Ak by kandidoval súčasný prezident Andrej Kiska, tak by sme dnes rozhovor nerobili - odbil našu zvedavosť, prečo sa opätovne uchádza o post hlavy štátu. „A myslím, že by nekandidovali viacerí,“ doplnil. V útulnej bratislavskej kaviarni nám František Mikloško (71) rozpráva, prečo sa „parlamentný inventár“, ako ho s humorom prezývali, opäť pokúša o najvyšší ústavný post.

Do tretice

O kreslo sa uchádza tretíkrát a tak ako predtým mu vytýkajú, že by mal ustúpiť v prospech iných, inak zbytočne odoberá hlasy. Mikloško to vníma ako podpásovku a nefér, svoju kandidatúru berie maximálne vážne: „Mojím cieľom je dostať sa do druhého kola, lebo o zlom volebnom výsledku neuvažujem.“S ponukou ho oslovili priatelia Martin Mojžiš, Vladimír Palko, Peter Zajac. „S tým, že doba sa zmenila, je dosť vyprázdnená a treba sa ešte pokúsiť o posledné vzopätie našej generácie, ktorá sa našla alebo zrodila v novembri 1989 a ktorá tu posledných tridsať rokov zápasila, trebárs aj s mečiarizmom. Priznám sa, že je to pre mňa aj zázemie, že som sa od nich mohol odraziť,“ hovorí bývalý politik za KDH, ktorý sa pokúsil zabojovať o Prezidentský palác už v roku 2004. Napokon skončil so ziskom 6,5 percenta hlasov na piatom mieste. Podľa viacerých svojimi ambíciami rozhodol o kandidátovi SDKÚ Eduardovi Kukanovi, ktorý sa vraj jeho vinou do druhého kola nedostal. Napokon v súboji Vladimír Mečiar verzus Ivan Gašparovič vyhral ten druhý.

Ferko, Ferko

„Už nebudem kandidovať,“ dušoval sa po prvom neúspechu. Napokon si to rozmyslel a v opätovnej voľbe v roku 2009 získal 5,4 percenta hlasov, čo mu dokonca stačilo na tretie miesto. Do druhého kola sa dostala prvýkrát ženská kandidátka Iveta Radičová, s Gašparovičom však prehrala. A znova sa vina hádzala na jeho hlavu. Verejne totiž oznámil, že v druhom kole voliť nebude, čo Radičovú zamrzelo. Aj preto, že, ako povedala, „nás spájalo čosi podstatnejšie, a to hodnoty novembra 1989“. Vtedy ešte politik za KDH jej dokonca v priamom prenose pred prvým kolom vytkol, že si neželá, aby mu tykala. V debate ho totiž familiárne oslovila Ferko, čo sa ho dotklo.

„Tykali sme si dvadsať rokov a podľa mňa tá jeho výčitka bola zbytočná. Úctu a dôstojnosť si predsa nezískavate tým, že vám niekto vyká. Napokon, pán Robert Fico aj pán Slota mi vykajú,“reagovala vtedy Radičová so smiechom. Menší konflikt mal tiež s Gašparovičom a opäť v predvolebnom televíznom súboji. Úradujúca hlava štátu v jednej z posledných debát celkom infantilne ponúkla Mikloškovi parochňu. Protikandidát Mikloško totiž Gašparovičovi vytkol sporné vylúčenie poslanca Františka Gauliedera z parlamentu v roku 1996. Za protiústavné vylúčenie vtedy hlasoval aj Gašparovič. Ten tvrdil, že Mikloško klame a nie je to pravda. Vraj ak sa preukáže, že hlasoval za vylúčenie Gauliedera, kúpi mu parochňu. A hoci slovo robí chlapa, nestalo sa. Gašparovič mu parochňu nekúpil. „Parochňu nosiť nebudem, ja som na plešinu hrdý,“ odbil vtedy výsledok stávky Mikloško.

Nezávislý

Spočiatku sa zdalo, že bývalý politik za KDH bude mať záujem o podporu Hlinových voličov: „Stretol som sa s predsedom KDH Alojzom Hlinom a on mi povedal, že uvažujú o mojej podpore, ale ak to nepôjde a moja kampaň nebude mať dostatočný výtlak, mal by som sa vzdať. Vtedy som mu povedal, že je to posledný politický rozhovor medzi nami,“ vysvetlil, prečo kandiduje ako nezávislý. Kampaň má pomerne jednoduchú, nemá ani jeden bilbord, lebo vraj lepší žiaden ako málo, komunikuje v debatách na sociálnej sieti, ale aj osobne v televízii či vo verejných diskusiách. V prieskumoch zatiaľ ťahá 6,7 percenta voličov. Na otázku, ako chce zaujať mladých ľudí, ktorých trebárs pred rokmi oslovila práve Iveta Radičová, reaguje: „Myslím, že by ich mohol osloviť môj životný príbeh.“A ten je vskutku zaujímavý, hoci asi bližší staršej generácii. Na život v disente ho predurčila jeho rodina, keďže mama robila korektúry do cirkevných časopisov. A tak prvú domovú prehliadku zažil ako štvorročný – nerozumel, o čo ide, aj preto zo skrine vytiahol modlitebnú knižku a ponúkal ju tajným.

Kandidát na post prezidenta Slovenskej republiky František Mikloško.
Kandidát na post prezidenta Slovenskej republiky František Mikloško.
Zdroj: MATEJ KALINA

Spomína aj zatváranie kňazov, výsluchy jeho rodiny, zatknutie otca. „Život v tomto prostredí ma automaticky nasmeroval k disentu,“ vysvetlí. V roku 1983 dobrovoľne odišiel z Ústavu technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied, začal pracovať manuálne ako čistič skál na železnici, krátko kúril v kotolni, robil na stavbách. Vo voľbách v roku 1990 kandidoval do parlamentu za Verejnosť proti násiliu, stal sa predsedom Slovenskej národnej rady, na jar 1992 prešiel do KDH, ktoré reprezentoval až do svojho dôchodku.

Z Mikloška Klosko

Pripomenieme mu úsmevnú historku. Istá talianska veštkyňa pred rokmi tvrdila, že sa prezidentom stane, hoci vo veštbe trochu skomolila jeho meno. „Veštkyňa písala, že keď bude v Európe veľký chaos a pápežom bude černoch, v jednej malej krajine s veľkou riekou, nad ktorou je hrad, bude prezidentom nejaký Klosko,“ smeje sa kandidát na hlavu štátu a podotkne, že pápežom ešte černoch nie je, hoci vo Vatikáne sú tlaky na zosadenie toho súčasného.
Roky sme ho vnímali ako starého mládenca, ktorý doma nemá ani televízor. Dnes prekvapí nielen tým, že sa nechal vtiahnuť do manželského chomúta, ale aj mobilným telefónom. „Raz som si ho zabudol a zistil som, že som bez neho nervózny,“ priznal.

Keď sme sa počas jeho prvej kandidatúry priamo opýtali, koho volil, teda či dal hlas sám sebe, vtipne citoval: „V Biblii je napísané - Miluj blížneho svojho ako seba samého. A ja som si to tentoraz vysvetlil tak, že milujem seba samého ako blížneho svojho.“ Odpovedal nám aj na obligátnu otázku na margo aktivít budúcej prvej dámy. „Bol by som nerád, ak by moja manželka odi­šla z farmácie, lebo je v tom fachu veľmi šikovná. Skôr si viem predstaviť, že by bola prvá dáma farmácie,“ pousmial sa.

Mohlo by vás zaujímať: