Presne tak opísali naši čitatelia svoje platové pomery, reagujúc na anketovú otázku, či v prípade finančnej krízy majú čo-to usporené. Uhádli ste, zväčša nemajú. Jedných trápi prievan v peňaženke, iných zas oprávnene naštve cifra, ktorú z výplaty musia odviesť štátu na daniach a odvodoch. Chcete sa nahnevať ešte viac? Položte si potom otázku, ktorá zložka štátu, ktorý tak honosne živíme, tu naozaj funguje bezchybne? Zoznam asi dlhý nebude.  Ak z práce domov na svojom tátošovi kľučkujete a vyhýbate sa dieram v asfalte alebo cestou na vysnívanú dovolenku uviaznete na nedokončenej diaľnici, či stojíte na zástavke MHD plnej nervóznych ľudí, a dúfate, že sa vám ujde miesto v autobuse, v lete prehriatom s vydýchaným vzduchom, isto vás výška odvedenej dane zožiera ešte viac. Spomeňte si na tento pocit, keď o vyše pol roka pôjdete k volebným urnám, aby ste zvolili politikov, ktorým vložíte do rúk nakladanie s peniazmi štátu - teda aj s vašimi peniazmi.

Tak skúsme hádať, čo tu funguje. Zdravotníctvo, v ktorom už roky absentujú zdravotné sestry a premiér si namiesto riešenia stavu prezerá knihy plné fotiek plesní v nemocniciach? Školstvo, ktoré nedokáže zabezpečiť ani základné učebnice pre deti na prvom stupni a školy zápasia s nedostatkom kvalifikovaných učiteľov? Rezort dopravy, prokuratúra či súdy? Myslime na to, že vo voľbách si nevolíme len tváre z bilbordov, populistov či takzvaných antisystémových politikov, ale predovšetkým budúcu vládu, ktorá, a teraz chvíľu snívajme, bude múdro nakladať s našimi peniazmi a bude imúnna proti akejkoľvek korupcii pri riadení jednotlivých rezortov.

Ak priamo premostíme k aktuálnej téme, zistíme, že parlamentné voľby by sme nemali brať na ľahkú váhu. Mesiace sledujeme komunikáciu, ktorú viedol Marian Kočner s najvplyvnejšími ľuďmi tohto štátu. Stala sa z toho celkom zaujímavá telenovela: je v nej dráma, aj sex, aj napätie a hoci sme už celkom otupení a na rôzne kauzy ani nereagujeme, špina ktorá sa na nás valí, je už neúnosná. Aj Koč­nerova posledne medializovaná komunikácia cez aplikáciu Threema nevypovedá nič lichotivé o stave slovenskej spoločnosti a hlavne o jej imunite proti korupcii. 

Kočnerova veta - Nejdem otvárať trezor - už zľudovela. Odznela v jednej zo 400 esemesiek, ktoré vraj napísal Petrovi Šufliarskemu. Námestníkovi generálneho prokurátora, ktorý už o svoje teplé miestečko prišiel. Nuž, povestný Kočnerov trezor sa predsa len pomaly otvára a vyzerá to tak, že podnikateľ z mafiánskych zoznamov si na každého niečo našiel. Nepomôžu ani výhovorky, že nevedeli, s kým majú do činenia, lebo už v tom čase bol Koč­ner pre akéhokoľvek prokurátora a tobôž pre námestníka na Generálnej prokuratúre „závadová osoba“.

Človek by si dokonca myslel, že si z daní platíme špeciálnu prokuratúru, ktorá dňom nocou striehne na skorumpovaných politikov a „alternatívnych úradníkov“. Potom si prečíta, že „fakt špeciálny“ prokurátor Dušan Kováčik, povestný označením „Mr. Zero“, ktoré naznačuje počet ním vyriešených prípadov, behá „na hulváta“ po banke s tučným kešom v ruke, tvrdiac niečo o požičanej hotovosti potrebnej na kúpu nehnuteľnosti pre syna. Počula som z úst právnikov aj takúto vetu: „To fakt nemá žiadneho právnického boha pri sebe?“ Nuž, asi nemá. Za výkon, aký podáva vo svojom úrade, ale aj za to, ako ho reprezentuje, si nezaslúži výplatu, pochvalu a už vôbec nie úctu. A že ho Kočner prezýva „kamošov Dušan“, už nikoho neprekvapí. Existujú aj výnimky, prokurátor v Kočnerovom prípade Ján Šanta nám, naopak, v praxi ukazuje, o čo sme boli vinou Kováčika roky ukrátení.

Ale zas neupadajme na duchu. Riešením je nielen uvážlivé hlasovanie v parlamentných voľbách, ktoré sa blížia napriek letnému sparnu, ale aj poctivé vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti - a tým nemyslím len demisiu. Mečiar v Elektre, Dzurinda s alternatívnym Gabom a Fico baliaci kufre z Bonaparte sú pre nás mementom, že neschopná a, nedajbože, úmyselne nečinná polícia, prokuratúra a súdy nás stoja najviac peňazí. Tie potom chýbajú v zdravotníctve, školstve a rezortoch, ktorých zoznam je oveľa dlhší.

Zvolebnieva sa a politici nás budú už na jeseň ohlupovať peknými rečičkami, aby sme im začiatkom budúceho roka do volebnej urny odovzdali svoj hlas. Ak súhlasíte s názorom, že štát by nemal byť dojná krava, tak si položte otázku: Prečo by sme ňou mali byť my daňoví poplatníci?