Plus 7 dní

Prečo musel zomrieť? Bol jeho vrah Mark David Chapman naozaj pomätený fanúšik, ktorý sa chcel presláviť? Tieto otázky si kladie od 8. decembra 1980 mnoho ľudí, ktorí sa nevedia zmieriť s jeho smrťou. Odpovede však už život niekdajšiemu lídrovi skupiny Beatles nevrátia a možno sa ich ani nikdy nedozvieme.

Chapman si v&nbsp;ten deň na&nbsp;Lennona počkal pred jeho newyorským sídlom Dakota a&nbsp;najprv si od&nbsp;neho vypýtal autogram. Hudobník sa mu ochotne podpísal na&nbsp;svoj nový album Double Fantasy, čo náhodou zvečnil amatérsky fotograf. Médiá v&nbsp;Československu vtedy šírili „fake news“, že Lennon zomrel preto, lebo sa odmietol fanúšikovi podpísať. V&nbsp;denníku Rudé právo vyšla krátka správa s&nbsp;titulkom Nedal autogram, dostal guľku. Tejto verzii mnohí aj dlho verili, lebo internet vtedy nebol a&nbsp;každý nepočúval Hlas Ameriky či Slobodnú Európu.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/lennonova-vrazda-co-robil-vratnik-cia-nedaleko-miesta-cinu" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO&nbsp; Johna Lennona aj jeho vraha nájdete v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Po&nbsp;tom, ako Chapman dostal autogram, nechal Lennona odísť, aj keď už vtedy mal vo vrecku pripravený revolver. John sa vydal spolu so svojou manželkou Yoko Ono do&nbsp;nahrávacieho štúdia, aby prepracovali jej singel s&nbsp;príznačným názvom Walking on Thin Ice (Chodenie po&nbsp;tenkom ľade). Vrah tak musel čakať pred Dakotou niekoľko hodín a&nbsp;čas trávil debatou s&nbsp;vrátnikom Josém Perdomom o&nbsp;invázii v&nbsp;kubánskej Zátoke svíň a&nbsp;vražde prezidenta Johna F. Kennedyho.

Lennona doviezla limuzína späť na&nbsp;roh 72. ulice večer krátko pred jedenástou. Yoko vystúpila prvá a&nbsp;po&nbsp;nej do&nbsp;vchodu Dakoty vošiel John. Pod klenbou sa ukrýval Chapman, ktorý mu do&nbsp;chrbta a&nbsp;ramena vpálil štyri strely z&nbsp;revolvera, pričom jeden trieštivý náboj zasiahol aortu. Pribehol vrátnik, vytrhol útočníkovi zbraň a&nbsp;odhodil. „Vieš, čo si spravil?“ spýtal sa Chapmana, ktorý mu odpovedal: „Áno, zastrelil som Johna Lennona.“ Hudobníka rýchlo odviezli privolaní policajti do&nbsp;nemocnice, ale napriek resuscitácii a&nbsp;transfúziám sa ho nepodarilo zachrániť - stratil približne 80 percent krvi.

Chapman sa prekvapujúco nesnažil uniknúť, vytiahol z&nbsp;vrecka knihu Kto chytá v&nbsp;žite od&nbsp;J. D. Salingera, sadol si na&nbsp;obrubník a&nbsp;dal sa do&nbsp;čítania. Zatýkaniu sa nebránil. „Som si istý, že veľká časť zo mňa je Holden Caufield, ktorý je v&nbsp;knihe hlavnou postavou. Menšia časť zo mňa musí byť diabol,“ povedal o&nbsp;niekoľko hodín na&nbsp;polícii. Lennon sa podľa neho ukázal ako falošný pokrytec, a&nbsp;tak musí on ako Holden Caufield chytať deti na&nbsp;kraji pomyselného útesu, aby nespadli do&nbsp;zlého sveta dospelých. Vo svojom vražednom hľadáčiku mal údajne aj speváka Davida Bowieho či herečku Elizabeth Taylorovú.

Chapmana odsúdili na&nbsp;20 rokov väzenia až doživotie. Podľa súdu išlo o&nbsp;vopred pripravovaný zločin, o&nbsp;sprisahaní sa však v&nbsp;rozsudku nehovorí. V&nbsp;auguste 2020 mu už po&nbsp;11. raz zamietli žiadosť o&nbsp;podmienečné prepustenie z&nbsp;väzenia. „Opakujem, že mi je to ľúto, nechcem sa vyhovárať. Spravil som to pre vlastnú slávu. Je to najhorší zločin, aký môže byť spáchaný voči nevinnému človeku. Jediným dôvodom, prečo som ho zavraždil, bola jeho obrovská sláva a&nbsp;ja som zároveň veľmi túžil stať sa slávnym. Bolo to odo mňa veľmi sebecké,“ povedal Chapman porote v&nbsp;newyorskom väzení Wende Correctional Facility.

Aj keď sa Chapman k&nbsp;činu priznáva, stále sa objavujú špekulácie o&nbsp;možnej politicky motivovanej vražde charizmatického a&nbsp;vplyvného hudobníka. Lennon sa totiž v&nbsp;roku 1980 po&nbsp;piatich rokoch života v&nbsp;ústraní „prebudil k&nbsp;životu“ a&nbsp;existovala možnosť, že opäť bude ovplyvňovať svojimi antimilitaristickými a&nbsp;ľavicovými postojmi masy ľudí.

Podľa jednej z&nbsp;teórií tajná služba podrobila Chapmana špeciálnemu vymytiu mozgu a&nbsp;psychologicky ho na&nbsp;čin naviedla. Prípad začali prirovnávať k&nbsp;vražde amerického prezidentského kandidáta Roberta Kennedyho z&nbsp;roku 1968. Aj vtedy sa atentátnik riadil akýmsi vnútorným hlasom a&nbsp;bol ako omámený. Záhadne znejú aj slová inšpektora Arthura O’Connora, prítomného na&nbsp;Chapmanovom výsluchu, ktorý tvrdí: „Marka možno niekto využil. Videl som ho v ten večer, keď spáchal vraždu. Pozorne som ho sledoval. Vyzeral, akoby ho niekto naprogramoval.“

Podozrivé podľa konšpirátorov je aj to, že v&nbsp;hotelovej izbe Johna Hinckleyho, ktorý sa v&nbsp;roku 1981 pokúsil o&nbsp;atentát na&nbsp;prezidenta Ronalda Reagana, našli román Kto chytá v&nbsp;žite. Mohla byť kniha využívaná ako spúšťač pri naprogramovaných či zhypnotizovaných vrahoch? A&nbsp;kto bol vrátnik Perdomo, hlavný svedok vraždy Johna Lennona? Podľa novinára Salvadora Astuciu išlo o&nbsp;agenta Ústrednej spravodajskej služby (CIA), ktorý sa už od&nbsp;roku 1961 zúčastňoval na&nbsp;mnohých tajných operáciách. Novinár dokonca pripúšťa, že vražedné výstrely vypálil práve Perdomo.

Je tiež zaujímavé, že k&nbsp;vraždám Roberta Kennedyho, Martina Luthera Kinga a&nbsp;Lennona došlo v&nbsp;medziobdobí, keď americká administratíva už iba dosluhuje a&nbsp;čaká sa na&nbsp;nového šéfa Bieleho domu. V&nbsp;každom prípade si konšpirátori pri nedostatku dôkazov všímajú iba podozrivé skutočnosti a&nbsp;nedarí sa im presvedčivo vyvracať oficiálne verzie vrážd spáchaných „osamotenými strelcami“.

Vráťme sa do&nbsp;polovice 60. rokov, keď Lennon, Paul McCartney, George Harrison, Ringo Starr boli najznámejšími tvárami na&nbsp;svete. Bea­tles boli jedna banda a&nbsp;každý sa k&nbsp;nej snažil pridať - chlapci sa chceli na&nbsp;nich podobať a&nbsp;dievčatá po&nbsp;nich túžili. Rockeri z&nbsp;Liverpoolu si vedeli slávu užívať, ale tá ich aj zväzovala. Nemohli sa už v&nbsp;pokoji poprechádzať po&nbsp;ulici a&nbsp;zistili, že si musia dávať pozor na&nbsp;jazyk. Najmä po&nbsp;tom, ako si John v&nbsp;roku 1966 dovolil povedať, že Bea­tles sú populárnejší ako Ježiš Kristus a&nbsp;kresťanstvo zanikne.

V&nbsp;Amerike začali páliť ich platne, no kapela sa tam aj tak rozhodla vydať na&nbsp;turné a&nbsp;jej členovia počas každého koncertu tŕpli, či ich lídra nezastrelí nejaký náboženský fanatik. Možno by sa tak aj stalo, ale vystrašený Lennon, našťastie, situáciu nevyhrocoval, ospravedlnil sa a&nbsp;svoje vyjadrenie zjemnil: „Verím, že to, čomu ľudia hovoria Boh, je niečo, čo je v&nbsp;každom z&nbsp;nás. Verím, že to, čo povedali Ježiš, Mohamed a&nbsp;Budha, je dobré. Iba interpretácia môže byť zlá.“

V&nbsp;tom istom roku stretol japonskú avantgardnú umelkyňu Yoko Ono, ktorá mu predstavila nové formy výpovede ako performance art či happeningy. Tie inak pomohli k&nbsp;sláve aj niektorým slovenským politikom vrátane súčasného premiéra. Lennon však nechcel byť politikom a&nbsp;snažil sa spasiť svet inak. Postupne si nechal narásť vlasy, bradu a&nbsp;od&nbsp;Ježiša ho odlišovali už len okrúhle okuliare „lenonky“, aj keď on ich tak asi nevolal.

Po&nbsp;smrti manažéra Briana Epsteina sa už členovia Beatles mohli vyjadrovať k&nbsp;vojne vo Vietname a&nbsp;líder kapely sa dal na&nbsp;rozsievanie lásky a&nbsp;mieru, či už piesňami, alebo happeningmi, keď poskytovali s&nbsp;Yoko rozhovory vo vreciach. Nazývali to „bagism“ ako formu „totálnej komunikácie“, keď namiesto toho, aby sa poslucháč zameriaval na&nbsp;vzhľad daného človeka, počuje iba správu, ktorú mu odovzdáva. Najslávnejšími happeningmi boli „ležania za&nbsp;mier“ v&nbsp;hoteloch počas ich svadobnej cesty. Novinárov prijímali v&nbsp;pyžamách a&nbsp;demonštrantov bojujúcich proti konvenciám na&nbsp;uliciach západo­európskych miest vyzývali na&nbsp;nenásilný odpor.

Na&nbsp;poznámku novinárov, že každý takto „ležať za&nbsp;mier“ nemôže, Lennon povedal: „Každý je umelec, každý je básnik a&nbsp;môže si vybrať, či bude Hitler alebo Kristus.“ Jeho prvá manželka Cynthia na&nbsp;toto obdobie spomína, že keď sa u&nbsp;Johna zrazu prejavil pacifistický zápal, stratil všetok humor. Svoju rolu zrejme zohrali aj drogy, keď hľadal svoju cestu v&nbsp;opare heroínu a&nbsp;LSD. Svoje pocity neistoty a&nbsp;osamelosti vyjadril už skôr v&nbsp;skladbách I’ll Cry Instead, I’m a&nbsp;Loser a&nbsp;Help, ale pieseň Yer Blues z&nbsp;roku 1968 hovorila za&nbsp;všetko. Neskôr prezradil, že keď spieval verše „som taký osamelý, chcem zomrieť“, vôbec nežartoval - chcel spoznať Boha a&nbsp;pomýšľal na&nbsp;samovraždu.

Naštrbili sa aj vzťahy v&nbsp;kapele a&nbsp;na&nbsp;White Albume boli v&nbsp;podstate sólové pesničky každého z&nbsp;členov Beatles. Bolo jasné, že rozprávka sa pomaly končí. Z&nbsp;tohto albumu vyčnieva Johnova reakcia na&nbsp;často násilné študentské demonštrácie, keď v&nbsp;piesni Revolution spieva: „Keď hovoríš o&nbsp;deštrukcii, tak so mnou nerátaj.“ Nahral však aj ostrejšiu verziu s&nbsp;veršom „tak so mnou rátaj“, pretože si, ako sám povedal, „nebol istý“. Potom už ostal vo svojej tvorbe verný pacifizmu, čoho najlepšou ukážkou je legendárna Give Peace a&nbsp;Chance, ktorú nahral v&nbsp;roku 1969 v&nbsp;hotelovej izbe v&nbsp;kanadskom Montreale za&nbsp;účasti množstva novinárov a&nbsp;známych osobností vrátane básnika Allena Ginsbergha. V&nbsp;tom istom roku ponížil kráľovnú Alžbetu II., keď jej vrátil Rad britského impéria (MBE) medziiným aj pre britskú podporu Američanom vo vojne vo Vietname.

Po&nbsp;rozpade Beatles nahral svoj najúspešnejší sólový album Imagine a&nbsp;dal svetu rovnomennú pieseň, ktorá je dodnes krásnou protivojnovou a&nbsp;protináboženskou hymnou. Po&nbsp;odchode do&nbsp;USA sa naďalej spoločensky angažoval, za&nbsp;čo si ho roky všímali bezpečnostné zložky. Pokračoval v&nbsp;tvorbe, ale už nesypal hity z&nbsp;rukáva, ako keď spolupracoval s&nbsp;McCartneym a&nbsp;spol. Podarilo sa mu však skomponovať Happy Christmas či Mind Games. V&nbsp;roku 1975 sa utiahol k&nbsp;rodine, aby piekol chlieb a&nbsp;staral sa o&nbsp;syna Seana. Tesne pred smrťou vydal kvalitný album s&nbsp;hitom Woman a&nbsp;celý svet sa tešil, že ďalšie desaťročie to už nebude „taká nuda“ ako v&nbsp;70. rokoch.

Lennon bol najdôležitejšou intelektuálnou zložkou Beatles, a&nbsp;teda aj kultúrneho vzplanutia 60. rokov. Svojimi politickými aktivitami dal pritom nevedomky návod pre lídra kapely U2 Bona a&nbsp;ďalšie angažované rockové hviezdy. Aj keď bol rozporuplná osobnosť, jeho hudba stále šíri dobrú náladu, a&nbsp;tak vlastne nikdy nezomrel.

Lennonova vražda: Čo robil vrátnik z CIA neďaleko miesta činu?

Výber pre vás

Lennonova vražda: Čo robil vrátnik z CIA neďaleko miesta činu?

Súvisiace články

Žiadne hrdinstvo: V slávnej bitke pri Little Big Horne Američania utekali ako "splašené bizóny"

Kultový čudák: Sex sa mu hnusil, uvažoval o samovražde, ale bol to génius!

Strastiplný život aj vymyslené historky: Moravský dobrodruh bol predlohou pre Járu Cimrmana

Záhadný mor: Počas stredovekej epidémie sa ľudia utancovali k smrti!

Zradca Hašek: Autor Švejka šíril komunistické myšlienky a dopustil sa bigamie

Záhada menom Dick Francis: Gramatika nebola jeho silnou stránkou, písala detektívky manželka?

Mrazivé svedectvo: Útly zošit z Osvienčimu vypovedá o hroznom utrpení, ale aj túžbe po živote

Výber pre vás