Plus 7 dní

Epidémie sú tak trochu s menom Kajetán spojené. Ibaže v minulých storočiach ľudia v zložitých časoch neupierali zrak na bývalého šéfa slovenských štátnych rezerv, ale na rímskokatolíckeho svätca. Verili totiž, že ich svätý Kajetán, ale aj svätý Róchus či svätá Rozália zachránia pred morom či inou podobnou pliagou.

Ľudia v&nbsp;dávnych časoch pripisovali vznik pandémií Božiemu trestu, hovorili o&nbsp;príchode konca sveta a&nbsp;poslednom súde. V&nbsp;tejto situácii aj cirkev hľadala vysvetlenia, nezriedka sa pýtala na&nbsp;názor aj astrológov. Napríklad počas vyčíňania moru v&nbsp;14. storočí sa pápež Klement VI. obrátil na&nbsp;astrológa Johanna de Muris. Ten ho pričítal konjunkcii Saturna, Jupitera a&nbsp;Marsu v&nbsp;roku 1341.

No bol tu aj názor dobových odborníkov - lekárov. Mikrobiálna teória bola v&nbsp;dávnych časoch síce neznáma, v&nbsp;najlepšom prípade v&nbsp;plienkach, ale aj tak sa občas podarili významné objavy. Ešte za&nbsp;života pápeža Klementa VI. jeden z&nbsp;jeho lekárov, Gui de Chauliac, napísal knihu Chirurgia magna, v&nbsp;ktorej správne rozlíšil medzi bubonickým a&nbsp;pneumonickým morom pozorovaním nakazených a&nbsp;seba samého.

Epidémie v&nbsp;starom Ríme dokonca napomohli aj šírenie kresťanstva. Historici predpokladajú, že hrozný antoninovský mor v&nbsp;rokoch 165 až 180 nášho letopočtu, keď&nbsp;zomrela štvrtina obyvateľov Rímskej ríše, viedol k&nbsp;rozmachu Kristovho učenia. Kresťania sa totiž starali o&nbsp;chorých a&nbsp;ponúkali nový duchovný prístup - ich náboženstvo hlásalo šťastie v&nbsp;živote po&nbsp;živote. V&nbsp;ťažkých, neistých časoch to znelo mimoriadne lákavo.

V&nbsp;čase epidémií a&nbsp;pandémií vyzývali pápeži či cirkevní hodnostári veriacich na&nbsp;verejné procesie, modlitby, prosili o&nbsp;Boží zásah či udeľovali odpustky všetkým, ktorí zomreli. „V&nbsp;západnej Európe sa stavali morové stĺpy, ktorými prosili alebo ďakovali za&nbsp;vyslyšanie v&nbsp;čase morovej alebo cholerovej epidémie, ktoré sa v&nbsp;novoveku a&nbsp;moderných časoch periodicky opakovali na&nbsp;začiatku každého storočia,“ vysvetľuje pre PLUS 7 DNÍ cirkevný historik Ľuboslav Hromják.

Pri výzvach, modlitbách a&nbsp;ďalších aktivitách sa do&nbsp;popredia dostávali niektorí svätci, napríklad svätá Rozália či svätý Róchus.

Menej známa je sýrska mučeníčka z&nbsp;II. storočia svätá Korona, ktorá sa v&nbsp;posledných časoch v&nbsp;spojitosti s&nbsp;novým vírusom dostala do&nbsp;pozornosti, ale nie sú žiadne záznamy o&nbsp;jej uctievaní na&nbsp;Slovensku. Jej úcta je rozšírená v&nbsp;niektorých severných častiach Talianska a&nbsp;je hlavnou patrónkou diecézy Belluno-Feltre.

Ako pripomína Hromják, morové stĺpy na&nbsp;Slovensku boli zasvätené predovšetkým Nepoškvrnenej Panne Márii, ktorá má pod nohami hada - ako symbol diabla, ale aj v&nbsp;zla v&nbsp;akejkoľvek podobe, teda aj chorôb.

Naši predkovia ich zasväcovali aj Najsvätejšej Trojici, pri ktorej nechýba svätá Rozália, umiestnená predovšetkým v strede ako ležiaca panna v jaskyni s vencom z ruží a s lebkou v ruke. Po jej bokoch často nájdete svätého Rócha a svätého Sebastiána, patrónov proti moru. „Mariánske morové stĺpy sa nachádzajú v Bratislave, Nitre, Košiciach či v Spišskom Podhradí a morové stĺpy so svätou Rozáliou a svätým Róchom sú v Trnave, Kremnici, Banskej Štiavnici, Nových Zámkoch,“ dodáva Hromják.&nbsp;

Na ďalších stránkach si prečítajte viac o živote svätcov, ku ktorým ľudia vzhliadali počas epidémií&gt;&gt;

odľa stredovekého hagiografického textu Zlatá legenda sa narodil okolo&nbsp;roku 1295 v&nbsp;juhofrancúzskom meste Montpellier, v&nbsp;tom čase na&nbsp;samých hraniciach krajiny. Podľa legendy bol synom urodzeného predstaviteľa mesta. Už jeho narodenie sa pokladalo za&nbsp;zázrak. Jeho matka bola totiž neplodná, a&nbsp;tak, aby mala potomka, modlila sa k&nbsp;Panne Márii. Narodil sa údajne so znamením červeného kríža na&nbsp;hrudi.

Už od&nbsp;útleho veku sa u&nbsp;neho prejavoval prísny asketizmus a&nbsp;veľká zbožnosť. O&nbsp;rodičov prišiel približne v&nbsp;dvadsiatom roku života. Rozdal svoj majetok chudobným, hoci otec na&nbsp;smrteľnej posteli ho ustanovil za&nbsp;svojho následníka ako správcu Montpellieru.

Potom sa vydal ako žobrajúci pútnik do&nbsp;Ríma. Na&nbsp;územie dnešného Talianska prišiel počas epidémie moru a&nbsp;prejavil veľkú horlivosť pri opatrovaní chorých vo verejných nemocniciach. Traduje sa, že vykonal veľa zázračných uzdravení modlitbou, znakom kríža a&nbsp;dotykom ruky. Pomáhajúc v&nbsp;Piacenze nakoniec ochorel. Vyhnali ho z&nbsp;mesta, a&nbsp;tak sa uchýlil do&nbsp;lesa, kde si zhotovil príbytok z&nbsp;konárov a&nbsp;lístia. Podľa legendy ho pred smrťou zachránil pes, ktorý mu nosil chlieb a&nbsp;lízal rany.

Po návrate do rodného Montpellieru ho nečakal dobrý osud. Cestoval nepoznaný a zatkli ho ako špióna a uvrhli do väzenia. Tam v utrpení strávil posledných päť rokov života a bez toho, aby odhalil svoju totožnosť, zomrel 16. augusta 1327. Obyvatelia mesta ho však spoznali aj prostredníctvom materského znamienka. Stal sa pre nich svätcom a na znak úcty mu postavili veľký chrám. Po dvadsiatich rokoch v Európe udrela morová epidémia, ktorá len umocnila vnímanie svätého Rócha ako ochrancu proti nákaze. Najslávnejšia púť pripomínajúca svätého Rócha je v Nemecku na hore v Bingene. Zobrazujú ho ako fúzatého pútnika s&nbsp;klobúkom, pri sebe máva palicu, tašku, fľašku, škatuľu, meč alebo psa. Na&nbsp;mnohých obrazoch ukazuje morový vred na&nbsp;nohe.

V súvislosti so svätým Róchom sa na Slovensku nenachádza žiaden kostol zasvätený tomuto svätcovi. Kaplnky však áno, najstaršia z roku 1702 je v Kuchyni, ďalšie sú v Smoleniciach, vo Višňovom, v Novom Meste nad Váhom a ďalších mestách a dedinách.&nbsp;

eho život sa tiež spája s&nbsp;pomocou postihnutým epidémiami. Podľa existujúcich prameňov liečil chorých na&nbsp;mor a&nbsp;vykonal veľa zázračných uzdravení. Založil aj nemocnice vo Vicenze a&nbsp;v&nbsp;Benátkach. Je patrónom Neapola, Bavorov, rádu teatínov (kajetánov) a&nbsp;uchádzačov o&nbsp;zamestnanie, je vzývaný tiež proti moru.

Narodil sa v&nbsp;roku 1480 a&nbsp;otec mu zomrel, keď mal iba dva roky. Povahou tichý, uzavretý, nekonfliktný bol predurčený na&nbsp;zbožný život so svojou matkou. Kajetán vyštudoval právo a&nbsp;bol promovaný na&nbsp;univerzite v&nbsp;Padove, získal doktorát z&nbsp;cirkevného a&nbsp;občianskeho práva. Následne pracoval ako diplomat pre pápeža Júlia II. Vyštudoval teológiu a&nbsp;v&nbsp;roku 1516 získal kňazskú vysviacku.

V roku 1524 založil v Chieti s biskupom Giovannim Pietrom Caraffom, neskorším pápežom Pavlom IV., spoločenstvo rehoľných klerikov, ktoré schválil pápež Klement VII. Centrum teatínov neskôr presunuli do Neapola, kde v roku 1547 Kajetán zomrel. Pápež Urban VIII. ho blahorečil v roku 1629 a v roku 1671 ho pápež Klement X. vyhlásil za svätého. Teatíni sa za pontifikátu Pavla IV. rozšírili do ďalších krajín. Od roku 1666 aj do Prahy, kde v roku 1717 postavili Kostol svätého Kajetána a jeho socha sa nachádza aj na Karlovom moste.&nbsp;

Nanešťastie sa o jej živote vie málo, jej príbeh sa v podstate začal písať až päťsto rokov po jej smrti. V roku 1625 sicílske mesto Palermo sužovala epidémia. Svätá Rozália sa objavila v zjavení istého lovca, prihovorila sa mu v blízkosti jaskyne neďaleko mesta. Povzbudený vidinou poľovník vošiel do jaskyne, kde údajne objavil ženské telesné pozostatky. Nápis na stene prezrádzal, že išlo práve o Rozáliu. Pozostatky potom putovali po uliciach Palerma a o tri dni epidémia vraj zázračne ustúpila. Obyvatelia Palerma ju z vďačnosti vyhlásili za patrónku mesta.

Legendy vravia, že pochádzala z&nbsp;rodiny vznešenej normandskej rodiny, ktorá mala v&nbsp;rodostrome Karola Veľkého. Narodila sa niekedy medzi rokmi 1100 až 1130 na&nbsp;zámku Olivella pri Pergame na&nbsp;Sicílii. Hlboko nábožensky založená sa uchýlila ako pustovníčka do&nbsp;jaskyne na&nbsp;hore Monte Pellegrino, kde zomrela v&nbsp;roku 1166. Pre cirkev a&nbsp;pre veriacich sa stala patrónkou proti epidémii, moru. V&nbsp;umení je zobrazovaná ako mladá žena niekedy držiaca kríž, knihu alebo lebku či kyticu ľalií. Slávny je tiež obraz od&nbsp;flámskeho maliara Anthonyho van Dyck Korunovácia svätej Rozálie z&nbsp;roku 1629.

„Najstarší veľkolepý kostol zasvätený svätej Rozálii sa nachádza v&nbsp;Komárne, postavili ho v&nbsp;rokoch 1839 až 1844 v&nbsp;klasicistickom slohu na&nbsp;mieste pôvodného staršieho kostola zasväteného rovnomennej svätici. Kostol svätej Rozálie sa nachádza tiež v&nbsp;Andovciach a&nbsp;v&nbsp;Kyselici. Existuje však viacero samostatne stojacich kaplniek, zasvätených svätej Rozálii v&nbsp;súvislosti s&nbsp;morovou alebo cholerovou epidémiou,“ hovorí cirkevný historik.

Zázraky počas najhorších epidémií v dejinách: Kajetán pri nich nechýbal!

Výber pre vás

Zázraky počas najhorších epidémií v dejinách: Kajetán pri nich nechýbal!

Súvisiace články

Odvrátená stránka Jána Pavla: Dobrý pápež, ktorý mal zlých poradcov?

Špionážny škandál storočia: Za všetkým bola porucha telefónneho vedenia!

Najhoršia pandémia: Slováci jej hovorili "nádcha", zabila milióny mladých na celom svete!

Archeológovia v Rusku objavili záhadnú stavbu z mamutích kostí: Toto muselo stáť času a energie

Zomrel posledný preživší francúzsky partizán (†96) v SNP: Pomáhal pri oslobodzovaní Slovenska

Výber pre vás