Matúš Német

Svet sa ešte nespamätal z&nbsp;pandémie ochorenia COVID-19 a&nbsp;z&nbsp;Ázie sa ozývajú správy o&nbsp;ďalšej, tentoraz morovej epidémii, nazývanej čierna smrť, ktorá v&nbsp;minulosti doslova vyplienila dve tretiny európskej populácie. Virológ FEDOR ČIAMPOR (77) v&nbsp;rozhovore s&nbsp;MATÚŠOM NÉMETOM vysvetľuje, či predstavuje opodstatnené obavy jej šírenie do&nbsp;sveta.

V&nbsp;týchto dňoch prišla informácia z&nbsp;Číny a&nbsp;Mongolska, že v&nbsp;niektorých oblastiach týchto krajín prepukol takzvaný bubonický mor. O&nbsp;aké ochorenie ide?

Vo všeobecnosti je mor bakteriálne ochorenie, spôsobené baktériou Yersinia pestis, ktorú objavili v&nbsp;roku 1894. Pomenovaná je po&nbsp;jednom z&nbsp;jej objaviteľov. V&nbsp;súčasnosti mor existuje vo svete zriedkavo. V&nbsp;Európe a&nbsp;v&nbsp;Austrálii sa už desiatky rokov neobjavil. Stretávajú sa s&nbsp;ním v&nbsp;Spojených štátoch, hlavne na&nbsp;juhozápade, v&nbsp;Mexiku, v&nbsp;Afrike, potom v&nbsp;Indii, v&nbsp;Číne a&nbsp;v&nbsp;Mongolsku. Posledná veľká morová epidémia bola v&nbsp;roku 2017 na&nbsp;Madagaskare a&nbsp;predtým v&nbsp;roku 2015 <br>v&nbsp;Colorade v&nbsp;USA.

Mor je tiež zoonóza, vyskytuje sa hlavne u&nbsp;hlodavcov a&nbsp;prenášačmi sú blchy. Blcha sa nacicia na&nbsp;potkanovi, potom cicia na&nbsp;človeku a&nbsp;tak prenáša mor. Mor má tri formy. Jedna je takzvaná bubonická, druhá je pľúcna a&nbsp;tretia je septická.

Bubonická forma je najmenej nebezpečná, pretože infekcia sa dostane do&nbsp;lymfatických uzlín. Niektorí ju volajú žľazová forma. Zduria sa lymfatické uzliny tak, že ľudia majú zdureniny, takzvané bubóny. Napadnuté miesto začne postupne hnisať, až nakoniec odtiaľ vyteká hnis. Bubonický mor sa prenáša predovšetkým blchami, ale aj osobným kontaktom zdravého človeka s&nbsp;človekom s&nbsp;touto baktériou, keď sa dostane do&nbsp;styku s&nbsp;hnisavými bubónmi.

Potom poznáme pľúcnu formu. Je najnebezpečnejšia. Šíri sa kvapôčkovou infekciou z&nbsp;človeka na&nbsp;človeka ako koronavírus vykašliavaním. Pľúcna forma spôsobuje veľmi ťažké zápaly pľúc. V&nbsp;minulosti spôsobovala stopercentnú úmrtnosť. Veľmi zlá je takzvaná septická forma, keď sa baktérie dostanú do&nbsp;krvi a&nbsp;postihujú jednotlivé orgány. Spôsobujú veľmi ťažké stavy.

Existuje očkovacia látka, ale nikdy nebola poriadne registrovaná. Používa sa v&nbsp;oblastiach, kde sa vyskytuje mor, alebo keď sa vyskytne menšia či väčšia epidémia. Väčšinou sú to oslabené baktérie, ktoré vyvolávajú odolnosť. Najúčinnejšia je antibiotická liečba. Dobre zaberajú aj širokospektrálne antibiotiká. Takže v&nbsp;súčasnosti mor neznamená žiadne nebezpečenstvo. V&nbsp;krajinách, kde sa objavia prvé prípady, obyvateľstvu dávajú preventívne antibiotiká alebo očkovaciu látku.

Ale rozhodne dnes mor nepredstavuje takú hrozbu, ako to bolo napríklad niekedy v&nbsp;5. storočí, 13. storočí či na&nbsp;začiatku 19. storočia. To boli obdobia, keď sa nevedelo, čo mor spôsobuje, a&nbsp;neexistovali antibiotiká. Pandémia moru v&nbsp;13. a&nbsp;14. storočí vyhladila dve tretiny Európy. Treba povedať aj to, že po&nbsp;prekonaní moru je človek chránený protilátkami.

Ľudia dnes pomerne intenzívne cestujú. Mohol by sa mor preniesť do&nbsp;Európy?

Mor sa najčastejšie v&nbsp;minulosti šíril z&nbsp;prístavu do&nbsp;prístavu, pretože na&nbsp;palubu lodí sa vždy dostali nejaké hlodavce. Tak sa aj v&nbsp;5. storočí dostal z&nbsp;Egypta a&nbsp;Etiópie do&nbsp;talianskych prístavov a&nbsp;na&nbsp;iné kontinenty, ale dnes výletné parníky takýto problém určite nemajú. Aj keď mor sa dokáže preniesť infikovaným človekom leteckou cestou.

Čína patrí do&nbsp;zoznamu menej rizikových krajín v&nbsp;súvislosti s&nbsp;novým koronavírusom. Keby sa turisti dostali do&nbsp;oblasti, kde sa vyskytuje bubonický mor, čoho sa treba držať?

Dôležitá je osobná hygiena. Rovnako nedotýkať sa zvierat, ktoré nepoznáme. Zviera môže byť zdravé, ale vzniká riziko, že má na&nbsp;sebe infikované blchy, ktoré prejdú na&nbsp;človeka. Je to zriedkavé, ale môže sa to stať. Takisto odporúčam nechodiť na&nbsp;miesta, kde sú nahromadené hlodavce. Ale pravdepodobnosť, že by turista dostal mor v&nbsp;Číne alebo v&nbsp;Mongolsku, je veľmi nízka.

Ani Mongoli, ani Číňania nevodia turistov do zaostalejších oblastí. Pozor by si mali dávať ľudia, ktorí cestujú na Madagaskar. Tam je väčšie nebezpečenstvo, že v okolí ubytovacích zariadení môže byť nečistota a hlodavce.

Momentálne sa obávame viac nového koronavírusu. Ako hodnotíte vývoj pandémie u&nbsp;nás a&nbsp;vo svete? Predpokladali ste, že to dôjde až do&nbsp;takého štádia?

Je dosť ťažké predpokladať niečo, o&nbsp;čom poriadne neviete. Pri veľkých pandémiách chrípky v&nbsp;50. a&nbsp;v&nbsp;80 rokoch minulého storočia ešte žili pamätníci španielskej chrípky, žili epidemiológovia, ktorí sa ňou zaoberali. Koronavírus bol známy tým, že spôsoboval ochorenia, ale nebol nebezpečný. Potom sa objavil v&nbsp;roku 2002 zmutovaný SARS, ale za&nbsp;pár mesiacov sa vytratil, nemal veľkú schopnosť agresívne sa šíriť. Ešte kratšiu históriu mal MERS, ktorý sa lokalizoval na&nbsp;Blízkom východe a&nbsp;ojedinelé prípady sa vyskytli v&nbsp;Európe a&nbsp;vo svete.

Predpokladal som, že aj tento koronavírus bude mať podobnú anamnézu. Spôsobí ochorenia, bude sa šíriť, spravia sa opatrenia. Problém nastal v&nbsp;tom, že zatiaľ čo predchádzajúci SARS sa šíril len v&nbsp;jednotlivých prípadoch, pri víruse SARS-COVID-19 nastúpila epidémia masívne napríklad v&nbsp;Taliansku a&nbsp;v&nbsp;Španielsku. A&nbsp;navyše situáciu podcenili USA a&nbsp;Spojené kráľovstvo. Vznikla tak situácia, že zatiaľ čo v&nbsp;Európe epidémia ustupovala aj vďaka účinným a&nbsp;niekde aj drastickým opatreniam, v&nbsp;Amerike a&nbsp;v&nbsp;Británii bol vírus na&nbsp;vzostupe.

Čo sa týka Slovenska, ako hodnotíte momentálny vývoj pribúdania nových prípadov?

Myslím si, že sme predčasne uvoľnili niektoré opatrenia, ktoré mohli počkať, kým epidemická situácia bude klesať aj v&nbsp;spomínaných oblastiach sveta. To sme však nepočkali a&nbsp;výsledkom je, že po&nbsp;nulových a&nbsp;jednotkových prípadoch sa znova objavila infekcia. To je v&nbsp;prípade takýchto infekcií prirodzené.

Ktoré opatrenia boli podľa vás uvoľnené predčasne?

Predovšetkým zrušenie kontrol na&nbsp;hraniciach. To bol hlavný prísun nových prípadov. Nehovorím o&nbsp;uzavretí hraníc, ale o&nbsp;dôslednejšej kontrole osôb prichádzajúcich aj z&nbsp;menej rizikových, ale hlavne z&nbsp;rizikových krajín. Kontrola mohla slúžiť ako hlavná bariéra pred ďalšími <br>prípadmi.   

Musím zdôrazniť, že nejde o žiadnu druhú vlnu. O druhej vlne môžeme hovoriť pri cunami. Epidémia sa buď ukončí a potom obyčajne nasleduje desať až dvadsať rokov, kým sa objaví nový vírusový kmeň. Tak to bolo pri chrípke alebo aj pri SARS. Navyše nový vírus, ktorý by sa mal objaviť ako druhá vlna, by musel mať úplne iné vlastnosti a musel by nakaziť aj ľudí, ktorí už prekonali túto infekciu. A to sa nedeje. Len je o niečo agresívnejší, čo je prirodzené. Strašiť druhou vlnou je dosť populistické.

Bude sa koronavírus podľa vás objavovať v&nbsp;ďalších rokoch?

Vidieť, že vírusy na&nbsp;sebe intenzívne pracujú. Tak, ako z&nbsp;neškodných koronavírusov vznikol SARS, neskôr MERS a&nbsp;teraz COVID-19, tak môžeme očakávať, že v&nbsp;priebehu piatich až desiatich rokov sa môže objaviť ďalší, tretí koronavírus alebo sa nejaký iný vírus zmení tak, že začne byť agresívny.

Počas pandémie vznikali názory, že COVID-19 je umelo vytvorený. Môže byť na&nbsp;tom niečo pravdy?

Pôvodu vírusu som venoval dosť veľkú pozornosť. Molekulárni biológovia jednoznačne dokázali, že to nie je umelo pripravený vírus, ktorý unikol z laboratória alebo „čínska pomsta“. Jednoducho je to vírus, ktorý sa evolučne pripravoval, až nadobudol také vlastnosti, že začal byť pandemický. Ani jedna štúdia, ktorú som videl, nepotvrdila umelý pôvod. Je to vírus, ktorý sa rozmnožuje vo zvieracom organizme.

Chrípka potrebovala nejaký čas, kým sa z vtákov preniesla na prasatá a potom z prasiat na človeka. Evolučne aj ľudská chrípka bola pôvodne vtáčia. Tento vývin sa nikdy nedeje v krátkom intervale. Príroda sa vždy pripravuje dlhšie a&nbsp;zrazu prekvapí.

Čierna smrť: Virológ o ďalšom víruse, ktorý vypukol na čínsko-mongolských hraniciach

Výber pre vás

Čierna smrť: Virológ o ďalšom víruse, ktorý vypukol na čínsko-mongolských hraniciach

Súvisiace články

V Kiskovej strane sa črtá ostrý súboj o jeho nástupcu: Toto je predstava ministerky Kolíkovej

V Bonule o Kuciakovi: Na zavraždeného novinára mali Bödörovci ťažké srdce

ROZHOVOR Kedy sa budeme môcť obrátiť na súdy bez rizika, že natrafíme na nečestného sudcu?

ROZHOVOR Bola som ako klbko nervov, nežila som normálny život, tvrdí Nela Pocisková

Výber pre vás