Dušan Valent

Predstavte si, že žijete v Anglicku pred viac ako pol druha storočím. A máte tú smolu, že spadnete a škaredo si zlomíte predkolenie. S trochou šťastia sa do niekoľkých hodín dostanete do nemocnice. A - s trochou šťastia - o niekoľko hodín neskôr do operačnej sály.

<h2>Operácie „starej školy“</h2>
Ležíte na operačnom stole, z&nbsp;lavíc v&nbsp;okolí na vás upiera pohľad možno desať, možno dvadsať párov očí. Potom nastáva veľká chvíľa. Do operačnej sály prichádzajú traja muži v&nbsp;zásterách zastriekaných od krvi a&nbsp;s&nbsp;odpudivo špinavým vedrom v&nbsp;rukách. Rozbalia svoje nástroje: skalpely, pílky. Tak ako zástery, aj tie nesú nánosy zaschnutej krvi a&nbsp;ktoviečoho ešte. Paradoxne, ste za ne vďačný. V&nbsp;tomto čase ide o&nbsp;neklamný znak skúsenosti chirurgov. Platí: čím viac usadenej špiny, tým pokojnejší pacienti. Veď kto by už chcel, aby ho rezal začiatočník?
Dvaja muži z&nbsp;trojice vás pevne chytia za ramená a&nbsp;nohy. Cítite sa ako priklincovaný k&nbsp;stolu. Tretí muž sa nad vami skláňa so skalpelom v&nbsp;ruke. Zahlási: „Páni, prosím, merajte mi čas!“ Potom pevne chytí vašu nohu tesne pod kolenom. A&nbsp;pustí sa do mäsiarčiny.
Nie, na anestéziu nezabudol. Nič také ešte neexistuje.
Chirurg vie, čo robí. Pár ťahov a&nbsp;jeden z&nbsp;jeho pomocníkov podväzuje vaše cievy, zatiaľ čo on sám siaha po pílke. Aby nestrácal čas, zakrvavený nôž si kladie medzi zuby. Chirurg je silný ako býk. Stačí niekoľko rýchlych ťahov a&nbsp;noha je úspešne oddelená od tela. Končí v&nbsp;starom vedre. Ak ste pre nával bolesti neomdleli, počujete, ako zacvendží. Nasleduje zašívanie. A&nbsp;keď pohyby ihlou a&nbsp;niťou ustanú, ozve sa potlesk. Prehluší ho len zvolanie z&nbsp;„publika“: „Vynikajúce, pán Liston, dve a&nbsp;pol minúty!“
Gratulujeme, práve vás operoval doktor Robert Liston, jeden z&nbsp;najslávnejších chirurgov 19. storočia.
<h2>Velikán svojej doby</h2>
Robert Liston sa narodil v&nbsp;škótskej dedine Ecclesmachan v&nbsp;roku 1794. Na svoju dobu predstavoval v&nbsp;skutku impozantný zjav. „Liston mal dve najdôležitejšie vlastnosti chirurgov z&nbsp;éry pred nástupom anestézie - rýchlosť a&nbsp;silu,“ hovorí historička medicíny Lindsey Fitzharrisová. „Meral bezmála stodeväťdesiat centimetrov, takže bol takmer o&nbsp;hlavu vyšší od priemerne vysokého Brita 19. storočia. Nebol len velikánom medicíny, ale doslova obrom svojej doby.“

Chirurg a&nbsp;historik medicíny Richard Gordon ho označuje za „najrýchlejší nôž na Západe“. „Všetci prisahali, že prvý zárez skalpelom nasledovalo vŕzganie jeho píly tak rýchlo, až sa zdalo, že to skalpel sa ozýva vŕzganím pílky,“ hovorí Gordon. Lindsey Fitzharrisová vyzdvihuje, že Listonovým rekordným úspechom bola amputácia nohy, ktorú stihol v&nbsp;priebehu menej ako pol minúty. „Aby mal voľné ruky, počas operácie podľa svedkov často držal krvavé nástroje medzi zubmi,“ hovorí historička.
Fitzharrisová pripomína, že dôraz na silu, zručnosť a&nbsp;rýchlosť viedol k&nbsp;tomu, že mnohí súdobí chirurgovia neabsolvovali medicínske ani žiadne iné univerzitné vzdelanie. A&nbsp;poniektorí boli dokonca negramotní. Liston, absolvent medicíny na Univerzite v&nbsp;Edinburghu, bol teda jedným z&nbsp;najvzdelanejších chirurgov svojej doby.
<h2>Šoumen</h2>
Listonov dôraz na rýchlosť môže dnešnému pacientovi pripadať bezohľadný. Pravdou je však pravý opak. Rýchlosť bola kľúčovým a&nbsp;prakticky jediným dostupným spôsobom, ako minimalizovať bolesť operovaného. Pomalším chirurgom sa stávalo, že bolesťou opantaní, panikáriaci pacienti doslova zápasili s&nbsp;ich pomocníkmi, a&nbsp;ak ich premohli, utiekli z&nbsp;operačnej sály - so silne krvácajúcou ranou. Čo je ešte dôležitejšie, rýchly zákrok zvyšoval pravdepodobnosť, že pacient vôbec prežije. Len jeden z&nbsp;desiatich pacientov Roberta Listona zahynul na operačnom stole. U&nbsp;jeho pomalších kolegov bolo bežné stratiť jedného zo štyroch.
Liston sa svojimi úspechmi rád pochválil. Ako napríklad prípadom, keď bez väčších problémov odrezal pacientovi dvadsaťkilový nádor semenníka. „Odstránil ho v&nbsp;priebehu štyroch minút. Pacient predtým nádor vláčil pred sebou na spôsob fúrika,“ píše Richard Gordon. Zatiaľ čo medzi kolegami si získal povesť okázalého a&nbsp;arogantného lekára, v&nbsp;radoch širokej verejnosti ho uznávali až tak, že v&nbsp;jeho čakárni pacienti nezriedka ochotne čakali niekoľko dní. A&nbsp;Liston sám sa snažil osobne vyšetriť každého jedného, nehľadiac na závažnosť jeho stavu. Obzvlášť miloval prípady, ktoré ostatní chirurgovia odmietli, pretože ich považovali za beznádejné. Vysokánsky chirurg prostredníctvom nich rád demonštroval nadradenosť svojich schopností nad konkurenciou.

<h2>Kuriózne nezdary</h2>
Do histórie a&nbsp;povedomia širokej verejnosti sa Robert Liston nezapísal len rýchlosťou a&nbsp;na svoju dobu neobvykle vysokou mierou prežitia pacientov. Azda s&nbsp;prispením závidiacich kolegov sa priam legendárnymi stali viaceré jeho kuriózne nezdary. Raz napríklad počas amputácie nohy vysoko nad kolenom pacientovi pílkou „vzal“ aj oba semenníky. Očividne niekedy bolo Listonovo „šoumenstvo“ predsa len na škodu.
V&nbsp;inom neslávne známom prípade sa slávny chirurg hádal o&nbsp;diagnóze pacienta, malého chlapca, s&nbsp;jedným zo svojich asistentov. Červené, pulzujúce vydutie tkaniva na krku považoval Liston iba za absces (dutina vyplnená hnisom). Jeho asistent však tvrdil, že ide o&nbsp;nebezpečnú aneu­ryzmu krčnej tepny. „Nezmysel,“ zlostne funel Liston. „Kto kedy počul o&nbsp;aneuryz­me u&nbsp;takého mladého pacienta?“ Z&nbsp;vnútorného vrecka na Listonovom kabáte vyletel skalpel a&nbsp;v&nbsp;momente odstránil červené tkanivo. „Z&nbsp;krku začala prudko striekať krv a&nbsp;chlapec v&nbsp;momente padol,“ píše Richard Gordon. „Pacient zomrel, ale jeho artéria žije naďalej. Nachádza sa v&nbsp;Múzeu patológie fakultnej nemocnice University College Hospital pod prírastkovým číslom 1&nbsp;256.“ 
V&nbsp;historických análoch, ako aj v&nbsp;pamäti širokej verejnosti však najviac utkvel iný incident. Prípad, ktorý sa stal jedinou známou operáciou histórie s&nbsp;tristopercentnou úmrtnosťou. Inými slovami, Robert Liston operoval jediného človeka, operácii však podľahli traja. Nemožné? Kdeže!
<h2>Rýchlo a&nbsp;zbesilo</h2>
Všetko zavinili dve nešťastné náhody, ku ktorým došlo pri jednej zdanlivo rutinnej amputácii. Náročnú procedúru zvládol opäť za menej ako 150 sekúnd. Pri tradičnom zhone však slávny chirurg počas pílenia poškodenej končatiny nechtiac odrezal aj prst jedného zo svojich asistentov, ktorí amputovanú nohu držali. Pacient aj asistent neskôr zomreli v&nbsp;nemocnici na gangrénu spôsobenú infekciou. Tretia obeť pochádzala z&nbsp;publika.
Ako sme naznačili už v&nbsp;úvode článku, v&nbsp;19. storočí sa na chirurgických zákrokoch zúčastňovalo aj pomerne veľké množstvo divákov - prevažne študentov alebo iných chirurgov a&nbsp;lekárov, ale neraz aj členov laickej verejnosti. Napokon, keďže nešlo o&nbsp;žiadne niekoľkohodinové procedúry ako dnes, bola možnosť sledovať operáciu v&nbsp;priamom prenose pre mnohých ľudí veľmi atraktívna. A&nbsp;hoci existovali striktné pravidlá - napríklad aby sa diváci chirurgovi počas operácie neprihovárali, aby sa mu nepokúšali radiť a&nbsp;podobne, na bezpečnosť členov publika sa príliš nedbalo. Jeden z&nbsp;divákov to pocítil na vlastnej koži práve počas tejto neslávnej operácie Roberta Listona.

Ako sa do práce ponorený Liston oháňal skalpelom a&nbsp;pílkou, z&nbsp;ničoho nič zasiahol prudkým pohybom ruky kabát jedného z&nbsp;ľudí stojacich v&nbsp;popredí auditória. „Prerezal kabát divákovi, ktorý sa tak preľakol, že skalpel preťal jeho životne dôležité orgány, až na mieste zamdlel. Neskôr sa ukázalo, že zomrel pre šok,“ píše Richard Gordon. Tu sa historické správy mierne rozchádzajú. Podľa niektorých zdrojov bol aj tento divák ľahko porezaný skalpelom, takže následne zomrel nie na šok, ale na infekciu a&nbsp;gangrénu. Fakt je, že zomrel tak či tak.
<h2>Prvý raz s&nbsp;anestéziou</h2>
Robert Liston sa do histórie zapísal ešte jedným skutkom. Už ako vážený profesor klinickej chirurgie v&nbsp;londýnskej fakultnej nemocnici University College Hospital 21. decembra 1846 vykonal prvú operáciu s&nbsp;použitím anestetík na európskom kontinente. Vyhľadal ho pacient Frederick Churchill, ktorého už niekoľko rokov trápili obrovské bolesti kolena. Nepomáhala žiadna liečebná procedúra, práve naopak, jeho stav sa neustále zhoršoval. Jedinou možnosťou zostala amputácia.
Churchill sa v&nbsp;duchu pripravoval na niekoľko minút nepredstaviteľnej agónie, keď sa ukázalo, že má obrovské šťastie. Operácia prebehne novým, v&nbsp;Anglicku dovtedy neslýchaným spôsobom. Namiesto toho, aby ho Liston dal pevne pridŕžať na stole svojimi asistentmi, chirurg vybral nádobu s&nbsp;éterom, ktorý sa v&nbsp;predchádzajúcich mesiacoch osvedčil ako zubárske a&nbsp;chirurgické anestetikum na opačnom brehu Atlantiku. „Páni, vyskúšame novú fintu od Yankeeov a&nbsp;pacienta znecitlivíme,“ zahlásil Liston publiku.
V&nbsp;sprievode všeobecného údivu Listonovi pomocníci nechali pacienta inhalovať éter. Pár minút nato, ako začal omamný plyn vdychovať, stratil vedomie. Operácia následne prebehla tradičným Listonovým tempom. Len tentoraz bez bedákania pacienta. Keď sa Churchill prebral z&nbsp;anes­tézie, omámene sa opýtal: „Kedy sa operácia konečne začne?“ Potom šokovane zbadal svoju zakrvavenú nohu, pohodenú v&nbsp;starom špinavom vedre.
<h2>Začiatok novej éry</h2>
Amputácia nohy Fredericka Churchilla od základov zmenila európsku chirurgiu. „Liston si v&nbsp;tom momente sotva uvedomoval, že potreba extrémne rýchlych chirurgických zákrokov, ktorých bol majstrom, práve pominula,“ píše anglický historik medicíny Harold Ellis. „Anestézia umožnila nástup novej éry, v&nbsp;ktorej sa kládol dôraz, aby chirurgovia operovali rozvážne a&nbsp;neunáhlene.“
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/tomu-hovori-uspesnost-najrychlejsi-skalpel-zapadu-operoval-jedneho-zabil-troch-ludi" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
Anestézia éterom mala aj svoje nevýhody. Dráždila pľúca chirurgov a&nbsp;v&nbsp;niektorých nedostatočne vetraných priestoroch viedla k&nbsp;požiarom. Ďalšieho vylepšovania anestézie sa však Liston nedožil. Približne rok po operácii Fredericka Churchilla Liston prišiel o&nbsp;život pri nehode na plachetnici. Zomrel vo veku len 53 rokov. V&nbsp;rýchlosti chirurgických zákrokov ho už nikto nikdy neprekonal. Dodnes zostáva „najrýchlejším skalpelom“ Západu. Jeho odkaz pripomína amputačný nôž Liston, pomenovaný na jeho počesť.

Tomu sa hovorí úspešnosť: "Najrýchlejší skalpel Západu" operoval jedného a zabil troch ľudí

Výber pre vás

Tomu sa hovorí úspešnosť: "Najrýchlejší skalpel Západu" operoval jedného a zabil troch ľudí

Súvisiace články

Záhady príšer: Námorníci videli obrovskú hlavu a krk pokrytý hrivou. Pobaví vás, čo to bolo!

Rohatá volavka z pekla: Vedci objavili dvoch príbuzných T. rexa, ich mená vás pobavia

Zablúdená dvojička Zeme? Čoskoro by sme mali objaviť chýbajúcu planétu slnečnej sústavy

Internetu hrozí apokalypsa: Milióny ľudí možno zostanú offline už v roku 2025

Ako Pat a Mat: Ruské vojnové lode preplávali pol sveta, aby schytali nevídaný výprask

Výber pre vás