Roman Laml

Americký vojenský zásah vo Vietname, ktorý sa odohrával v&nbsp;rokoch 1964 - 1975, sa pre USA nevyvíjal dobre. Vietnamskí bojovníci okrem iného dokázali využívať prírodné podmienky v&nbsp;krajine a&nbsp;svoje základne a&nbsp;pohyb často ukrývali pod bujnou vegetáciou. Američania hľadali spôsoby, ako zmeniť vývoj vojny, a&nbsp;jedným z&nbsp;nich bolo používanie zmesi pesticídov, ktorá mala zničiť vegetáciu a&nbsp;Američanom odhaliť ciele na bombardovanie. Americká armáda dala tejto látke kódové označenie Agent Orange, podľa oranžových pruhov, ktoré označovali sudy s&nbsp;touto chemickou látkou. Desivé následky jej používania sa prejavujú do súčasnosti.

Vietnamci dlho bojovali proti koloniálnej nadvláde, ktorej počiatky siahajú do polovice 19. storočia, keď sa územie dnešného Vietnamu dostalo pod správu Francúzska. Po II. svetovej vojne sa zdalo, že Vietnam získa nezávislosť, ale Paríž bol proti a&nbsp;v&nbsp;roku 1946 začal rekolonizačnú vojnu. Po mnohých peripetiách bojov proti Francúzom, po bojoch medzi Južným a&nbsp;Severným Vietnamom o&nbsp;budúcu podobu krajiny sa postupne zvyšovala angažovanosť USA v&nbsp;oblasti. Spojené štáty oficiálne podporovali demokratický, ale v&nbsp;skutočnosti skorumpovaný a&nbsp;diktátorský Južný Vietnam. Na druhej strane barikády bol Severný Vietnam, podporovaný Sovietskym zväzom, ktorý sa usiloval o&nbsp;zjednotenie krajiny a&nbsp;nastolenie socializmu.

Američania sa preto obávali vzniku Vietnamu pod vládou komunistov a&nbsp;považovali to za prvý krok k&nbsp;rozširovaniu komunistického vplyvu v&nbsp;Ázii. USA poskytovali Južnému Vietnamu vojenských poradcov, finančnú a&nbsp;technickú pomoc. V&nbsp;auguste 1964 uskutočnili USA prvé bombardovanie vietnamského územia a&nbsp;o&nbsp;rok už mali Američania vo Vietname približne stotisíc vojakov. USA sa tak postupne dostali do vojny, ktorú však nikdy nepochopili.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/nicivy-agent-orange-zdevastovana-priroda-aj-ludia-vietnam-place-dodnes" target="_blank" rel="noopener">Obete postrekov prípravkom Agent Orange v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Vojna sa nevyvíjala v&nbsp;prospech USA a&nbsp;vietnamskí bojovníci dokázali využívať miestnu prírodu ako svojho spojenca. Dedinskí poľnohospodári ich navyše zásobovali. Američania hľadali spôsoby, ako túto prirodzenú výhodu protivníka eliminovať. <br>Nápad na použitie herbicídov na nepriateľskom území nebol nový. O využití leteckej aplikácie herbicídov na zničenie poľnohospodárskych plodín na území nepriateľa s cieľom narušiť zásobovanie potravinami uvažovali Američania už počas II. svetovej vojny. Túto taktiku v rokoch 1948 - 1960 použili Briti počas vojny v Malajzii, kde partizáni bojovali proti britskej koloniálnej nadvláde.

Iniciatíva na využitie herbicídov vo Vietname však vzišla z vietnamskej strany. V roku 1961 požiadal prezident Južného Vietnamu Ngo Dinh Diem americkú vládu o leteckú aplikáciu herbicídov na oblasti pôsobenia severovietnamského hnutia odporu. Žiadosť rozprúdila v americkej administratíve búrlivú politickú diskusiu. Odporcovia tvrdili, že použitie chemickej látky je neprípustné, zástancovia argumentovali tým, že ide o bežne dostupné a používané herbicídy, nie chemickú zbraň. Látka sa navyše nemala podľa nich použiť proti ľuďom, ale len proti vegetácii. Dôležitým argumentom bolo tiež použitie podobných látok Britmi. Prezident J. F. Kennedy v&nbsp;novembri 1961 schválil použitie herbicídov vo Vietname a&nbsp;operácia dostala názov Ranch Hand.

Operácia z rokov 1962 až 1971 mala najmä dva ciele. Zničiť džungle, lesy a ďalšie porasty, ktoré používali vietnamskí bojovníci ako úkryt, a tak­isto ničiť poľnohospodársku úrodu a tak sťažiť zásobovanie. Američania chceli týmto spôsobom prinútiť roľníkov, aby sa v nedostatku obživy presťahovali do miest, čím by zákonite klesla široká podpora oslobodzovacieho hnutia zo strany vidieckeho obyvateľstva. Používali sa rôzne látky s&nbsp;názvami podľa farebných pruhov na sudoch - Agent White,<br>Purple, Blue, Pink, Green, ale najznámejší z&nbsp;nich bol Agent Orange. Išlo o&nbsp;herbicíd a&nbsp;defoliant zložený z&nbsp;niekoľkých látok. Obsahoval aj dioxín, jednu z&nbsp;najtoxickejších chemikálií, ktorú človek pozná. Dioxín však do Agenta Orange nepridávali zámerne, išlo o&nbsp;vedľajší produkt, ktorý vznikol počas výroby herbicídov. V&nbsp;každom prípade je to chemická látka, ktorá pretrváva veľa rokov v&nbsp;životnom prostredí, najmä v&nbsp;pôdnych, jazerných a&nbsp;riečnych sedimentoch a&nbsp;v&nbsp;potravovom reťazci. Hromadí sa v&nbsp;tukovom tkanive v&nbsp;tele rýb, vtákov a&nbsp;iných zvierat a&nbsp;stáva sa súčasťou aj ľudského potravového reťazca.

rozprašovali z nízko letiacich lietadiel, z vozidiel, z lodí, ale aj ručnými rozprašovačmi v oblastiach Južného Vietnamu a čiastočne aj na územiach Laosu a Kambodže. Účinnosť postrekovania bola ovplyvnená mnohými faktormi vrátane počasia a terénu. Postrek sa zvyčajne uskutočňoval v skorých ranných hodinách a zvyšujúca sa teplota zaistila jeho zaschnutie na listoch. Niektoré porasty vyžadovali iba jeden postrek, ale husté lesy v horských pahorkatinách vyžadovali dva alebo viac postrekov. Do dvoch až troch týždňov po postreku opadali listy zo stromov, ktoré zostali holé až do nasledujúceho obdobia dažďov. Približne 10 percent stromov uhynulo a po postrekoch často nasledoval zásah napalmom alebo kobercové bombardovanie.

Na vietnamské územie sa znieslo približne 50 až 70 miliónov litrov Agenta Orange, ktoré obsahovali asi 170 kilogramov dioxínu. Pre pochopenie veľkosti tejto tragédie možno uviesť, že Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že ak sa do priameho obehu dostane dioxín s&nbsp;veľkosťou jediného zrnka ryže, toto množstvo zodpovedá ročnému limitu povolenému pre milión ľudí. Zasiahnutých bolo viac ako 31-tisíc štvorcových kilometrov územia, čo tvorilo približne 18 percent lesných porastov Vietnamu.

Použitie chemických látok malo, samozrejme, vplyv na životné prostredie vrátane ľudskej populácie. Látka významne narušila lesné porasty a aj v súčasnosti sťažuje opätovné zalesňovanie. Výrazne sa znížila tiež diverzita živočíšnych druhov. Dioxín zostal vo vietnamskom ekosystéme, v pôde, v rybách a v konečnom dôsledku v potrave, ktorú ľudia jedia. Podľa serióznych odhadov bolo Agentom Orange zasiahnutých takmer 4,8 milióna Vietnamcov a chemikália zapríčinila približne 400-tisíc úmrtí. Podľa Červeného kríža je v súčasnosti vo Vietname stále až milión postihnutých ľudí, z toho stotisíc detí. Medzi súvisiace choroby patria rôzne druhy rakoviny, vrodené chyby, kožné poruchy, autoimunitné ochorenia, poruchy pečene, neu­rologické poruchy a ochorenia tráviaceho traktu. Spojené štáty nikdy oficiálne nepriznali príčinnú súvislosť medzi týmito chorobami a používaním Agenta Orange. V tomto smere ide najmä o politické a právne dôsledky vrátane požiadaviek na finančné odškodnenie, ktoré by toto uznanie viny malo. Aj americké súdy zamietli žaloby vietnamských občanov.

Na druhej strane sa však USA reálne podieľajú na odstraňovaní škôd, ktoré Agent Orange spôsobil. Významným medzníkom v&nbsp;tomto smere bola návšteva amerického prezidenta Georgea W. Busha vo Vietname na jeseň roku 2006. V&nbsp;spoločnom vyhlásení s&nbsp;vietnamským prezidentom Nguyenom Minhom Trietom sa uvádza, že Vietnam a&nbsp;USA sa dohodli na spolupráci pri riešení znečistenia životného prostredia v&nbsp;blízkosti bývalých úložísk dioxínov a&nbsp;na pomoci Vietnamcom so zdravotným postihnutím. Táto spolupráca sa aj reálne rozvíja. Existujú formy poskytovania finančnej podpory rôznym zdravotným programom. Napríklad americký inštitút Aspen realizuje program pomoci pri odstraňovaní následkov používania herbicídov vo Vietname. Na jar 2019 začali USA na leteckej základni Bien Hoa desaťročný program dekontaminácie, ktorý bude stáť 183 miliónov dolárov.

Táto letecká základňa, ktorá leží neďaleko vtedajšieho Saigonu, bola hlavnou základňou operácie Ranch Hand a považuje sa za najviac kontaminované miesto vo Vietname. V&nbsp;roku 2018 vyšla spoločná kniha amerického a&nbsp;vietnamského autora Ch. Baileyho a&nbsp;Le Ke Sona Od nepriateľstva k&nbsp;partnerstvu, ktorá prináša komplexné zhrnutie zdravotných následkov použitia Agenta Orange, politických súvislostí aj zhodnotení úspechov a&nbsp;neúspechov dvojstrannej spolupráce pri pomoci obetiam. Uvedenie tejto knihy malo vo Vietname aj v USA silnú oficiálnu podporu.

Následky používania Agenta Orange sú však dlhodobý problém aj v Spojených štátoch. Po dlhých rokoch sporov bola v roku 1984 úspešná hromadná žaloba 2,4 milióna amerických veteránov proti výrobcom herbicídov, ktorí vyrábali Agent Orange pre americkú armádu. Výsledkom bola mimosúdna dohoda a založenie fondu vo výške 180 miliónov dolárov na odškodnenie približne 250-tisíc žiadateľov a ich rodín.

Podobný proces prebiehal aj v rámci ozbrojených síl a v roku 1991 prezident George Bush podpísal zákon, ktorý nariadil, aby sa niektoré choroby vietnamských veteránov, ktorí boli v kontakte s používanými herbicídmi, považovali za zdravotné postihnutie vzniknuté počas vojenskej služby. Vojaci alebo rodinní príslušníci majú nárok na kompenzácie. V súčasnosti je oficiálne uznaných 14 diagnóz, medzi nimi rôzne typy rakoviny, srdcové ochorenia, cukrovka, Parkinsonova choroba a ďalšie.&nbsp; Z&nbsp;historického pohľadu je používanie Agenta Orange názorným príkladom toho, ako neuvážené rozhodnutie môže významne a&nbsp;tragicky ovplyvniť osudy budúcich generácií.

Ničivý Agent Orange: Zdevastovaná príroda aj ľudia, Vietnam plače dodnes!

Výber pre vás

Ničivý Agent Orange: Zdevastovaná príroda aj ľudia, Vietnam plače dodnes!

Súvisiace články

Hra, ktorú nehrali podľa pravidiel: Pred 140 rokmi predstavil Edison prvýkrát žiarovku

Ako v Teórii veľkého tresku: Ikonická vedkyňa mala poriadne trampoty s láskou

Lola, kráska z Lollandu: Mala tmavú pleť, husté, čierne vlasy a modré oči

Jednému z prvých spisovateľov, ktorému knihy zarobili milióny, manželka tolerovala milenky

Výber pre vás