<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Je nevhodné, že premiér Peter Pellegrini má menšie slovo ako Robert Fico, vraví Boris Zala, ktorý sa zo zakladateľa Smeru zmenil na jedného z jeho najväčších kritikov&nbsp; V Smere nie je žiadna demokracia, podpredsedovia sa neozvali, keď mali, a Robert Fico je politik za zenitom. Končiaci europoslanec Boris Zala s ním sociálnu demokraciu zakladal, dnes nad vývojom politického zoskupenia, ktoré pred dva a pol rokom protestne opustil, len krúti hlavou. Prijal by ponuku z Progresívneho Slovenska? Prečo je&nbsp; nadšený zo Zuzany Čaputovej tak ako&nbsp; európska tlač? O tom, že Smer je na hony vzdialený od európskej sociálnej demo­kracie, o prepasených šanciach Európskej&nbsp; únie (EÚ) a o najväčšej výzve, ktorá&nbsp; pred ňou stojí, sa so zakladajúcim členom Smeru a dvojnásobným europoslancom&nbsp; BORISOM ZALOM (64) zhovárala&nbsp; Veronika Cosculluela.

Končíte druhý mandát v&nbsp;EÚ, v&nbsp;Smere ste skončili tiež. Aké sú vaše ďalšie plány?

Dám si pol roka - nie oddychu, ale premyslenia svojej ďalšej činnosti. Mám však rozrobené niektoré témy, napríklad knihu o&nbsp;revolúciách ’68 a&nbsp;‘89 a&nbsp;ich porovnanie. Spolupracujem s&nbsp;európskymi think tankmi, pravidelne dvojtýždenne publikujem svoje názory v&nbsp;dennej tlači. Ale priamo stranícky sa nechystám pôsobiť, aj keď by som bol rád, keby myšlienky sociálnej demokracie neboli vytlačené na okraj.

Nie som priamo súčasťou politického života Smeru. Ale píšem a&nbsp;vystupujem veľmi kriticky voči línii, ktorú dnes ťahá Robert Fico, práve preto, že ju nepokladám za sociálnodemokratickú. Už od roku 2016 hovorím o&nbsp;potrebe výmeny na špici strany, predovšetkým dvoch Robertov, teda Fica aj Kaliňáka. Oni sami mali pochopiť potrebu tejto výmeny. Bohužiaľ, nepochopili a&nbsp;výsledky sú jasné : Od prezidentských volieb 2014 sú vlastne všetky voľby pre Smer prehrou. Až po posledné prezidentské. Nevytvoril sa priestor pre nových ľudí. Aj premiér Peter Pellegrini je v&nbsp;pozícii, keď nerozhoduje o&nbsp;straníckych veciach. Je premiérom za Smer, ale stranu nevedie. To je nevhodné, premiér a&nbsp;predseda strany by mala byť v&nbsp;tomto prípade tá istá osoba, hlavne keď berieme do úvahy aj kredit vo verejnosti.

Áno, posledné prieskumy ukázali, kde je limit Roberta Fica. Je tu 80 percent ľudí, ktorí majú voči nemu negatívne stanovisko. Takže moja „veštba“ spred troch rokov sa naplnila, žiaľ, v&nbsp;tragickej podobe. To, kam Robert Fico tlačí Smer, je mimo koľají, v&nbsp;ktorých sa pohybuje akákoľvek iná európska strana, nazývaná sociálnou demokraciou. Pokladám to za veľmi negatívny vývoj. Usilujem sa podporovať sociálnodemokratické hodnoty vo verejnosti aj v&nbsp;Smere. História nás jasne učí, že žiadna krajina sa neubránila extrémizmu bez sociálnej demokracie. Spolu s&nbsp;liberálmi bola sociálna demokracia vždy bariérou voči ľavicovému aj pravicovému extrémizmu. Platí to aj pre Slovensko. Robert Fico ťahá Smer preč od sociálnej demokracie a&nbsp;v&nbsp;preferenciách smerom dole.

Zvnútra Smeru nepočuť kritiku na vedenie často. Ak, tak veľmi opatrne, zo strany ministra financií Petra Kažimíra, slabý nesúhlas s&nbsp;krokmi Roberta Fica občas príde z&nbsp;úst Petra Pellegriniho. Je podľa vás ešte možná nejaká obroda strany?

Neviem posúdiť, ako sa to ďalej vyvinie vnútri Smeru. Bohužiaľ, je pravda, že podpredsedovia strany sa mohli oveľa hlasnejšie ohradiť proti politickému smerovaniu Roberta Fica a&nbsp;škandálom Roberta Kaliňáka. Keď som na predsedníctve strany hneď po kauze Bašternák žiadal odstúpenie alebo odvolanie Kaliňáka, priamu podporu som nezískal. Ale tým oberajú o&nbsp;politickú perspektívu nielen seba, ale hlavne Smer. Peter Kažimír odišiel do nepolitického kresla šéfa Národnej banky Slovenska a&nbsp;zápas v&nbsp;Smere nebude môcť ovplyvniť. To je škoda, lebo Kažimírov kredit v&nbsp;strane aj vo verejnosti rástol. Navyše Peter Pellegrini dnes jasne ukazuje odlišnú líniu od smerovania Roberta Fica, triezvu sociálnodemokratickú líniu, ktorá by mohla naštartovať ideovú aj morálnu obnovu Smeru. Niektorí podpredsedovia majú k&nbsp;tejto línii blízko. Ak sa však nepustia do zápasu ešte pred parlamentnými voľbami, Smer sa definitívne „vykoľají“ do nepredvídateľných avantúr nepredvídateľných dobrodruhov.

Hlavne v&nbsp;poslednom roku si Smer zhoršil reputáciu na európskej pôde, jednak pre kauzu s&nbsp;poľnohospodárskymi dotáciami a&nbsp;tiež pre prepojenia na zvláštne osoby, ktoré mali kontakty s&nbsp;talianskymi kriminálnikmi. Mrzí vás to?

Mrzí, ale nesúhlasím s&nbsp;tými, ktorí chcú urobiť zo Smeru kriminálnu organizáciu. Hlavne v&nbsp;prvom a&nbsp;v&nbsp;druhom volebnom období (2006 - 2010 a&nbsp;2012 - 2016), čo bol Smer vo vláde, prijímal pozitívne rozhodnutia, hlavne v&nbsp;sociálnoekonomickej oblasti. Smer bol reálnou silou, ktorá sa postavila proti neoliberálnej kaníkovskej koncepcii, sociálne veľmi necitlivej. Smer doviedol Slovensko k&nbsp;tomu, čo v&nbsp;Európe voláme štandardným sociálnym štátom - obnovili sme sociálne štandardy na trhu práce, pripravili vstup do eurozóny, zvládli hospodársku krízu a&nbsp;znížili deficit rozpočtu pri rozsiahlych sociálnych programoch. A&nbsp;čo je zásadné, napriek ekonomickej kríze Smer udržal permanentný ekonomický rast Slovenska, a&nbsp;to relatívne na vysokej úrovni. Vláde sa tiež podarilo minimalizovať škody, ktoré z&nbsp;ekonomickej krízy 2008 - 2011 vznikli. Takže za Smerom sú pozitívne veci. Dnes však Robert Fico ťahá stranu do pravicovokonzervatívnych vôd, akoby napodobňoval Orbána. Mrzí ma, že sa proti tomu viac členov strany nepostavilo.

Roberta Fica aj kritici uznávali ako šikovného rečníka a&nbsp;taktika. Hnevá vás, že zalovil v&nbsp;protisorosovských vodách? Podľa toho, čo ste v&nbsp;EÚ počúvali, vnímali Roberta Fica niekedy ako politika európskeho formátu?

To si nedovolím hodnotiť, ale poviem to takto. V&nbsp;istom období mal veľmi dobrý kredit aj vo frakcii európskych sociálnych demokratov. Bolo to v&nbsp;období, o&nbsp;ktorom som hovoril. Smer bol aktívny a&nbsp;úspešný aj v&nbsp;čase riešenia ekonomickej krízy, v&nbsp;ktorej sa nachádzal celý svet, v&nbsp;rokoch 2009 - 2012. Smer vtedy podporil vytvorenie monetárnych mechanizmov v&nbsp;EÚ - v&nbsp;kontraste s&nbsp;pravicovou vládou Ivety Radičovej. Jej politický partner vo vláde, SaS terajšieho pseudoliberálneho europoslanca Richarda Sulíka, nepochopil význam týchto finančných mechanizmov. Smer sa jednoznačne postavil za pomoc Grécku, na rozdiel od iných strán, ktoré tvrdili, že Grécko treba nechať padnúť. Smer išiel v&nbsp;roku 2012 do volieb s&nbsp;programom podpory Grécka a&nbsp;s&nbsp;vysvetlením, že ak má niekto v&nbsp;rodine problémy, rodina mu musí pomôcť bez ohľadu na príjem jej člena. A&nbsp;vtedy Smer vyhral voľby s&nbsp;viac ako 40 percentami. Tieto kroky vnímali na pôde EÚ pozitívne, aj Roberta Fica ako premiéra.

Hlavne počas migračnej krízy. Spôsob, akým Robert Fico pristúpil k&nbsp;riešeniu problému migrantov, a&nbsp;to nemám na mysli kvóty, ale hlavne rétoriku, nebol pre sociálnych demokratov ani pre konzervatívcov, ani pre liberálov či zelených akceptovateľný. Aj z&nbsp;môjho pohľadu bol jeho prístup veľmi dehumanizujúci, ponižujúci a&nbsp;vytváral atmosféru strachu a&nbsp;predpojatého útoku na migrantov. Ani ja nie som „vítač migrantov“, ale viem si predstaviť racionálne aj citlivé riešenie tohto problému, najmä voči deťom a&nbsp;ženám. Robert Fico nasadol na koňa demagogickej rétoriky o&nbsp;infiltrácii teroristov, zaplavovaní Európy moslimami a&nbsp;iba mužmi zneužívajúcimi sociálny systém. Odvtedy začala jeho európska pozícia výrazne klesať.

Aký je podľa vás aktuálny stav expremiéra, jeho vyjadrenia, postoje, pôsobenie, príbeh osobnej tragédie?

Nechcem byť psychológom Roberta Fica, posudzujem politické dôsledky a&nbsp;musím povedať, že stanoviská, ktoré zaujíma, sú nevyvážené, nie sú sociálnodemokratické, ale národnokonzervatívne. Pred dva a&nbsp;pol rokom som konštatoval, že Fico posúva Smer ku konzervativizmu napríklad takej bavorskej CSU, dnes hovorím, že je to oveľa ďalej a&nbsp;svojou rétorikou je bližšie k&nbsp;Le Penovej ako k&nbsp;prúdu reprezentovanému konzervatívcom Manfredom Weberom. Pre mňa je neprijateľná ideologická pozícia Roberta Fica a&nbsp;pokladám ju za výrazne škodlivú pre Smer aj pre Slovensko.

Aký máte pocit z&nbsp;eurokandidátky, ktorú predstavil Smer?

Kandidátka vedená tandemom Monika Beňová a&nbsp;poslanec Miroslav Číž je v&nbsp;poriadku. Ale otvorene vravím, že spôsob, akým bola prijatá, je viac ako pochybný. Boli schválení len prví traja a&nbsp;druhú časť listiny neschválilo ani predsedníctvo. Na štvrtom mieste bola pôvodne europoslankyňa Monika Smolková. Bola za odvolanie Roberta Kaliňáka z&nbsp;postu ministra vnútra a&nbsp;Robert Kaliňák sa jej za to pomstil vyškrtnutím z&nbsp;kandidátky. A&nbsp;to napriek tomu, že ju oficiálne navrhla krajská organizácia Košice a&nbsp;podporil podpredseda Peter Žigo a&nbsp;Richard Raši.

Aké slovo má ešte v&nbsp;strane exminister a&nbsp;exposlanec Kaliňák, keď mohol toto urobiť?

Potvrdilo sa, že má stále veľké slovo. Zo štátnych funkcií odišiel a&nbsp;otvoril svoju advokátsku kanceláriu, ale podpredsedom strany zostal. Patrí medzi dominantných podpredsedov a, samozrejme, s&nbsp;ním musel súhlasiť aj Robert Fico. Ešte dodám, že na treťom, zvoliteľnom mieste kandidátky je Robert Hajšel, ktorý doteraz pôsobil ako šéf Informačnej kancelárie EP v&nbsp;Bratislave a&nbsp;so Smerom doteraz nemal nič spoločné. Ako sa tam dostal? Ak hovoríme, že strana má fungovať na demokratických princípoch, toto umiestnenie určite nie je vyjadrením vnútrostraníckej demokracie. Osobne nemám nič proti pánovi Hajšelovi, ale pokojne by som sa opýtal, či nemá nepríjemný pocit, že je na kandidátke strany, s&nbsp;ktorou nikdy nič spoločné nemal, a&nbsp;zobral miesto žene, ktorá 20 rokov úspešne pôsobí na východnom Slovensku.

Eurokomisár pre energetiku a&nbsp;neúspešný prezidentský kandidát Maroš Šefčovič je už od apríla späť v&nbsp;Bruseli. Je tam doma?

Myslím si, že áno. Ak sa ma pýtate na jeho kvalifikáciu, tak pána komisára po­kladám za absolútne kvalifikovaného človeka, výborného manažéra a&nbsp;človeka, ktorý sa v&nbsp;problematike energetiky výborne vyzná. Je mi ľúto, že sa zapojil do slovenskej politiky.

Prekvapilo vás jeho slovenské dobrodružstvo?

Áno, prekvapilo ma, že do toho išiel. Nie preto, že to chcel skúsiť, ale preto, že sa rozhodol ísť do boja tak neskoro a&nbsp;prijal ponuku Smeru dva mesiace pred voľbami, keď bolo jasné, že nemá čas skoncipovať vlastný repertoár tém, s&nbsp;ktorými chce on sám vystúpiť ako prezidentský kandidát. Všetkým bolo jasné, že témy určoval Smer, a&nbsp;to presne odkopírované z&nbsp;chybnej prezidentskej kampane Roberta Fica v&nbsp;roku 2014. To bola Šefčovičova tragédia, bol neautentický.

Je novozvolená prezidentka Zuzana Čaputová dobrou správou pre Slovensko? Vnímate to tak optimisticky ako európska tlač?

Áno, vnímam. Aj verejne som ju podporoval pred voľbami. Nemyslím si, že je úplná liberálka, nie je ľavičiarka ani pravičiarka. Je to otvorená osoba. Má schopnosť zaujať verejnosť a&nbsp;ľudia ju počúvajú. Spôsob, akým bude vykonávať svoju funkciu v&nbsp;budúcich rokoch, bude pre Slovensko veľmi dôležitý. Nie preto, že prezident má v&nbsp;našom politickom systéme nejaké silné právomoci. Nemá. Ale jej hlas bude počuť a&nbsp;Slováci potrebujú ten hlas počuť. Myslím si, že si musí dávať pozor, či jej slová v&nbsp;témach ako školstvo, zdravotníctvo, ale hlavne právny štát budú mať progresívny sociálny charakter, ako to má v&nbsp;programe Progresívne Slovensko, musí byť opatrná <br>a dozerať, aby nemali regresívny charakter.

Pre vás je strana Progresívne Slovensko ideologicky a&nbsp;politicky príťažlivá?

Je to presne ten istý problém ako s&nbsp;pani Čaputovou - ide o&nbsp;stranu, ktorá sa vyvíja. Má potenciál. Nevieme, čo prinesie. Vydali síce programový manifest, ktorý je zaujímavý, ale má skôr akademický charakter. Nemá to zatiaľ politický rozmer. Navyše celkom rýchlo nastala zmena na čele strany. Namiesto Ivana Štefunka nastúpil Michal Truban, ktorého som niekoľkokrát kritizoval za jeho výroky, že medzi pravicou a&nbsp;ľavicou niet rozdielov. Tu v&nbsp;Európskom parlamente každodenne vidíme rozdiely medzi ľavicou a&nbsp;pravicou. Nesúhlasím, že ak chceme ísť dopredu, tieto rozdiely prestanú existovať.

Takže macronovská ideológia vám nevonia?

To je rozdiel. Macron je veľmi rafinovaný a&nbsp;vyzná sa vo veci. On chce nájsť určitú rovnováhu medzi potrebou ekonomických reforiem vo Francúzsku a&nbsp;medzi jeho ľavicovou orientáciou v&nbsp;sociálnych, kultúrnych či environmentálnych otázkach.

Keď vás počúvam, asi by ste neodmietli spoluprácu s&nbsp;progresívcami, keby vám ju ponúkli.

Nemám problém, neodmietol by som, ak by sa spolupráca či konzultácia týkala definovania pojmu progresívne. Bolo by skvelé nájsť v&nbsp;tom pojme niečo, čo by ťahalo Slovensko aj celú Európu.

V&nbsp;EÚ sa z&nbsp;nášho regiónu rieši hlavne Poľsko a&nbsp;Maďarsko. Sú naši susedia podľa vás ako slovenského europoslanca čiernymi ovcami EÚ?

Nevidím to tak, ale je jasné, že predovšetkým politika Viktora Orbána je neakceptovateľná. Je na úrovni extrémnej pravice. V&nbsp;Maďarsku vidím prerastenosť politiky s&nbsp;tým, čo by som nazval „state capture“, takže s&nbsp;nejakým oligarchistickým systémom, ktorý sa zmocnil štátu. Ide o&nbsp;vyberanie a&nbsp;redistribúciu zdrojov z&nbsp;krajiny určitými záujmovými skupinami a&nbsp;rodinami, ktoré sú zrastené s&nbsp;politickou mocou. Aj na Slovensku prebieha tento boj. Iná situácia je v&nbsp;Poľsku. Poľsko je založené skôr na určitej ideovej ortodoxii kresťanskofundamentalistického prúdu. Poľsko chce byť výnimočné tým, že chce byť kresťanským, katolíckym lídrom Európy.

Čo mala EÚ šancu v&nbsp;končiacom volebnom období urobiť a&nbsp;neurobila to?

Nepodarilo sa napríklad dotiahnuť do konca jednotný digitálny trh. Máme 28, ak nie 120 rôznych regulátorov mobilných sietí. Bolo potrebné, aby sme mali európskeho regulátora. Ani jednotnú zahraničnú politiku a&nbsp;väčšinové hlasovanie o&nbsp;nej. A&nbsp;mne osobne chýba aj vytvorenie európskej spravodajskej služby - bez nej nie je zaručená bezpečnosť občanov, osobitne nie v&nbsp;schengenskom priestore.

Aká bude najväčšia výzva pre EÚ v&nbsp;ďalšom volebnom období? Oblasť životného prostredia?

Nie, tam si myslím, že EÚ je lídrom. Skutočnou výzvou je, aby sa EÚ konečne stala svetovou mocnosťou. To si vyžaduje tri veci : vytvorenie spoločnej obrany, pokojne v&nbsp;rámci NATO, vytvorenie európskej spravodajskej agentúry a&nbsp;po tretie, aby sa z&nbsp;eura stala mena, s&nbsp;ktorou sa operuje na svetovej úrovni, aby vo finančnom svetovom systéme hrala takú úlohu ako dolár. Formálne by sa EÚ mala stať členom Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov a&nbsp;členské štáty by mali začať o&nbsp;tejto otázke vážne rokovať práve s&nbsp;Francúzskom.

Zala stráca so Smerom nervy: Fico hovorí ako Le Penová, neviem, či je obroda ešte možná

Výber pre vás

Zala stráca so Smerom nervy: Fico hovorí ako Le Penová, neviem, či je obroda ešte možná

Súvisiace články

Róbert Bezák v rozhovore prezradil aj to, prečo nechce robiť smetiara

ROZHOVOR: Nebudem v tejto vláde ani sekundu, priznáva problémy v koalícii Andrej Danko

Smer testuje nástupcov Roberta Fica. Nefunguje to

Exkluzívny rozhovor Petra Šufliarskeho: V zrkadle sa neopľujem

Slovensko strašiak eurovolieb? Sociológ hovorí o dvoch hrozbách

Výber pre vás