Peter Hupka

<p>Ja sa tej precíznej alpskej krajine vždy vyhýbam oblúkom. Veď tam ani nie je kde prespať v stane, všade je zákaz a všetko je súkromné! - vravieva náš kamarát geológ. Na jeho slová si spomenieme už krátko po prechode hraníc z Rakúska. Na každej, i tej najmenšej poľnej ceste či zvážnici svieti dopravná značka so zákazom vjazdu a s upozornením, že na území celého kantónu je kemping zakázaný. Na prvú noc preto „utekáme“ uzučkým tunelom Munt la Schera do talianskeho Livigna.</p>

<h2>Tajomná diera v&nbsp;hore</h2>
<p>Diel dlhý takmer tri a&nbsp;pol kilometra uviedli do&nbsp;prevádzky v&nbsp;roku 1965 a&nbsp;pôsobí ako z&nbsp;bizarného filmu z&nbsp;banského prostredia. Nečudo: prioritne šlo o&nbsp;prístupovú cestu na&nbsp;stavbu priehrady Punt da Gall a&nbsp;dodnes je vlastníctvom hydroelektrárenskej spoločnosti, ktorá zaň vyberá i&nbsp;pomerne vysoké mýtne. Stotridsať metrov vysoká betónová hrádza Punt da Gall vytvára Livignské jazero a&nbsp;leží na&nbsp;hranici talianskeho Lombardska a&nbsp;švajčiarskeho kantónu Grisons. Na&nbsp;šírku sa do&nbsp;tunela vmestí jediné vozidlo, preto aktuálny smer prevádzky riadia semafory. Cyklisti majú vstup do&nbsp;tunela zakázaný, počas letnej sezóny však smú využiť autobus verejnej dopravy.</p>
<h2>Ľadovce masívu Bernina</h2>
<p>Po&nbsp;necelých dvoch desiatkach kilometrov vedúcich talianskym územím sme späť v&nbsp;<em><strong>„poriadnych horách“</strong></em>. Začínajú sa za&nbsp;hraničným priesmykom Passo della Forcola, v&nbsp;ktorom by colníci mali kontrolovať najmä objem alkoholu v&nbsp;batožine turistov prevážaný z&nbsp;bezcolného Livigna. V&nbsp;skutočnosti je kontrolná búdka prázdna: jej zamestnanci si pravdepodobne predĺžili siestu.</p>
<p>Piz Bernina vysoký 4&nbsp;049 metrov je najvyšším štítom Východných Álp a&nbsp;zároveň ich jedinou štvortisícovkou. Kým jej vrchol patrí len alpinistom, v&nbsp;podhorí je všetko ako z&nbsp;katalógu: vláčiky a&nbsp;lanovky smerujú vari všade, kam bolo možné ich postaviť. Úzkokoľajka Bernina Railway s&nbsp;rozchodom 1&nbsp;000 milimetrov, spájajúca talianske mesto Tirano a&nbsp;švajčiarsky Svätý Móric, je dokonca zapísaná na&nbsp;listine UNES­CO. Najvyššia časť jej trate vedie okolo Lago Bianco v&nbsp;priesmyku Bernina a&nbsp;z&nbsp;Tirana sem vlaky nastúpajú vyše tisícosemsto výškových metrov.</p>
<p><em><strong> „Vlakom je to dozaista romantickejšie, ale cesta autom je rýchlejšia, lacnejšia a&nbsp;bez rúška na&nbsp;tvári i&nbsp;pohodlnejšia,“</strong></em> prehodí staršia manželská dvojica, fotografujúca neďaleký šesťkilometrový ľadovec Morteratsch. Keďže ako „stará škola“ nepoužívajú vymoženosti v&nbsp;podobe selfie tyčí, radi ich spolu odfotografujeme. Rozhovor sa zvrtne i&nbsp;k&nbsp;ubúdaniu ľadovcov - Morteratsch o&nbsp;kilometre svojej dĺžky prichádza pomerne rýchlo. Ešte v&nbsp;roku 1973 mal sedem kilometrov, dnes už mu k&nbsp;uvádzaným šiestim kilometrom chýba stopäťdesiat metrov. O&nbsp;zvrátenie tohto stavu sa pokúšajú i&nbsp;vedci. Časopis New Scientist pred pár rokmi priniesol článok, v&nbsp;ktorom sa uvádza, že umelým zasnežovaním hornej časti ľadovca by sa mohol proces zastaviť a&nbsp;dokonca by ľadovec mohol postupne opäť narásť.</p>
<p>Postarať by sa o&nbsp;to mali až štyri tisícky snehových diel a&nbsp;voda by mala byť <em><strong>„recyklovaná“</strong> </em>z&nbsp;malých jazierok vznikajúcich topením práve pozdĺž ľadovca. Predísť mu mal pilotný projekt na&nbsp;blízkom umelom ľadovci Diavolezzafirn. Či sa nápad ukáže ako realizovateľný a&nbsp;udržateľný, bude možné zhodnotiť až časom, nádej však zostáva. V&nbsp;októbri 2019 bol schválený vyše dvojmiliónový grant (v&nbsp;prepočte na&nbsp;eurá) na&nbsp;druhú fázu testovacieho projektu neďaleko lanovky Diavolezza. Počítačové simulácie sú optimistické: za&nbsp;dve desaťročia by sa pri zasnežovaní jeho hornej časti mal ľadovec Morteratsch predĺžiť až o&nbsp;osemsto metrov.</p>

<h2>Kitesurfing na&nbsp;jazere Silvaplana</h2>
<p><em><strong>„V&nbsp;hornej časti doliny Engadin fúka takmer stále. Vetry vejúce v&nbsp;horách vďaka rôznym teplotám vzduchových hmôt tu v&nbsp;úzkom údolí navyše umocňuje Venturiho efekt. Výsledkom je vietor maloja, pomenovaný po&nbsp;jednej z&nbsp;neďalekých obcí,“</strong></em> dozvedáme sa od&nbsp;Liama, jedného z&nbsp;milovníkov kitesurfingu, ktorý si chvíle voľna užíva pri svojej obľúbenej zábave na&nbsp;hladine jazera Silvaplana.</p>
<p>Ľudí ako Liam sem smerujú stovky. Na&nbsp;Silvaplane sa navyše niet kam náhliť: vietor sa tu začína zdvíhať asi hodinu pred poludním a&nbsp;okolo tretej až piatej popoludní spravidla silnie takmer na&nbsp;päťdesiat kilometrov za&nbsp;hodinu. <em><strong>„Okolo šiestej či siedmej večer je po&nbsp;všetkom, tak sa dá ísť na&nbsp;pivo alebo oddychovať. Ibaže nočný život v&nbsp;Silvaplane s&nbsp;čosi vyše tisíckou stálych obyvateľov nie je nič extra. V&nbsp;časoch obmedzení je i&nbsp;tak možno lepšie byť v&nbsp;prírode,“</strong></em> dozvedáme sa na&nbsp;záver rozhovoru.</p>
<h2>Julier Pass</h2>
<p>Cesta číslo 3, vedúca zo Silvaplany do&nbsp;Churu cez Julier Pass, sedlo vysoké 2&nbsp;284 metrov, má bohatú históriu. Priesmyk ľudia využívali od&nbsp;nepamäti, v&nbsp;jeho blízkosti archeológovia zdokumentovali vozové koľaje a&nbsp;chrám z&nbsp;čias Rimanov. Na&nbsp;informačnej tabuli v&nbsp;blízkosti Julier Pass sa uvádza, že už vo štvrtom storočí predstavoval významnú dopravnú spojnicu. Oblasť však nebola vždy taká prosperujúca, aká je dnes: v&nbsp;osemnástom storočí Silvaplanu i&nbsp;Champfér opustilo z&nbsp;finančných dôvodov veľa pôvodných obyvateľov, ktorí sa neskôr uplatnili v&nbsp;zahraničí ako výrobcovia cukru či zruční obuvníci.</p>
<h2>Vorderrhein</h2>
<p>Rýn, jedna z&nbsp;najvýznamnejších a&nbsp;najdlhších riek nášho kontinentu, sa rodí vo Švajčiarsku, na&nbsp;sútoku Predného a&nbsp;Zadného Rýnu. Jej názov pochádza z&nbsp;keltského slova renos - tiecť, utekať. Hoci najznámejšie sú priemyselné oblasti, kde je už veľtokom, najkrajšou je rieka v&nbsp;miestach svojho zrodu.</p>
<p>Dlhšou z&nbsp;dvoch zdrojníc Rýna je Predný Rýn - Vorderrhein a&nbsp;prejsť sa jeho dolinou medzi mestečkom Mustér a&nbsp;sedlom Oberalp znamená užiť si vari jedny z&nbsp;najkrajších a&nbsp;pritom pokojných scenérií v&nbsp;krajine. Na&nbsp;horských lúkach sa pasú kravičky podobné istej Lile, ktorú v&nbsp;sedemdesiatych rokoch vytiahli reklamní mágovia na&nbsp;výslnie čokoládového šoubiznisu. Hoci sa v&nbsp;oblasti na&nbsp;prvý pohľad za&nbsp;posledné stáročia máločo zmenilo, nenechajte sa oklamať. Drevo z&nbsp;hory zvážajú šikovní horskí piloti na&nbsp;vrtuľníkoch a&nbsp;kam sa to čo i&nbsp;len trochu dalo, vystavali ambiciózni inžinieri a&nbsp;robotníci železnicu. Tá je tu dodnes počas chladnejšej časti roka nenahraditeľnou formou dopravy a&nbsp;v&nbsp;čase, keď sú vysoké horské priesmyky pre množstvo snehu a&nbsp;nebezpečenstvo lavín uzatvorené, na&nbsp;limitovanom počte špeciálne upravených vagónov môžete transportovať krížom cez horské masívy i&nbsp;svoje auto.</p>
<h2>Keď sa cesta dotýka neba</h2>
<p>Hoci je to odtiaľto do&nbsp;Brigu v&nbsp;kantóne Valais necelých sto kilometrov, pripravte sa na&nbsp;krásnu, no náročnú cestu. Tá totiž prechádza cez priesmyky Oberalp Pass s&nbsp;výškou 2&nbsp;044 metrov a&nbsp;ešte vyšší Furka Pass, ktorého vrchol leží vo výške 2&nbsp;429 metrov nad morom.</p>
<p>Kým vrchol prvého zo sediel je pomerne široký a&nbsp;prechádza ním i&nbsp;tisícmilimetrová železničná trať Matterhorn Gotthard Bahn, Furka Pass je divý horský priesmyk v&nbsp;pravom zmysle slova nielen v&nbsp;čase, keď vás v&nbsp;ňom objíme hmla a&nbsp;pocit chladu umocňujú obrovské záveje, ktoré sa neroztopia ani do&nbsp;najbližšej zimy.</p>
<p>Cesta číslo 19, ktorá cez sedlo Furka vedie, asi má čosi do&nbsp;seba aj z&nbsp;pohľadu filmárov. Inak by tu zrejme nenatáčali snímku Goldfinger o&nbsp;legendárnom Jamesovi Bondovi.</p>

<h2>Raj milovníkov železníc</h2>
<p>Trať Matterhorn Gotthard Bahn kedysi viedla i&nbsp;cez sedlo Furka. Pravdaže nie úplne nahor - vrcholovú časť prekonával tunel vo výške 2&nbsp;100 metrov. Ten v&nbsp;osemdesiatych rokoch nahradil vyše pätnásťkilometrový <em><strong>„bázový tunel“</strong></em> ležiaci o&nbsp;sedemsto výškových metrov nižšie. Pôvodná, pre turistov atraktívna scénická trať, našťastie, zostala zachovaná a&nbsp;so starými parnými rušňami ňou dodnes premávajú súpravy Furka Heritage Railway.</p>
<p>Konfrontácia so slovenským vzťahom k&nbsp;železnici vyznieva v&nbsp;náš jasný neprospech. Nemusíme pripomínať, ako dnes vyzerá Korytnická železnica i&nbsp;samotné kedysi slávne kúpele. Príklady sa dajú nájsť i&nbsp;v&nbsp;novšej histórii. Kvôli nemenovanému priemyselnému parku sa stala minulosťou i&nbsp;trať spájajúca Nitru a&nbsp;Zlaté Moravce, vedúca nemenej malebným prostredím.</p>
<h2>Barry od&nbsp;svätého Bernarda</h2>
<p>Hornatá krajina má vždy množstvo ciest vedúcich cez vysoké priesmyky. A&nbsp;tie sú ako horské počasie: niekedy dokonale krásne, no často zradné. A&nbsp;to neraz vo veľmi krátkom časovom rozpätí. Veľký Svätobernardský priesmyk vysoký 2&nbsp;473 metrov je nielen jedným z&nbsp;tých, ktoré sa využívali už od&nbsp;doby bronzovej, no dal svetu i&nbsp;jedno z&nbsp;najznámejších psích plemien - svätobernardského psa, častejšie nazývaného jednoducho bernardín.</p>
<p>Jeho pôvod i&nbsp;meno sú odvodené od&nbsp;Hospicu svätého Bernarda, postaveného v&nbsp;najvyššom bode nebezpečnej cesty, ktorý slúžil už od&nbsp;roku 1049 ako útulňa pre pútnikov a&nbsp;zasvätený je svätému Bernardovi z&nbsp;Mentonu. V&nbsp;šesťdesiatych a&nbsp;sedemdesiatych rokoch sedemnásteho storočia tunajší mnísi vyšľachtili nové plemeno, ktoré s&nbsp;veľkou pravdepodobnosťou vzniklo krížením tých, ktoré im poskytli rodiny z&nbsp;Valais. Bernardín vďaka svojmu vzrastu dokázal prejsť i&nbsp;hlbokými závejmi a&nbsp;jeho skvelý čuch zasa pomáhal pri hľadaní ľudí v&nbsp;horách.</p>
<p>Zrejme najslávnejším bernardínom všetkých čias bol Barry, ktorý v&nbsp;rokoch 1800 až 1814 zachránil dovedna štyri desiatky ľudí. Príbeh chrabrého psieho záchranára, ktorý sa stal námetom príbehov i&nbsp;básní, sa spravidla končí smutným citátom:<em><strong> „... zachránil štyridsať ľudí a&nbsp;stal sa obeťou štyridsiateho prvého.“</strong></em> Legenda, v&nbsp;ktorej psíka zabil stratený vojak, ktorý si ho zmýlil s&nbsp;vlkom a&nbsp;prebodol ho bajonetom, je síce dojímavá, no našťastie sa nezakladá na&nbsp;pravde. V&nbsp;skutočnosti Barryho po&nbsp;dvanástich rokoch príkladnej služby v&nbsp;priesmyku vzal jeden z&nbsp;mníchov do&nbsp;Bernu na&nbsp;zaslúžený odpočinok. Tu sa Barry dožil v&nbsp;pokoji štrnástich rokov.</p>
<h2>Aj vinári majú svoje lanovky</h2>
<p>Osemnásťtisícové Martigny v&nbsp;kantóne Valais leží na&nbsp;hornom toku Rhôny a&nbsp;jeho okolie je významným vinárskym regiónom. Svahy vŕškov vo výške okolo päťsto metrov nad morom majú dostatok slnečného svitu, no sú pomerne strmé a&nbsp;vyžadujú si tak terasovitú úpravu. Komplikovaný je i&nbsp;prístup k&nbsp;riadkom viniča, keď­že serpentínami prechádza jediná asfaltka.</p>

<p>Miestni poľnohospodári sa vynašli a&nbsp;vo svahu vybudovali väčšie množstvo jednoduchých lanoviek i&nbsp;zubačiek, slúžiacich na&nbsp;prepravu ovocia, ale i&nbsp;osôb. Aj vďaka vinárom z&nbsp;Martigny sa sem určite oplatí vrátiť v&nbsp;čase zberu! A&nbsp;aké odrody sa tu pestujú? Z&nbsp;bielych sú to najmä Chasselas/Fendant, Chardonnay, Pinot Blanc a&nbsp;Pinot Gris, červeným dominujú Pinot Noir, Gamay, Cornalin, Humagne Rouge a&nbsp;Syrah. Ak by sme si nechali poradiť kritikmi a&nbsp;someliérmi, jedným z&nbsp;najlepších vín z&nbsp;Martigny je Syrah od&nbsp;Gerard Besse Les Serpentines.</p>
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/unaveni-dokonalostou-krajina-kde-fialove-kravicky-naozaj-existuju" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a></h3>
<h2>Trochu iná krajina</h2>
<p>Švajčiarsko sme i&nbsp;my roky obchádzali. Lebo vysoké hory sú aj inde, život je pestrejší v&nbsp;temperamentnejších krajoch a... Vždy sa našiel dostatok dôvodov. Obmedzenie cestovania, ktoré zažívame dodnes, mnohým z&nbsp;nás otvára miesta relatívne blízke a&nbsp;napriek tomu zaujímavé. Niekedy stačí pichnúť prstom do&nbsp;mapy a&nbsp;vydať sa za&nbsp;blízkym tajomnom. A&nbsp;napokon možno ani nebudete unavení dokonalosťou, ktorej pozlátku možno veľmi rýchlo prehliadnuť.</p>

Unavení dokonalosťou? Krajina, kde fialové kravičky naozaj existujú

Výber pre vás

Unavení dokonalosťou? Krajina, kde fialové kravičky naozaj existujú

Súvisiace články

Bojujeme o každé slovo: Slováci v Poľsku sa sťažujú na prisilný nacionalizmus

FOTO Vinárska jeseň v údolí Wachau: Dobrá energia prúdi zo zeme

Správy z lesa hrôzy: Na poľsko - bieloruskej hranici zomierajú deti na podchladenie a od smädu

Na Maltu sa nechodí vylihovať, cestovanie po ostrove je dobrodružstvom

FOTO Ostrov splnených prianí: Zábery z Korfu vás zahrejú a pripomenú nádherné leto!

Výber pre vás