Jana Čavojská

Veronka, Pavlínka, Andrejka, Simonka, Denis, Kerem, Miško, Renko a&nbsp;Nikolas chystajú chlebíky. Nakrájané krajce treba natrieť maslom a&nbsp;obložiť kolieskami salámy a&nbsp;plátkami syra. Detské rúčky dôsledne pracujú a&nbsp;hlávky počítajú príklady. Koľko krajcov potrebujeme na&nbsp;jedenásť dvojíc? Koľko koliesok salámy na&nbsp;jeden? Koľko spolu? To isté so syrom. Aký číselný údaj by si použil na&nbsp;syr, ktorý máme k&nbsp;dispozícii? Päťsto gramov. Aké príklady s&nbsp;týmito číslami môžeme ešte vymyslieť? Môžeme sčítať, odčítať, násobiť aj deliť. Všetko sa zapisuje na&nbsp;tabuľu. Kým žiaci dokončia chlebíky, majú za&nbsp;sebou slušnú porciu matematiky. Deti z&nbsp;rómskej osady Rúbanka v&nbsp;Muránskej Dlhej Lúke počítajú s&nbsp;chlebíkmi oveľa zložitejšie príklady než bežní druháci. Takto vyučuje Monika Podolinská. Učiteľka, ktorá pre svojich žiakov robí oveľa viac, než jej predpisujú školské osnovy.

Aj bez korony to mali deti z&nbsp;osád v&nbsp;škole ťažšie než ich rovesníci z&nbsp;bežných pomerov. V&nbsp;chudobných chatrčiach alebo jednoduchých domčekoch často nemajú miesto ani pokoj na&nbsp;učenie. Veľa rodín je bez elektriny. Ešte viac bez tečúcej vody. Doma sa väčšinou hovorí po&nbsp;rómsky. Slovenčina je v&nbsp;tom prípade pre deti druhý jazyk a&nbsp;do&nbsp;školy prichádzajú so slabou slovnou zásobou. Dôvodom je aj to, že veľa predmetov a&nbsp;vecí jednoducho nepoznajú, lebo ich okolo seba nemajú alebo im nikto nikdy o&nbsp;nich nepovedal. Pastelky. Hotel. Vlak. Hrad. Detská izba. Reštaurácia. Džungľa. Múzeum. Vesmír. Námestie.

Monika Podolinská začala učiť pred dvadsiatimi rokmi v&nbsp;Sirku a&nbsp;veľmi rýchlo si uvedomila, ako veľmi jej rómskym žiakom z&nbsp;osád chýbajú hlavne zážitky. Uvažovala o&nbsp;tom, ako s&nbsp;nimi pracovať, aby ich čo najlepšie pripravila na&nbsp;život a&nbsp;vyvážila nerovnakú štartovaciu dráhu na&nbsp;začiatku školskej dochádzky. Ale hlavne chcela, aby ju prijali. Po&nbsp;ôsmich rokoch v&nbsp;Sirku prišla do&nbsp;Muránskej Dlhej Lúky. Červenú kontajnerovú školu tu navštevujú len deti z&nbsp;osady. Rodičia z&nbsp;dediny už roky posielajú deti do&nbsp;školy do&nbsp;Revúcej. Monika najprv učila v&nbsp;nultom ročníku. Tam smerujú žiaci, ktorí nie sú dostatočne zrelí na&nbsp;prvú triedu. Chýbajú im komunikačné a&nbsp;kognitívne schopnosti alebo majú nedostatočnú motoriku. Dôvod? Zrejme málo podnetné prostredie osady. Rodičia zaťažení existenčnými starosťami, ktorí často ani nevedia, ako by s&nbsp;deťmi v&nbsp;predškolskom veku mali pracovať, lebo to sami nezažili a&nbsp;v&nbsp;ich kultúre sa to až tak nenosí. Deti vedú skôr k&nbsp;praktickým zručnostiam. Aby vedeli nanosiť a&nbsp;narúbať drevo, pripraviť jedlo, postarať sa o&nbsp;mladších súrodencov.

Hotové chlebíky je pani učiteľka spolu s&nbsp;deťmi. Monika vie, že niektorí jej žiaci doma raňajky nemali. Takže chlebík padne vhod. Aj počas jedla sa dá porozprávať o&nbsp;zaujímavých témach. A&nbsp;žiaci majú kopu otázok. Kým si odhrýzajú z&nbsp;chleba, dozvedia sa všeličo nové o&nbsp;svete.

V škole boli naposledy pred Vianocami. Potom to už epidemická situácia nedovolila. Až minulý týždeň mohli prísť na jeden deň. Tento týždeň na dva. Včera absolvovali okrem vyučovania v triede prechádzku pri rieke. Zbierali odpadky, učili sa o vode a potom si objednali pizzu. Dnes sa k učivu o vode vracajú. Počítajú i ďalšie príklady. Potom precvičujú čítanie a písanie. Na rad prídu aj skoky do diaľky. A na záver si posadajú na koberec do kruhu. Monika rozpráva deťom o kritickom myslení. Nasleduje hodnotenie napísaného textu. Hoci je to tvoj kamarát, posudzuj jeho prácu objektívne. Trieda druhákov je zapojená aj do&nbsp;medzinárodného projektu sledovania vývoja a&nbsp;kvitnutia drevín. Takže treba ešte odfotografovať a&nbsp;zmerať púčiky na&nbsp;lieske na&nbsp;školskom dvore.

Deti z&nbsp;osady Rúbanka sú zvedavé, veselé, vedia, že treba mať respirátor a&nbsp;často si umývať ruky. A&nbsp;sú naozaj šikovné. „Som s&nbsp;nimi od&nbsp;nultého ročníka, teda už tretí rok. A&nbsp;ono sa to vracia,“ konštatuje Monika. Hovorí, že ona si našla cestu k&nbsp;nim a&nbsp;ony zas prijali ju. Deti aj ich rodičia. Za&nbsp;svoju prácu dostala rôzne ocenenia, napríklad Biela vrana v&nbsp;roku 2016 alebo Slovenka roka v&nbsp;roku 2019.

Ako sa jej to podarilo, je jasné po&nbsp;jednom dni v&nbsp;jej triede. Otvorená a&nbsp;rovnocenná komunikácia. Učenie zážitkom, ktoré v&nbsp;deťoch vzbudzuje prirodzenú zvedavosť. Množstvo aktivít, pri ktorých si žiaci ani neuvedomia, že sa vlastne učia, a&nbsp;informácie sa im prirodzene ukladajú v&nbsp;hlavičke.

Dôležitou súčasťou Monikinho prístupu je varenie. Deti pomáhajú pri varení aj doma. Treba mať pri ňom čisté rúčky. Rozvíja jemnú motoriku. Pracovný postup si vyžaduje počítať aj si zapamätať veci. Ďalšie plus pre slovnú zásobu. Zisťovanie, čo koľko stojí, u&nbsp;detí buduje finančnú gramotnosť. „Moji žiaci možno nie sú na&nbsp;školu pripravené, čo sa týka grafomotoriky alebo počúvania s&nbsp;porozumením, no ovládajú praktické zručnosti. Nebojím sa nechať ich krájať mäso a&nbsp;zeleninu. Máme už rozdelené úlohy. Vieme, že na&nbsp;mäso je Denisko, na&nbsp;posypanie mafinov čokoládou Renko, že Pavlínka sleduje, či sme pridali všetky ingrediencie - a&nbsp;robí to od&nbsp;začiatku, keď ešte nevedela ani čítať.“ Okrem varenia deti s&nbsp;pani učiteľkou pečú a&nbsp;zavárajú. Majú čo. Pestujú totiž zeleninu na&nbsp;vyvýšených záhonoch. Keď nebola korona, natlačili na&nbsp;jeseň kapustu do&nbsp;suda, pred Vianocami vyrábali klobásy a&nbsp;varili kapustnicu.

Svojich žiakov motivuje Monika aj inak. Toho, kto nevynechá v&nbsp;mesiaci ani jednu vyučovaciu hodinu, pozve na&nbsp;návštevu k&nbsp;sebe domov alebo k&nbsp;svojej mame do&nbsp;Revúcej. „Do&nbsp;jej bytu na&nbsp;ôsmom poschodí treba ísť výťahom,“ podotýka učiteľka. „Pre deti je to úplne nový zážitok. Výlet do&nbsp;Revúcej znamená cestu autobusom, platenie za&nbsp;lístky, počítanie lístkov, počítanie detí, ktoré nastúpili do&nbsp;autobusu. Chodíme do&nbsp;múzea, do&nbsp;reštaurácie, videli sme výstavu fotografií a&nbsp;karikatúr. Ak chcem svojich žiakov pripraviť na&nbsp;život, musím im ukázať takýto svet.“

Keď má niektoré z&nbsp;detí narodeniny, pozve ho aj s&nbsp;jeho mamkou do&nbsp;cukrárne v&nbsp;Revúcej. „Deti z&nbsp;osady nemajú so svojimi rodičmi takéto zážitky,“ hovorí. Obyvatelia osád nezvyknú chodiť na&nbsp;výlety. Dievčatá obvykle otehotnejú skoro. Nerozmýšľajú nad učňovkou či maturitou. Zostávajú doma a&nbsp;starajú sa o&nbsp;deti. No samy sú ešte deťmi. Keď v&nbsp;rámci projektu občianskeho združenia Cesta von začala s&nbsp;malými deťmi v&nbsp;Rúbanke pracovať omama Ivetka, na&nbsp;jej hračky sa mamy tešili rovnako ako ich deti.

Do&nbsp;pohody a&nbsp;zabehnutého systému v&nbsp;Monikinej triede však vlani prišla korona. Podľa dotazníkového prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) nemá počas pandémie prístup k&nbsp;on­line vyučovaniu až 128-tisíc detí zo základných a&nbsp;stredných škôl. Až 52-tisíc z&nbsp;nich sa nevzdelávalo vôbec ani prostredníctvom papierových pracovných listov. Zo 690-tisíc žiakov základných a&nbsp;študentov stredných škôl to tvorí až 18,5 a&nbsp;7,5 percenta. Čo sa týka detí z&nbsp;vylúčených rómskych komunít, sú hlboko pod týmto priemerom. Výskum neziskovej organizácie Eduroma ukázal, že počas prvej vlny pandémie sa až 70 percent z&nbsp;nich vôbec neučilo.

Moniku Podolinskú korona nezastavila. „Bolo mi jasné, že vyučovanie cez internet neprichádza do&nbsp;úvahy, lebo žiaci z&nbsp;osady môžu o&nbsp;internete iba snívať. Mnohí nemajú ani len elektrinu. V&nbsp;prvej vlne sme to riešili pracovnými listami a&nbsp;osobným doučovaním. Pripravila som štrnásť kôpok pracovných listov a&nbsp;zaniesla som ich do&nbsp;osady. Obišla som všetky rodiny, vysvetlila som im, ako majú úlohy vypracovávať. Všetky listy sa mi vracali vyplnené. Nebol to však úplne vyhovujúci systém. Nevedela som, či ich žiak vyplnil sám, či správne porozumel zadaniu. Ani on nevedel, či úlohy vypracoval správne.“ V&nbsp;auguste zorganizovala Monika letnú školu, v&nbsp;ktorej s&nbsp;deťmi dobiehala zameškané učivo. Našťastie, ešte v&nbsp;nultom ročníku sa naučili všetky písmená tlačenej abecedy a&nbsp;dokázali ich používať v&nbsp;slovách a&nbsp;slabikách. Keď sa v&nbsp;septembri vrátili do&nbsp;školy, prvé týždne bolo takmer každý deň doučovanie, aby dobrali celý prvý ročník.

„Mali sme šťastie. Do&nbsp;Vianoc u&nbsp;nás prebiehala prezenčná výučba. Ale po&nbsp;vianočných prázdninách sme sa už do&nbsp;školy nevrátili. Vedela som, že to nebude trvať krátko,“ hovorí Monika. Obišla všetky rodiny svojich žiakov, aby zistila, kto má doma elektrinu. Zohnala smart­fóny, za&nbsp;vlastné peniaze kúpila telefónne karty s&nbsp;internetom pre deti, ktoré taký telefón v&nbsp;rodine nemali. Štrnásť detí vytvorilo sedem dvojíc, dve rodiny z&nbsp;toho mali telefón, zostávalo päť. „Mám nekonečný paušál, tak som s&nbsp;nimi volala a&nbsp;spolu cez telefón sme vypĺňali pracovné listy a&nbsp;čítali.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/iny-pristup-sme-taki-stastni-ju-mame-pochvaluju-romovia-rubanky-obetavu-ucitelku" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Potom Monika začala chodiť k&nbsp;deťom domov. Dnes ideme na&nbsp;takú návštevu k&nbsp;Pavlínke. Pripravené sú pracovné listy, ktoré treba vypĺňať. Záujem má nielen Pavlínka, ale aj jej brat Ivko a&nbsp;štvorročná sestrička Nelinka, ktorá sa už nevie do­čkať, keď bude chodiť do&nbsp;školy. Simonkini rodičia nemajú elektrinu. Monika jej na&nbsp;písmenká a&nbsp;úlohy svieti mobilom. Pavlínkina mama túto vyučovaciu hodinu pozoruje. Neskôr sa domov vráti aj otec. „Ďakujeme za&nbsp;takúto výbornú pani učiteľku,“ konštatujú mladí rodičia. „Sme takí šťastní, že ju máme.“ Monika Podolinská dodáva, že jej pozornosť jej v&nbsp;osade vracajú. Koľkokrát príde učiť a&nbsp;čakajú ju raňajky alebo obed! Vidí snahu detí aj ich rodičov. A&nbsp;hoci staršia generácia skončila len so základným vzdelaním, dvaja jej bývalí žiaci už majú výučný list a&nbsp;jeden študuje na&nbsp;univerzite. „So žiakmi sa nám darí pomoc nielen prijímať, ale aj dávať. Pred Vianocami sme vyrábali darčeky a&nbsp;písali pohľadnice pre priateľov, ktorí nás podporili. A&nbsp;v&nbsp;osade sme zorganizovali finančnú zbierku na&nbsp;kúrenie pre rožňavský kláštor.“

Iný prístup: „Sme takí šťastní, že ju máme,“ pochvaľujú si Rómovia z Rúbanky obetavú učiteľku

Výber pre vás

Iný prístup: „Sme takí šťastní, že ju máme,“ pochvaľujú si Rómovia z Rúbanky obetavú učiteľku

Súvisiace články

Vojnoví reportéri: Niekedy vám ozbrojenci prácu nesťažovali, dnes všade potrebujete povolenia

To sa nemalo stať: Nespútaná výstavba ubíja Demänovskú dolinu

Smutná a zabudnutá: Bratislavská Prügerova záhrada ukrýva príbeh slávnych hotelierov

FOTO Kočovníci severu: Táto nádhera a jedinečný spôsob života už čoskoro zmiznú!

Trestá ich osud aj štát: Vyhrala 17 súdov, ale príspevky, na ktoré má nárok, stále nedostáva!

Gajdica ujka Mizeráka: Jedinečný hudobný nástroj patrí medzi slovenské poklady

Výber pre vás