou pre nich bola cena, a tak nakúpili poľské, lotyšské, holandské. To, čo oni doviezli, sme my museli vyviezť.“

Riaditeľ nechce zvaľovať vinu na majiteľov nadnárodných obchodných reťazcov. O importe či požiadavkách na výkupné ceny rozhoduje slovenský manažment. Inak by predsa tieto reťazce nakupovali lacno aj od farmárov v zahraničí. A to nie je pravda.

Podobne je to so stravovacími zariadeniami. Tie zas brali zväčša poľské vajcia od priekupníkov. Teraz, keď sa Poliaci orientujú na Nemecko, útočia priekupníci na obchody aj výrobcov. Nápor sa, skrátka, musel prejaviť.

Na expedícii vo Dvoroch nad Žitavou zaznamenajú denne dvesto-tristo telefonátov. Od súkromných osôb i firiem. „Nemci chceli brať desať kamiónov týždenne za cenu, ktorú mi na Slovensku nikto nedá. Odmietol som. Nemáme kapacity. Ideme na doraz. Okrem toho, radšej budem dodávať tam, kde viem, že nás nenechajú v štichu. Že sa mi pri dostatku, pre pár ušetrených centov, neobrátia chrbtom. Preto ak mi zavolajú naši stáli zákazníci na Slovensku alebo Maďari, dostanú tovar prednostne.“

Ladislav Birčák sa v rozhovore zamýšľa aj nad nepochopiteľnou politikou nášho štátu. Nielen v súvislosti s vajcami. „Každý si chráni svoju pôdu, Číňania ju dokonca nakupujú v zahraničí. My ju predávame cudzincom. Akoby poľnohospodárov nikto nepotreboval. A dotácie v hydinárstve? Napríklad v Česku do tohto priemyslu ide 21 miliónov eur, u nás 2,6 milióna! Ako potom môžeme konkurovať ich cenám? Výsledkom je, že Česi stavajú hydinárske farmy na našich hraniciach a u nás sa produkcia znižuje. Okrem toho, na druhej strane krajiny nedočkavo čaká ďalší mamutí producent - Ukrajina. Keď obyčajná kauza s fipronilom dokázala narobiť takúto paseku, neviem si predstaviť, čo by nás čakalo pri potravinách z krajiny, kde ešte nedávno používali DDT a kvalitná kontrola hygieny, zdravotného stavu zvierat či európskych noriem je tam prinajmenšom otázna.“

Je presvedčený, že Slovensko pred dvoma desaťročiami pochybilo. Zvolili sme si cestu automobilovej veľmoci a potraviny sme odstavili. „Ak sa nič nezmení, zakrátko budeme úplne závislí od dovozu a táto situácia sa ľahko môže opakovať pri ktorejkoľvek potravine. Pritom ak budeme chcieť dovážať za súčasné ceny, môžeme očakávať len nižšiu kvalitu. Za to nám budúce generácie určite nepoďakujú.“

Potravinovú sebestačnosť sme stratili dávno. Celkovo sme v tejto oblasti schopní pokryť len niečo vyše 40 percent spotreby obyvateľstva, - hovorí riaditeľ Únie  hydinárov Slovenska Daniel Molnár. „Jediná komodita, kde vyrábame viac, než spotrebujeme, sú vajcia.“

Aj on nám potvrdzuje, že dôvodom ich nedostatku nie je len problém s finoprilom. I keď strata pätnástich miliónov vajec denne je citeľná.

„Obchodné reťazce ponúkajú asi 75 percent slovenskej produkcie, stravovacie zariadenia využívali import takmer na sto percent. Tie sa teraz zamerali na maloobchodný predaj a s tým súvisí nedostatok v obchodoch, rastúca cena, zvýšený nákup zo strany konzumentov.“

Podľa neho, keby bol slovenský trh zásobovaný slovenskými vajcami, žiadny problém by u nás nevznikol. V zahraničí obchodníci síce skutočne nakúpili lacnejšie, zákazník to však nepocítil, keďže pri tomto tovare si nahadzovali sedem- desiat- až stopercentné prirážky.

„Myslím, že základná koncepcia štátu by mala byť, aby sme boli sebestační vo všetkých potravinách, a treba trvať na tom, aby podiel domácej produkcie na pultoch bol taký ako v iných vyspelých krajinách. Napríklad v Nemecku je to až deväťdesiat percent.“

Či budú ceny naďalej stúpať, dnes ťažko odhadnúť. Pred Vianocami a Veľkou nocou sú každoročne vyššie a teraz je na to ešte o dôvod viac. „Stále sme na tom však lepšie ako v Holandsku, kde za posledný týždeň zdraželi vajcia o 90 percent, a v Nemecku o viac než šesťdesiat,“ uzatvára Molnár. Odhaduje, že nedostatok vajec môže trvať ešte zhruba tri mesiace, kým sa kompletne obnovia chovy.

Vaječná kríza: Za to, že nemáme vajcia môže štát aj pažravé reťazce

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Vaječná kríza: Za to, že nemáme vajcia môže štát aj pažravé reťazce

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Maslo sa stalo luxusnou komoditou: Ľudia ho vo veľkom kradnú, obchodníci čipujú

Po masle prišli na rad zemiakové lupienky! Obchodníci varujú: Pripravte sa na „čipsokalypsu“

Poľský losos zabíjal! Traja pacienti sú vážne chorí, ohrození sú aj Slováci!

Maslo ako luxus. Pátrali sme, dokedy ešte bude rásť jeho cena a kto za to môže

V rozvojových krajinách sa šíri mor nezdravých potravín: U nás ich už ľudia nechcú „žrať“

Reštaurácia mala plný mrazák jedla, ktoré ponúkala ako čerstvé: Je to podvod, rozhodol súd

U nás rastie v každej záhrade, no hypermarkety ju dovážajú z Kene. Naozaj sa im to vyplatí?

Táto potravina naozaj znižuje riziko rakoviny prsníka. Vedci to potvrdili

Kauza klobásy: Keď je šesťdesiat viac ako deväťdesiat

Výber pre vás