Monako je po Vatikáne druhý najmenší štátny útvar na zemeguli. Napriek tomu, že ide o&nbsp;fliačik zeme s&nbsp;rozlohou iba niečo vyše dvoch štvorcových kilometrov, môže sa pochváliť bohatou minulosťou i&nbsp;nevšednou súčasnosťou.

Neveľké jaskyne podali svedectvo, že ich ako skrýšu či stály domov využívali už azda pred tristotisíc rokmi ľudia staršej doby kamennej - paleolitu. Rušno v&nbsp;tomto kúte Stredomoria bolo v&nbsp;antických časoch i&nbsp;v&nbsp;ranom stredoveku. A&nbsp;už v&nbsp;13. storočí sa začala písať história dnešného mini­kniežatstva. Konkrétne, v&nbsp;noci z&nbsp;8. na 9. januára 1297, keď Francesco Grimaldi v&nbsp;preoblečení za mnícha vnikol do janovskej pevnosti, otvoril bránu svojim vojakom a&nbsp;s&nbsp;nimi obsadil nielen pevnosť, ale aj prístav a&nbsp;blízke okolie. Či išlo o&nbsp;povesť, alebo o&nbsp;skutočnú udalosť, v&nbsp;tom sa názory historikov rôznia, rovnako v&nbsp;tom, či Francesco riskoval sám alebo ho sprevádzal blízky druh, v&nbsp;prospech čoho hovorí kniežací erb s&nbsp;dvoma mníchmi. Nech je to tak či onak, napriek všetkým búrkam, ktoré prehrmeli nad Azúrovým pobrežím, si rod Grimaldiovcov udržal vládu nad Monakom a&nbsp;nezávislosť viac ako sedem storočí až do dneš­ných dní.

Pred sto rokmi, v&nbsp;posledný májový deň roka 1923, zavládla v&nbsp;kniežacej rodine Grimaldiovcov veľká radosť. S&nbsp;rannými lúčmi prišlo na svet chlapča, ktorého celé meno znelo Rainier Louis Henri Maxence Bertrand Grimaldi. Jeho matka Charlotte síce bola nemanželským dieťaťom kniežaťa Ľudovíta II., ale keďže bola jeho jediným potomkom, vzťahovali sa na ňu nástupnické práva. Otec Pierre bol z&nbsp;bohatého šľachtického, grófskeho rodu de Poli­gnac a&nbsp;sobášom získal titul monackého princa. Ale ani v&nbsp;takýchto, na prvý pohľad bezstarostných rodinách - teda ak bezstarostnosť meriame hlavne v&nbsp;peniazoch - nebýva život jednoduchý. Najmä ak ide o&nbsp;„manželstvo z&nbsp;rozumu“, ako to bolo zrejme aj v&nbsp;tomto prípade. Hoci Rainier nebol jedináčik a&nbsp;mal staršiu sestru Antoinettu, ukázalo sa, že po povestných siedmich rokoch to v&nbsp;spolužití ich rodičov zaškrípalo. Podľa anglického spisovateľa Jamesa Leesa-Milna, ktorý patril do okruhu princových priateľov, príčinou rozchodu bola Pierrova homosexualita. Oficiálne ich rozviedli v&nbsp;roku 1933 a&nbsp;nahnevané knieža Ľudovít II. dokonca Pierrovi na istý čas zakázal vstup do Monaka.

Napriek rodinným nezhodám Rainier dostal na prestížnych anglických a&nbsp;švajčiarskych školách kvalitné vzdelanie, ktoré zavŕšil na univerzite v&nbsp;juhofrancúzskom Montpellier a&nbsp;v&nbsp;Paríži. Zodpovedne sa pripravoval na predurčenú úlohu. Ale nepozeral sa nečinne na udalosti, ktoré vtedy otriasali svetom. Vstúpil do francúzskej armády a&nbsp;ako delostrelecký dô­stojník vyháňal z&nbsp;krajiny nacistických okupantov. Pravda, ku koncu vojny sa Monako snažilo správať neutrálne a&nbsp;nebolo ničím výnimočným stretnúť na monackých uliciach dôstojníkov v&nbsp;americkej i&nbsp;nemeckej uniforme. Rainierovo nástupníctvo sa stalo oficiálnym po tom, čo sa ho Charlotte vzdala v&nbsp;prospech syna. Stalo sa tak deň pred jeho 21. narodeninami, teda 30. mája 1944. Pred panovaním dala prednosť životu s&nbsp;milencom, ktorý neprispieval k&nbsp;pozitívnej reklame kniežacieho rodu. Skôr naopak. Išlo totiž o&nbsp;Reného Giriera, ktorý sa pod prezývkou René la Canne „vyznamenal“ ako zlodej šperkov. Usadili sa na rodovej farme so zámkom Château de Marchais neďaleko Paríža, ktorej rozloha je šesťkrát väčšia ako plocha kniežatstva. Napriek nevôli detí premenila farmu na útulok pre ľudí, ktorí opustili brány väzenia a&nbsp;nemali šancu plnohodnotne sa zapojiť do civilného života. Strechu nad hlavou a&nbsp;prácu dostali práve vďaka Charlotte, ktorá túto rolu zobrala s&nbsp;plnou vážnosťou a&nbsp;na vysokej škole vyštudovala odbor sociálna práca.

Knieža Ľudovít II. zomrel 9. mája 1949. Tak sa tri týždne pred 25. narodeninami stal Rainier III. vládcom miniatúrneho Monaka. Aj jeho „poddaní“ boli poznačení nedávnou vojnou. Za prvoradú úlohu preto považoval reformu monackej ústavy, ktorá síce v&nbsp;ucelenej forme vošla do života až v&nbsp;roku 1962, ale už kroky na jej príprave otvorili cestu k&nbsp;ekonomickému rozvoju. Moderná ústava zabezpečila základné slobody vrátane volebného práva žien, zakázala trest smrti a&nbsp;umožnila vznik Najvyššieho súdu. Oživiť ekonomiku mu pomohol grécky lodiarsky magnát Aristoteles Onassis. Do Monaka sa prisťahovali individuálni investori i&nbsp;veľké spoločnosti, ktoré videli v&nbsp;kniežatstve bezpečný domov pre svoje finančné operácie. Miništátik sa zmenil na daňový raj, centrum obchodu s&nbsp;najrôznejšími komoditami i&nbsp;realitami a&nbsp;nemalý prínos znamenalo a&nbsp;znamená aj jeho prebudovanie na vyhľadávanú turistickú atrakciu, kde nehrá rozhodujúcu úlohu legendárne kasíno v&nbsp;Monte Carle. Rainier III., ktorého panovanie sa natiahlo na 55 rokov, výrazne zasiahol i&nbsp;do urbanizmu kniežatstva. Keďže do vnútrozemia sa Monako nedá rozšíriť, hľadal spôsob, ako získať územie na úkor mora. Za túto aktivitu ho médiá označili za „knieža staviteľa“.

Hovorí sa, že správny chlap by mal postaviť dom, zasadiť strom a&nbsp;splodiť syna. Dvojnásobne to platí, ak ide o&nbsp;vládcu, pričom nie je podstatné, či ide o&nbsp;monarchu veľkého impéria alebo o&nbsp;knieža, ktorého panstvo si môžeme prehliadnuť pešo za jeden deň. V&nbsp;Rainierovom prípade to bolo s&nbsp;domom jednoduché, strom v&nbsp;jeho prípade nebol podstatný, ale najdôležitejšie bolo, aby prišiel na svet potomok, ktorý prenesie rod Grimaldiovcov do ďalšieho storočia. Počas štúdií v&nbsp;Montpellieri sa princ zoznámil s&nbsp;Gisèle Pascalovou, dcérou prostej kvetinárky, neskôr úspešnou herečkou. Utiahli sa do vily v&nbsp;Saint-Jean-Cap-Ferrat, kde spolu prežili šesť zložitých rokov. Na ich vzťah totiž pozeral krivým okom Ľudovít II., ale najmä matka Charlotte, ktorá zlomyseľne rozšírila zvesť o&nbsp;neplodnosti pôvabnej Gisèle. Našli sa lekári, ktorí to potvrdili. Otázne je, či mali dôkazy alebo „sa nechali presvedčiť“. Gisèle sa totiž po rozchode s&nbsp;rozprávkovým princom vydala za hereckého kolegu Raymonda Pellegrina a&nbsp;s&nbsp;odstupom siedmich rokov - ale predsa - mu porodila dcéru.

Onassis sa snažil dostať do monackého paláca slávnu Marilyn Monroe, ale všetko vyriešilo Rainierovo stretnutie s&nbsp;inou americkou oscarovou herečkou, Grace Kellyovou. Dvojica sa zoznámila na festivale v&nbsp;Cannes v&nbsp;roku 1955, kam hollywoodska hviezda prišla s&nbsp;filmom Vidiecke dievča. Grace po krátkom zdráhaní prijala pozvanie kniežaťa na spoločné fotenie. V&nbsp;tom čase randila s&nbsp;francúzskym hercom Jeanom-Pierrom Aumontom, no - ako sa neskôr priznala - monacký princ ju očaril. Po roku korešpondencie ju na Vianoce 1955 navštívil v&nbsp;pensylvánskom East Fallse a&nbsp;požiadal ju o&nbsp;ruku. Zásnubný prsteň dal vyrobiť z&nbsp;prepletených diamantových a&nbsp;rubínových krúžkov, ktoré boli súčasťou rodinnej pamiatky. Pri oficiálnych príležitostiach nosila druhý prsteň, ktorý obsahoval desať­‑ a­polkarátový diamant. Grace však nešla do tohto vzťahu kvôli bohatstvu. Jej veno bolo slušné: malo hodnotu dva milióny dolárov.

Podľa zmluvy z&nbsp;roku 1918 potreboval Rainier na sobáš povolenie francúzskej vlády. Dostal ho. A&nbsp;tak začiatkom apríla 1956 priplávala Grace do Monaka na palube parníka Constitution. Vítali ju delové salvy a&nbsp;dážď červených a&nbsp;bielych karafiátov, ktoré sa sypali z&nbsp;hydroplánu. Nábrežie lemovali davy zvedavcov a, samozrejme, nechýbali ani paparazzi. Vtedy sa vraj zišlo v&nbsp;Monaku okolo 1&nbsp;500 novinárov z&nbsp;celého sveta. Civilný obrad 18. apríla 1956 viedol v&nbsp;trónnej sále paláca Marcel Portanier, monacký minister spravodlivosti. V&nbsp;závere odznelo z&nbsp;úst rečníka 142 titulov, ktoré Grace sobášom získala. Na druhý deň si svoje áno povedali pred oltárom v&nbsp;Katedrále svätého Mikuláša. V&nbsp;duchu monackých tradícií ženích vstúpil do chrámu po neveste, pričom jeho príchod signalizovali trúby. Snúbenci sa stretli pri oltári, zložili sľub a&nbsp;vymenili si prstene skôr, ako si kľakli k&nbsp;modlitbe a&nbsp;prijali sväté prijímanie. Z&nbsp;kostola odišli v&nbsp;Rolls-Roycei, ktorý im darovali „poddaní“. „Svadbu storočia“ sledovali televízne kamery, takže ju mohlo vidieť viac ako 30 miliónov divákov. Keď sa Rainier neskôr k&nbsp;sobášu vrátil v&nbsp;spomienkach, označil ho za „najväčší cirkus v&nbsp;histórii“ a&nbsp;podľa jeho slov „obaja by boli dali prednosť sobášu v&nbsp;malej kaplnke niekde v&nbsp;horách“. Na svadobnej hostine sa zúčastnilo okolo 700 hostí. Po nej sa mladomanželia plavili po Stredozemnom mori sedem týždňov na jachte Deo Juvante II, ktorú im daroval Onassis.

Rainier a&nbsp;Grace zanechali troch potomkov: dcéry Caroline a&nbsp;Stéphanie a&nbsp;syna Alberta ako následníka kniežacieho trónu. Napriek romantickému dojmu išlo o&nbsp;zložitý vzťah. Rainier totiž žiarlil i&nbsp;vtedy, keď sa princezná bozkávala pred filmovou kamerou. S&nbsp;ťažkým srdcom sa vzdala hereckej kariéry, aby sa naplno venovala manželským a&nbsp;reprezentačným povinnostiam. Časom sa ukázalo, že sú nad jej sily, a&nbsp;tak zvolila odlúčenie s&nbsp;bývaním v&nbsp;Paríži. Šťastena je vrtošivá pani, a&nbsp;to aj v&nbsp;prípade bohatých a&nbsp;vplyvných ľudí. V&nbsp;roku 1982, 13. septembra, Grace šoférovala auto strmými zrázmi Monaka. Podľa oficiálnej správy dostala slabý infarkt a&nbsp;v&nbsp;takom stave azda šliapla na plyn namiesto na brzdu. Objavili sa aj informácie, že za volantom sedela vtedy 17-ročná dcéra Stéphanie, čo ona popiera. Tak či onak, nasledoval pád z&nbsp;útesu do 120-metrovej hlbočiny. Grace na druhý deň podľahla ťažkým zraneniam, Stéphanie prežila.

Tragická nehoda hlboko zasiahla všetkých Monačanov, ktorí svoju kňažnú milovali. Rainier sa utiahol v&nbsp;paláci, oddal sa samote. Opustila ho nielen nálada, ale i&nbsp;zdravie. Prešiel niekoľkými operáciami, veľa dní strávil na nemocničnom lôžku. Na ňom vydýchol naposledy ráno 6. apríla 2005. Jeho telesné pozostatky uložili po boku Grace v&nbsp;Katedrále svätého Mikuláša. Jeho nástupcom sa stal vtedy 47-ročný Albert II.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/rainier-vladca-monaka-grace-kelly-boku-zmenil-tvar-ministatu-danovy-turisticky-raj">Viac fotografií v GALÉRII ►►►</a>

Rainier III. počas svojho vladárenia urovnal vzťahy s&nbsp;Francúzskom a&nbsp;dosiahol, aby sa Monako stalo riadnym členom OSN a&nbsp;Rady Európy. Všímal si aj kultúru a&nbsp;vedu. V&nbsp;roku 1959 podporil Oceánografické múzeum, ktorého riaditeľom bol legendárny Yves Cousteau, pri organizovaní vedeckej konferencie. Jej 280 účastníkov z&nbsp;30 krajín hľadalo spôsob, ako si poradiť s&nbsp;narastajúcim rádioaktívnym odpadom. Podporoval projekty súvisiace so životným prostredím. Konkrétne v&nbsp;roku 1999 v&nbsp;spolupráci s&nbsp;Talianskom a&nbsp;Francúzskom navrhol zriadiť veľkú veľrybiu rezerváciu v&nbsp;Ligúrskom mori. Na konferencii o&nbsp;životnom prostredí v&nbsp;Riu de Janeiro v&nbsp;roku 1992 vystúpil s&nbsp;názorom, že pod zákonnú ochranu by sa malo dostať celé Stredozemné more. Úlohou jednej z&nbsp;nadácií, ktoré založil, je poskytovať štipendiá talentom v&nbsp;literárnej, hudobnej a&nbsp;inej umeleckej sfére.

autor: Jozef Sliacky

Rainier - vládca Monaka: S Grace Kelly po boku zmenil tvár miništátu na daňový a turistický raj

Výber pre vás

Rainier - vládca Monaka: S Grace Kelly po boku zmenil tvár miništátu na daňový a turistický raj

Súvisiace články

Inšpiroval aj trpel: Thomas Mann potláčal homosexualitu, s manželkou mal šesť detí

Celebritný kat: Albert Pierrepoint bol majster svojej profesie, pred smrťou o nej zapochyboval

Únos či záchrana? USA odviezli z Vietnamu tisíce detí, potom sa začali nepríjemné súdne spory

FOTO Oceliarsky gigant z Nemecka poškvrnili viaceré kauzy. Zaujímali sa aj o košické železiarne

Prvú horolezeckú obeť Himalájí z Československa museli ostatní opustiť, aby neumreli tiež.

Charizma aj romániky J. F. Kennedyho: Nútil Marilyn Monroeovú k nechutným praktikám?

Prehra, ktorá zachránila Austráliu: Chaotická bitka výrazne ovplyvnila vojnu v Tichomorí

Odsúdil homofóbiu: Bol jeden z prvých, kto spieval o vzťahu dvoch mužov bez výsmechu

Výber pre vás