<p>venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve</p>

Juliána Bieliková

Nemohli sa ani cítiť a jeden proti druhému snovali plány. Znie to síce ako zápletka priemerného filmu, ale takto niekedy vyzerá politická realita. Bojovať vo voľbách totiž znamená aj stretnúť sa zoči-voči skutočnému nepriateľovi. Najvypuklejšie konflikty potom rozdeľujú nielen ich aktérov, ale celé Slovensko. Kto mal najviac nepriateľov a prečo?

Najvýraznejším príkladom politika, ktorý nezvládal kritiku a&nbsp;iné videnie sveta, bol podľa politológa Štefančíka Vladimír Mečiar. „Mečiar bol typ čisto autoritatívneho politika a&nbsp;na&nbsp;druhej strane stál Michal Kováč. Ten mal úplne iné videnie Slovenska.“

Ich príbeh sa začal spoluprácou a&nbsp;skončil sa nenávisťou pretavenou až do&nbsp;únosu prezidentovho syna. Ešte vo februári 1993 pritom Kováča do&nbsp;funkcie hlavy štátu navrhol práve Mečiar, no čoskoro začala ich spolupráca haprovať. Kováč napríklad odmietol vymenovať Ivana Lexu za&nbsp;ministra privatizácie a&nbsp;Mečiarovu politiku verejne komentoval. Len rok po&nbsp;vymenovaní za&nbsp;prezidenta predniesol v&nbsp;parlamente šokujúcu správu o&nbsp;stave republiky, kde skritizoval priebeh privatizácie, ale aj nárast kriminality a&nbsp;korupcie.

„Musíme urobiť všetko pre to, aby sa Slovensko nestalo krajinou mafistických bánd a&nbsp;úplatného úradníctva od&nbsp;najvyšších miest až po&nbsp;vrátnikov,“ povedal. „Horliví bojovníci za&nbsp;vlastnú pravdu neraz povyšujú svoje osobné záujmy nad potreby štátu,“ narážal na&nbsp;Mečiarovu povahu.

Po&nbsp;prejave parlament vyhlásil vláde nedôveru, čo Mečiar nemohol Kováčovi zabudnúť. Nasledujúce voľby však Mečiar opäť vyhral. Hneď za&nbsp;riaditeľa SIS dosadil Ivana Lexu. V&nbsp;SIS-ke zriadili odbor špeciálnych operácií a&nbsp;vypracovaný bol analytický materiál, v&nbsp;ktorom sa písalo o&nbsp;troch alternatívach Kováčovej diskreditácie.

Agenti SIS v&nbsp;spolupráci s&nbsp;členmi podsvetia uniesli syna Michala Kováča. Jeho auto prepadli na&nbsp;ceste zo Svätého Jura do&nbsp;Bratislavy, násilím vzali do&nbsp;vozidla, kde ho nútili piť alkohol a&nbsp;dávali mu elektrické šoky paralyzérom, dokonca aj na&nbsp;genitálie. Potom ho bezvládneho naložili do&nbsp;kufra auta, ktoré odstavili pred policajnou stanicou v&nbsp;Hainburgu. Mečiar celý prípad nazval „samoúnosom“. Prípad nie je ani po&nbsp;vyše 25 rokoch uzavretý.

Exprezident Kováč zomrel v&nbsp;roku 2016, Mečiar si užíva dôchodok v&nbsp;slávnej vile Elektra.

Stáli proti sebe a&nbsp;vždy sa navzájom kritizovali. Robert Fico rád upozorňoval na&nbsp;prešľapy vlády Mikuláša Dzurindu a&nbsp;ten mu to rovnako rád opätoval.

„Jediné, čo vedia, je kradnúť a&nbsp;nadávať všetkým ľuďom, ktorí majú svoj názor,“ zaútočil napríklad Dzurinda na&nbsp;Ficovu vládu v&nbsp;januári 2010. Jeden na&nbsp;druhého vyťahovali kauzy. Nikdy však neklesli príliš hlboko pod úroveň.

„Keď si vezmeme Mikuláša Dzurindu a&nbsp;Roberta Fica, boli to súperi, ktorí stáli proti sebe, ale myslím si, že dokázali jeden druhého re­špektovať. Ich konflikt nebol založený na&nbsp;osobnej animozite. Oni by si teraz asi vedeli podať ruku, ísť na&nbsp;pivo a&nbsp;porozprávať sa,“ myslí si Štefančík.

Ako dodáva, práve toto napríklad súčasný premiér Igor Matovič na&nbsp;rozdiel od&nbsp;jeho predchodcov nevie. „Do&nbsp;všetkého ťahá emócie a&nbsp;rozmýšľa iracionálne. Na&nbsp;rozdiel od&nbsp;Roberta Fica, ktorý si to vždy vykalkuluje a&nbsp;povie si, čo je pre neho a&nbsp;pre stranu dôležitejšie,“ dopĺňa.

Podľa neho vďaka svojmu pragmatizmu nemal Fico nejakého veľkého nepriateľa. „Napríklad medzi prvými jeho oponentmi v&nbsp;rámci strany bol Bohumil Hanzel. Ale Fico to nevzal ako osobnú urážku, že by ho nenávidel. Dokonca potom bol na&nbsp;nejakej jeho oslave. V&nbsp;tomto má Fico výhodu, že neťahá do&nbsp;politiky osobné veci. Ide mu čisto o&nbsp;moc, percentá a&nbsp;výhody, ktoré z&nbsp;toho plynú. Podľa mňa by mu nikdy nenapadlo položiť svoju vládu tak, ako ju kedysi položili Sulík s&nbsp;Matovičom, a&nbsp;tak, ako ju teraz rozkladajú. Aj v&nbsp;prípade Dzurindu si viem predstaviť, že nepriateľstvo prezentoval len z&nbsp;vypočítavého mocenského dôvodu a&nbsp;nie preto, že by Fica ľudsky neznášal.“

Z kamarátstva až za&nbsp;hranice nenávisti a&nbsp;naspäť. Tak by sa dal opísať vzťah bývalého šéfa SNS a&nbsp;jeho podpredsedníčky Anny Belousovovej. Ich konflikty jeden čas zapĺňali stránky médií. Pre dlhoročného predsedu bola „kysuckou nánou, ktorej proste šibe“. Posielal ju aj do&nbsp;„podmoskovskej oblasti“, kde mala podľa neho pri kachliach variť boršč, čím narážal na&nbsp;jej ruského manžela.

„Je z&nbsp;nej neovládateľné monštrum nerešpektujúce právo. Šialená krava, mala by sa dať vyšetriť psychiatrom,“ povedal napríklad o&nbsp;svojej bývalej pravej ruke Slota, keď ju zvolili za&nbsp;predsedníčku národniarov. On rýchlo založil Pravú SNS a&nbsp;s&nbsp;tou išiel do&nbsp;volieb v&nbsp;roku 2002. Hádky a&nbsp;spory znamenali pre obe SNS potupu, keďže sa nedostali do&nbsp;parlamentu.

Belousovová rovnako ako Slota nikdy nešla po&nbsp;ostré slovo ďaleko. V&nbsp;roku 2013 ho nazvala idiotom. „Skúsenosť ma presvedčila, že pre Slotu boli dôvody zjednotenia iné - dostať sa k&nbsp;válovu a&nbsp;vyžrať ho aj so svojimi kumpánmi, ktorí by mali za&nbsp;to, čo urobili, sedieť nie na&nbsp;svojich majetkoch, ale v&nbsp;base!&nbsp;Ale nie som naivná, nestane sa to. Táto vláda už zmietla zo stola emisie a&nbsp;som presvedčená, že zahrá do&nbsp;stratena aj ostatné kauzy,“ vyžalovala sa vtedy politička.

A&nbsp;čo na&nbsp;konflikt hovorí politológ? „To bol problém toho, že niekto chcel byť doživotný predseda. Politické strany majú obvykle v&nbsp;stanovách, že predseda sa volí. Problémom je, že slovenskí lídri ťažko nesú, keď chce niekto z&nbsp;pozadia strany postúpiť dopredu a&nbsp;byť predseda. Žiaľ, u&nbsp;nás to ešte nie je súčasťou politickej kultúry, že keď v&nbsp;politickej strane prebehnú demokratické voľby o&nbsp;pozíciu predsedu, osta­ne ten, kto prehral. U&nbsp;nás je kultúrou, že ak ma nezvolia, zo strany odídem a&nbsp;založím si novú,“ vysvetľuje Štefančík.

Najskôr bol sivou eminenciou, neskôr korunným princom, ktorý nahradil premiéra. Peter Pellegrini bol napriek jamkám v&nbsp;lícach a&nbsp;nespornému marketingovému potenciálu v&nbsp;strane Smer dlho len v&nbsp;pozadí. Podpredseda vlády pre investície, minister školstva, ale nie líder. Tým sa stal až po&nbsp;tom, čo bol Robert Fico po&nbsp;vražde Jána Kuciaka doslova dotlačený odstúpiť.

Pellegrini vtedy chytil šancu za&nbsp;pačesy. Začal pracovať na&nbsp;svojom imidži dobrého smeráka a&nbsp;svojho Fica zatienil. Až tak, že sa to Ficovi nepáčilo. V&nbsp;roku 2019 v&nbsp;kuloároch kolovali informácie, že Fico Pellegriniho zhadzoval pred spolustraníkmi. Vraj sa o&nbsp;ňom vyjadroval ironicky. Na&nbsp;revanš si Pellegrini zgustol na&nbsp;ňom: „Treba sa pýtať, prečo sa mu za&nbsp;dvanásť rokov nepodarilo posunúť k&nbsp;lepšiemu.“

Pellegrini nakoniec po&nbsp;neúspechu Smeru vo voľbách založil vlastnú stranu Hlas-SD, ktorej sa stal predsedom. Podľa momentálnych preferencií má oveľa viac potenciálnych voličov než Fico so svojím Smerom. Závažné útoky medzi oboma stranami sa však nedejú.

„Mali by sa neznášať. Ale sú to pragmatickí politici a&nbsp;vedia, že veľká nevraživosť by im mohla uškodiť a&nbsp;bola by prekážkou ich budúcej spolupráce,“ myslí si politológ.

V intenciách klasického - odídem a&nbsp;založím si stranu - sa nesie aj konflikt bývalých ultrapravicových kamarátov Mariana Kotlebu a&nbsp;Milana Uhríka. Donedávna bojovali v&nbsp;jednom šíku Kotlebových ľudákov. Uhrík sa dostal do&nbsp;europarlamentu, odkiaľ si začal budovať fanúšikovskú základňu najmä cez Facebook. Niekedy na&nbsp;prelome rokov 2020 a&nbsp;2021 to začalo v&nbsp;strane vrieť. O&nbsp;problémoch vnútri sa síce hovorilo už predtým, najmä v&nbsp;súvislosti s&nbsp;hrozbou, že Kotleba skončí za&nbsp;mrežami. Prvostupňový súd ho totiž zatiaľ neprávoplatne odsúdil za&nbsp;podporu hnutí smerujúcich k&nbsp;potláčaniu práv a&nbsp;slobôd.

Konflikty v&nbsp;strane vyvrcholili úpravou stanov, ktoré posilňujú Kotlebovu pozíciu, a&nbsp;Uhríkovi zrazu začala vadiť aj Kotlebova minulosť.

„Nebol som to ja, kto bol členom Slovenskej pospolitosti, kto pochodoval v&nbsp;uniforme, kto mal obchod KKK, kto v&nbsp;ňom dával 8,8-percentné zľavy a&nbsp;obušok zdarma pri nákupe nad 1&nbsp;488 korún,“ pripomínal Uhrík v&nbsp;rozhovore pre Hlavné správy. Predtým pritom vehementne popieral, že by suma na&nbsp;šekoch bola symbolom. Len pred pár dňami ohlásil vznik svojej novej strany RePublika.

„To viete, Uhrík strávil jedno leto na&nbsp;letnom sídle Adolfa Hitlera, Mazurek bol priamo odsúdený za&nbsp;rasizmus. Keď takíto ľudia odsudzujú niečí autoritársky štýl politiky, tak je to, ak nie paradoxné, tak smiešne. Myslím si, že v&nbsp;budúcnosti dokážu spolupracovať. Je to iný typ rozchodu,“ dodáva na&nbsp;margo nepriateľstva Uhríka a&nbsp;Kotlebu politológ Štefančík.

Trochu iný typ nepriateľstva sme mohli pozorovať medzi vtedajším ministrom spravodlivosti a&nbsp;opozičným poslancom Danielom Lipšicom. Známy je Harabinov zlostný výrok Lipšicovi: „Pôjdeš do&nbsp;basy, ty hajzel.“ Tvrdil, že Lipšic mu predtým povedal, aby „držal hubu“. Ten to poprel.

Pamätná veta zaznela v&nbsp;parlamente, keď Lipšic upozornil na&nbsp;Harabinove kontakty s&nbsp;albánskym narkobarónom Bakim Sadikim.

V&nbsp;knihe Veroniky Prušovej a&nbsp;Mariána Leška o&nbsp;Harabinovi je úryvok, ktorý hovorí o&nbsp;tom, ako veľmi nemal Harabin Lipšica rád. „Lipšicom bol priam posadnutý,“ hovorí istý bývalý minister. Vraj stačilo spomenúť exministrovo meno a&nbsp;Harabin sa stal nekontrolovateľným. Dokázal sa pri tom neuveriteľne rozčúliť. „Niekedy sme to využívali a&nbsp;robili si z&nbsp;neho žarty pri obede. Vždy niekto z&nbsp;nás, väčšinou Robert Kaliňák, nadhodil tému Lipšic a&nbsp;Pišta spustil. A&nbsp;išiel a&nbsp;išiel. Bol to nezastaviteľný prúd.“

Mimochodom, roky sa snažil zrušiť špeciálny súd, ktorý bol v&nbsp;podstate Lipšicovým dieťaťom. A&nbsp; vo svojich videách útočí na&nbsp;neho dodnes.

„Harabin išiel po&nbsp;Lipšicovi, lebo sa ho bál. Nešlo o&nbsp;to, že by ho nemal rád. Jednoducho vedel, že ak sa dostane k&nbsp;funkcii, pôjde po&nbsp;takých ľuďoch, ako je Harabin,“ vysvetľuje ich nepriateľstvo Štefančík

Keď vyhrá nenávisť: Kysucká nána, únos prezidentovho syna aj "Pôjdeš do basy, ty hajzel"

Výber pre vás

Keď vyhrá nenávisť: Kysucká nána, únos prezidentovho syna aj "Pôjdeš do basy, ty hajzel"

Súvisiace články

Víchrica vo Víchrici: Obvinenia stáli na vode, rozpadá sa kauza policajtom pod rukami?

Je na roztrhanie: Rieši krízu aj kontakty s inými hlavami štátov. Kedy jej zavolá Biden?

Zadusil sa: Pre obvineného advokáta nenašli ventilátor a manželke o jeho stave nič nepovedali

Vyplatili Matovičovú? Advokát Čarnogurský tvrdí, že aj s výnosmi

Obvinenie Pčolinského: Hrozí, že cudzie služby sa so SISkou radšej nepodelia o informácie

Premiér má aj telefónne číslo? Z jeho vládnutia sa zdá, že používa len Facebook

Víťaz kauzy Sputnik? Ruská propaganda a možno Pellegriniho Hlas

SIS nemala dobrú povesť. Kauza Pčolinský je len ranou istoty

Výber pre vás