venuje sa  hlavne súdnictvu a slovenskej mafii

Ľudmila Lacková

Na Nežnú revolúciu sa s&nbsp;odstupom tridsiatich rokov nepozeráme len ako na radostnú udalosť. Po zmene politického systému na Slovensku explodoval organizovaný zločin, mafia sa kotila v&nbsp;každom kúte krajiny a&nbsp;mafiáni vymódení v&nbsp;tielkach a&nbsp;šuštiakoch nám zmenili bežný život na teror.

Radi presviedčame sami seba, že túto primitívnu fázu vývoja v spoločnosti máme za sebou, hovoríme o divokých, ale akoby dávno minulých deväťdesiatych rokoch. Nahovárame si, že Marian Kočner obvinený z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho mobil plný desivej komunikácie predstavujú nový fenomén. Ale nie je to tak.&nbsp; Kočner je len obyčajný sýkorovec, člen mafiánskej skupiny operujúcej v oblasti&nbsp; Bratislavy a&nbsp;Trnavy. Niečo ako jeden z&nbsp;posledných cudzopasníkov v&nbsp;hrive demokracie, zatiaľ rezistentný proti šampónu na odvšivenie.

Mafiu definuje náučno-populárna literatúra ako dominantnú skupinu ľudí s monopolom na násilie a nezávislosti od zákonov. Hovorí sa, že mafia robí obchody, nie je to však zoskupenie obchodníkov. Pašuje, ale nie je to banda pašerákov. Rokuje s politikmi, nie je to však politická strana. Pre vznik mafie vytvárajú dokonalé podhubie ekonomické a politické krízy.&nbsp; Bývalá prokurátorka Generálnej prokuratúry SR Eva Mišíková je považovaná za odborníčku na problematiku organizovaného zločinu u&nbsp;nás. Upozorňuje, že slovenským špecifikom pri vzniku zločineckých skupín bol ponovembrový zánik stredísk športu. Ako mnohé iné profesie aj športovci sa zrazu ocitli v&nbsp;akomsi vákuu. Nudili sa. Na rozdiel od tých ostatných si však šampióni silových športov uvedomili, že svoje vskutku výnimočné schopnosti dokážu v&nbsp;nových podmienkach poľahky zúročiť na získanie moci i&nbsp;peňazí. Začínali ako biletári vo vykričaných baroch či známych diskotékach a&nbsp;raketovou rýchlosťou sa vypracovali na popredných predstaviteľov organizovaného zločinu.

V skupine takáčovcov pôsobili zápasníci Róbert Pál, Jozef Surovčík, zápaseniu sa venoval aj bos Ján Takáč. Vplyvný muž bratislavského podsvetia Jozef Svoboda bol predsedom Slovenského zápasníckeho zväzu, viceprezident Európskej federácie zápasenia a v roku 2004 ho ocenili za prácu v oblasti zápasenia bronzovými kruhmi Slovenského olympijského výboru.&nbsp; Šéf jednej z podskupín sýkorovcov Peter Čongrády sa venoval boxu. Bratia Eduard a Róbert Diničovci operujúci v Bratislave patrili medzi karatistov svetového formátu. Medzi kulturistov patril Ondrej Žemba kontrolujúci okolie Popradu či bos z Dunajskej Stredy Tibor Pápay. Tatranský kriminálnik Milan Reichel získal titul majstra Slovenska v kulturistike a majstra sveta v pretláčaní rukou, k nemu sa chodil učiť budovať svalovú hmotu aj Mikuláš Černák.&nbsp; Azda každý z&nbsp;mafiánov sa chcel podobať týmto borcom s&nbsp;medailami. Mohutná svalová konštrukcia, býčie krky sa stali ich ideálom mužskej krásy. Len si spomeňte na slávnu fotografiu Mikuláša Černáka a&nbsp;Tibora Pápaya z&nbsp;posilňovne, kde si navzájom porovnávajú bicepsy.

V úplných začiatkoch, kým policajtom došlo, čo sa v uliciach deje, mafia nevidela dôvod skrývať sa. V televízii Markíza predvádzal svojich tigrov Černák a Emil Novotný, dôležitý muž zločinu v Spišskej Novej Vsi, si na dopravnom inšpektoráte vybavil špeciálne evidenčné číslo MMMN-01. Skratka znamenala Mestský Mafián Miťo Novotný.&nbsp; Rozpínanie mafie napomáhali verejne známe osoby, ktoré sa k&nbsp;predstaviteľom zločinu bez ostychu hlásili ešte dlho po doznení deväťdesiatych rokov. Minister vnútra Gustáv Krajči sa v&nbsp;roku 1997 otŕčal pred novinármi pri odhalení základného kameňa Okresného úradu v&nbsp;Krupine, ktorý stavala černákovská firma a&nbsp;bos Černák sa na slávnosti osobne zúčastnil. Na otvorenie černákovského baru Shark sa nechal pozvať primátor Banskej Bystrice a&nbsp;neskorší podpredseda parlamentu Igor Presperín. Telgártsky farár sa v&nbsp;roku 2004 za Černáka zaručil a&nbsp;žiadal jeho prepustenie na slobodu. Bývalý štátny tajomník ministerstva vnútra Ladislav Polka sa zase smelo hlásil k&nbsp;Svobodovi. „Áno, poznal som ho. Ako normálneho človeka, funkcionára Slovana. Poznal som ho ako slušného človeka.“

Na pohrebe Petra Čongrádyho v roku 2004 sa s vplyvným sýkorovcom prišiel rozlúčiť aj spevák skupiny Elán Jožo Ráž, novinárom tvrdil: „S Čongym som tri roky boxoval. Nebol to zlý chlapec.“ Hudobník a bratislavský poslanec Marián Greksa si ešte v roku 2008 zahral s Čapatým, poskokom sýkorovského bosa Lališa. Na ženy známe z&nbsp;televíznych obrazoviek, ktoré rozhodne nemali o&nbsp;nápadníkov núdzu a&nbsp;mohli si vyberať aj medzi bohatými a&nbsp;zároveň slušnými ľuďmi, pôsobila sila mafiánov ako afodiziakum. Diničovec Roman Deák chodil tri roky s&nbsp;fitneskou Zorou Czoborovou, neskôr ju vymenil za moderátorku Zuzanu Belohorcovú. Sexbomba sa dokonca stala svedkom Deákovej vraždy a&nbsp;nahradila ho ďalším mafiánom, bosom Jozefom Svobodom, ktorý vlastnil vilu na francúzskej Riviére.

Miss Slovensko 1993, moderátorka Karin Majtánová má dieťa s&nbsp;Milanom Reichelom a&nbsp;otcom dvojčiat Miss Slovensko 2003 Adriany Pospíšilovej je bos piťovcov Juraj Ondrejčák. Jeden z&nbsp;Piťových mocných mužov Roman Doležaj je otcom syna športovej moderátorky Mariany Ďurianovej. Súčasná poslankyňa Národnej rady SR za stranu Sme rodina Petra Krištúfková má dcéru s&nbsp;bosom Róbertom Diničom. Herečka Zuzana Marošová sa vydala za černákovca Karola Mella, niekoľko rokov sa s&nbsp;ním pred políciou skrývala v&nbsp;rôznych štátoch Európy, neskôr pred spravodlivosťou ušli do stredoamerického Belize.

Znásilňovali, zabíjali deti,&nbsp; odrezávali hlavy

Mafiánske skupiny priniesli do ulíc nepredstaviteľnú brutalitu. Ešte aj ich členovia sa z toľkej hrôzy občas povracali priamo na mieste činu. Eduard Dinič nútil podnikateľov prepísať na seba podiely vo firmách či nehnuteľnosti aj tak, že pred nimi znásilňoval ich manželky a hrozil znásilnením ich školopovinných dcér. Černák zabil poľského milionára Szymaneka výstrelom z pištole strčenej hlavňou do mužových otvorených úst.&nbsp; V Reichelovom hoteli černákovci odrezali hlavu bývalému policajtovi Gustavovi Slivenskému, v umývadle ju umyli od krvi, pričom sa smiali, že jej treba vyumývať aj uši. Zohnali policajnú čiapku, nasadili ju na odrezanú hlavu a položili na kapotu auta zaparkovaného na sídlisku v Poprade. Hlava mafiána Rudolfa Hodošiho sa našla v kvetináči v Dunajskej Strede a jeho telo zabalené v koberci na pobreží Dunaja v Devíne.&nbsp; Pri ceste neďaleko obce Vydrník ležalo telo bez hlavy, hlavu mafiána Petra Surzina zo Spišskej Novej Vsi našli policajti o&nbsp;kilometer ďalej. Holubovci zastrelili Igora Morochoviča a&nbsp;jeho bodygarda, telá zakopali a&nbsp;keď sa po pol roku dozvedeli, že Morochovič mal mať pri sebe sedemstotisíc slovenských korún, nehnusilo sa im mŕtvoly v&nbsp;značnom rozklade vykopať a&nbsp;prešacovať.

Sátorovci zastrelili jedného z najdôležitejších ľudí vo svojej skupine Andora Rei­sza, popri achilovke mu pretiahli hák, jeho telo vytiahli za nohy na trojnožku používanú pri zabíjačkách a ako prvé mu odrezali penis. Potom telo rozporciovali a pomleli v priemyselnom mlynčeku na mäso.&nbsp; Branislav Adamčo sa stal šéfom zločineckej skupiny kontrolujúcej oblasť južného Zemplína, keď mal len dvadsaťjeden rokov. Za peniaze bol ochotný pracovať aj pre iných mafiánskych bosov ako nájomný vrah. Prokuratúra mu pripisuje smrť Henriety Brestovanskej a&nbsp;iba desaťročného chlapca. Hoci Adamčo zistil, že zavraždiť chcel úplne inú osobu, žena s&nbsp;dieťaťom sa stali jeho obeťou iba náhodou, do chlapca ešte vpálil ranu istoty. Adamčo je vrahom aj Mariana Karcela, korunného svedka v&nbsp;prvom procese s&nbsp;Mikulášom Černákom. Bos Černák si dokázal Karcelovu smrť objednať i&nbsp;za zločin štedro zaplatiť v&nbsp;čase, keď už sedel za mrežami.

Väčšina z nás sa stretla len s vojakmi mafie, tými najnižšie postavenými v hierarchii skupiny a zároveň najpočetnejšími členmi. Do pamäti sa nám vryli ich mohutné telá s drsnými ksichtmi, tupým pohľadom a bejzbalovou pálkou v ruke. V skutočnosti mafia vlastnila kvantá zbraní.&nbsp; U&nbsp;sýkorovcov polícia zaistila len v&nbsp;garáži v&nbsp;Bratislave a&nbsp;v&nbsp;záhradnej chatke v&nbsp;Lozorne taký arzenál, akoby sa bos Lališ chystal na tretiu svetovú vojnu. V&nbsp;rôznych skrýšach vrátane troch veľkých plastových sudov zakopaných pod podlahou sa nachádzali pištole, revolvery, pušky, samopaly, guľovnice, brokovnice, guľomety, puškohľady, vrecia s&nbsp;danubitom, so semtexom, želatínový dynamit, tlmiče, dymovničky, svietiace náboje, napáskované zásobníky, ručné protitankové zbrane, granáty trieštivé, osvetľujúce, kumulatívne, tritolové náložky.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/znasilnovali-zabijali-deti-odrezavali-hlavy-neznej-u-nas-explodoval-organizovany-zlocin" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO mužov podsvetia nájdete v GALÉRII.</a>

Mafiáni sa vždy snažili aj o legálne držané zbrane, kvôli tomu si zakladali súkromné bezpečnostné služby. Sýkorovec Borbély bol majiteľom esbéesky DKFB, čiže Detektívna kancelária Františka Borbélyho, vodca skupiny z juhovýchodného Slovenska Július Tóth mal esbéesku Panda, Černák Security 3, Bratislavčan Ján Takáč Valis - tento názov vznikol príznačne zo slov valcovanie a lisovanie.&nbsp; Úlohou mafiánskych esbéesiek bolo hlavne vyberať výpalné. Navštívili podnikateľa, vnucovali mu ochranu jeho podniku a&nbsp;kto nebol ochotný platiť, tomu podnik podpálili - od toho sa odvodzuje názov výpalné - či rozmlátili. V&nbsp;druhej polovici deväťdesiatych rokov ste nenašli na námestiach väčších miest reštauráciu či butik, ktoré by nemali na výklade nalepené logo „ochraňujúcej“ mafiánskej esbéesky.

Medzi najznámejšie firmy tohto druhu patrila Secura košického bosa Róberta Holuba. Oficiálne poskytovala ochranu osôb a objektov pre Východoslovenské železiarne, respektíve pre jej privatizéra Alexandra Rezeša. Napokon aj Rezeš ľutoval, že si s Holubom čosi začal. Bos dostal chuť zasadať v dozornej rade oceliarskeho gigantu a nárokoval si aj majetkové podiely. Možno práve preto zasiahla Slovenská informačná služba, rôznymi intrigami rozhádala Holuba s Černákom a pripravila pôdu na legendárnu Holubovu „seriálovú popravu“.&nbsp; Holubova vražda bola výnimočná aj z&nbsp;iných dôvodov. Kvôli nej sa spojili mafiánske klany naprieč celým Slovenskom. Holubovho kata - elitného zabijaka Jozefa Roháča - vyslal do Košíc bos sýkorovcov Lališ. Ako je známe, Roháčovi sa na benzínovej pumpe na košickom sídlisku zasekol samopal. V&nbsp;bratislavskom hoteli Danube už do Holuba napálil pár striel, ale ten aj tak prežil. Roháč ho dorazil až v&nbsp;nemocnici na Kramároch, a&nbsp;to napriek tomu, že na ARO strážili ťažko zraneného Holuba jeho chlapci zo Secury aj policajti.

Za bosom Sýkorom plakali aj iní bosovia

Mafiánske skupiny vznikali na regionálnom princípe. Ich bosovia občas spolupracovali, občas trávili spoločné dovolenky, ako tá na Kanárskych ostrovoch, kde sa spoločne opaľovali bosovia Černák, Pápay a Holubov nástupca Kolárik. V podstate sa však všetky skupiny snažili expandovať do okolia a pri konfliktoch záujmov dochádzalo ku krvavému odstraňovaniu konkurencie.&nbsp; Za prvú verejnú mafiánsku popravu sa považuje výbuch pred ministerstvom financií v&nbsp;Bratislave. Šiesteho júla 1995 tam explodovala bomba nastražená v&nbsp;Citroëne, zabila prvých bratislavských bosov bratov Vladimíra a&nbsp;Jozefa Danišovcov. Kúsky ich tiel rozmetalo do širokého okolia. Na ich miesto automaticky nastúpili ďalší bosovia a skončili podobne.

Vo februári 1997 zastrelili samopalom a&nbsp;brokovnicou Miroslava Sýkoru, ktorý chcel profitovať na privatizácii bánk a&nbsp;zrejme spolupracoval s&nbsp;SIS pri únose prezidentovho syna a&nbsp;následnej vražde Róberta Remiaša. Medzi mafiánmi Sýkoru považovali za veľkú autoritu. „Do hotela Danube dorazil Čongrády. Bol vyplašený, kričal na nás, prečo tam sedíme, že zastrelili Sýkoru. Nikto mu nechcel veriť, musel nám to trikrát zopakovať,“ opisoval udalosti po Sýkorovej vražde jeho nástupca Róbert Lališ. V Bratislave sa na obľúbenom Sýkorovom mieste zišlo vtedy okolo dvesto mafiánov z celého Slovenska. „Prekvapilo ma, že niektorí normálne plakali,“ spomínal si chladnokrvný a prefíkaný Lališ.&nbsp; Poučený vývojom udalostí v&nbsp;podsvetí systematicky čistil Bratislavu od ambicióznych sokov. V&nbsp;máji 1998 dal napchať pod chodník pri vchode do tenisových kurtov na Zlatých Pieskoch v&nbsp;Bratislave neuveriteľných desať kilogramov trhaviny a&nbsp;odpáliť ju pod nohami Eduarda Diniča.

Za najdrsnejšie vypratávanie priestoru pre novú gardu sa považuje masaker v reštaurácii Fontána v Dunajskej Strede. Tam v roku 1999 Ľudovít Sátor dal vystrieľať celé jadro pápayovcov. V priebehu pár sekúnd bolo na mieste mŕtvych desať chlapov.&nbsp; Sátor predstavuje osobitnú kapitolu v&nbsp;mafiánskych dejinách Slovenska. Polícia na neho vydala zatykač už v&nbsp;roku 2000, ale nikdy ho nechytila, hoci nasledujúcich desať rokov sa ani poriadne neskrýval. Bežne sa pohyboval v&nbsp;reštauráciách, obchodoch, so železnou pravidelnosťou brával k&nbsp;sebe svoje deti na víkendy, staval chatu na strednom Slovensku, cestoval na dovolenky k&nbsp;moru. Pri cestných kontrolách sa legitimoval preukazom Slovenskej informačnej služby a&nbsp;v&nbsp;roku 2010 absolvoval dve mimoriadne neštandardné schôdzky. Jednu s&nbsp;elitným policajtom, dnes policajným prezidentom Milanom Lučanským, druhú s&nbsp;vtedajším generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom. Sátor sa na nich údajne chcel dohodnúť na spolupráci s&nbsp;orgánmi činnými v&nbsp;trestnom konaní, napokon ho však zastrelili jeho vlastní ľudia.

Najdlhšie pôsobil na pozícii bosa mafiánskej skupiny Róbert Lališ, prezývaný Kýbel. Osemnásť rokov vládol v Bratislave, Trnave a širokom okolí tvrdou rukou a pre verejnosť bol celý čas v podstate neexistujúcou persónou. Býval v historickom centre Bratislavy rovno pod Michalskou bránou, ale jeho tvár nepoznala ani drvivá väčšina členov jeho skupiny. Až v&nbsp;roku 2012 začala Kýbla riešiť polícia. Pochytala viacerých sýkorovcov, ponúkla im spoluprácu a&nbsp;na základe ich výpovedí mohli naňho vydať zatykač. Chytili ho v&nbsp;roku 2015 v&nbsp;Nemecku a&nbsp;ani potom sa okolo Lališa nekonal žiadny veľký rozruch.

Ten dnes vzbudzuje len Marian Kočner. Ten však patril k sýkorovcom, to polícia vedela už dávno, viedla ho ako súčasť Lališovej skupiny vo svojich neformálnych mafiánskych zoznamoch. Dnes to potvrdzujú aj Kočnerove kontakty s Alenou Zsuzsovou, ani ona nemá od sýkorovcov ďaleko. Je obvinená v prípade vraždy hurbanovského primátora Lászlóa Basternáka z roku 2010, ktorú spáchali sýkorovci.&nbsp; Netreba zabúdať, že Kočner a&nbsp;Lališ sú dnes stále „v&nbsp;jednom vreci“, oboch obhajuje ten istý tím advokátov. Ibaže o&nbsp;Kočnerovi a&nbsp;jeho kontaktoch na politikov, policajtov a&nbsp;prokurátorov vieme dnes vďaka Threeme v&nbsp;jeho mobile takmer všetko, kým o&nbsp;bosovi Lališovi stále takmer nič. A&nbsp;pritom Lališ bol či stále je v&nbsp;podsvetí nepochybne oveľa väčší kaliber ako Kočner. Bodku za mafiánskymi časmi našej novodobej histórie ešte nemôžeme napísať.

Znásilňovali, zabíjali deti, odrezávali hlavy: Po “nežnej” u nás explodoval organizovaný zločin

Autor článku

Ľudmila Lacková

Výber pre vás

Znásilňovali, zabíjali deti, odrezávali hlavy: Po “nežnej” u nás explodoval organizovaný zločin

Autor článku

Ľudmila Lacková

Súvisiace články

FOTO Pád železnej opony v obrazoch: „Policajti začali ľudí mlátiť, ale nie veľmi“

Revolúcia: Minister Kamenický našiel spôsob, ako natrvalo odstrániť schodok štátneho rozpočtu!

Černákove výlety: Mafiánsky bos nemá čas vysedávať v base

Prezidentka prekvapila: Na Ústavný súd mieri muž, ktorý si tyká s mafiánom Černákom

Počarovaný mafiánsky bos Černák: Prečo dal zlikvidovať konkurenta Holuba?

Kauza objednávky vraždy: Čo majú spoločné Černák a Rusko?

Výber pre vás