V posledný októbrový deň roku 1922 zavládla v kráľovskom paláci v kambodžskej metropole Phnom Penh veľká radosť. Na svet prišlo jediné dieťa princa Norodoma Suramaritu, syn Norodom Sihanuk.

Keď 23. apríla 1941 zomrel kráľ Sisowath Monivong, prekvapivo zasadol na uvoľnený trón jeho vnuk, 18-ročný Sihanuk. Kambodža bola vtedy francúzskou kolóniou a&nbsp;generálny guvernér Francúzskej Indočíny Jean Decoux bol presvedčený, že bude povoľnejší ako jeho otec. Japonci, ktorí okupovali Kambodžu, ponechali v&nbsp;úradoch Francúzov sympatizujúcich s&nbsp;kolaborujúcou vládou vo Vichy a&nbsp;mladý kráľ bol iba bábkou v&nbsp;ich rukách.

Po vojne získala Kambodža obmedzenú autonómiu. Siha­nuk trávil veľa času vo Francúzsku, kde hľadal cestu k&nbsp;získaniu úplnej nezávislosti, ale kde sa zúčastnil aj na vojenskom výcviku - získal hodnosť kapitána.

Razantný krok k&nbsp;samostatnosti urobil v&nbsp;júni 1952, keď si prisvojil i&nbsp;post premiéra, vyhlásil stanné právo a&nbsp;počas „kráľovskej výpravy“ hľadal spojencov. Podľa neho parlamentná demokracia bola pre Kambodžu nevhodný politický systém. Vytvoril milície, do ktorých sa prihlásilo okolo 130-tisíc mužov. Deviateho novembra 1953 vyhlásil nezávislosť Kambodžského kráľovstva a&nbsp;toto rozhodnutie si dal odsúhlasiť referendom. Údajne ho podporilo 99,8 percenta občanov - hlasovať mali právo len dospelí muži.

V&nbsp;obave z&nbsp;opozície rástla v&nbsp;ňom nedôvera v&nbsp;USA a&nbsp;hlavne CIA. Sympatickejšia sa mu videla politika Číny. „Nekonečne múdri Číňania ma naučili, že si treba vedieť vybrať medzi hlavným a&nbsp;vedľajším nepriateľom,“ mienil. Druhého marca 1955 sa prekvapivo vzdal trónu v&nbsp;prospech otca. Vraj už mal dosť palácových intríg a&nbsp;z&nbsp;„kráľovského bojovníka“ sa chcel stať „občanom Sihanukom“. V&nbsp;apríli oznámil vznik vlastnej strany Sangkum Reaster Niyum, Ľudová socialistická komunita. Jej členovia museli sľúbiť vernosť monarchii. Pred októbrovými voľbami skončili jeho súperi za mrežami. Nečudo, že strana získala 83 percent hlasov a&nbsp;Sihanuk sa mohol pohodlne posadiť do premiérskeho kresla.

Zmenami ústavy zaviedol khmérčinu ako úradný jazyk, volebné právo priznal i&nbsp;ženám a&nbsp;väčšinu právomocí vzal na seba. Vyhlásil, že Kambodža pôjde cestou budhistického socializmu. Nespokojných opozičných vodcov pozval do paláca, kde ich dal zbiť. Tento „argument“ zabral a&nbsp;v&nbsp;ďalších voľbách sa do národného zhromaždenia dostali len jeho prívrženci.

Začiatkom roka 1959 sa dozvedel o&nbsp;chystanom prevrate. Jeho vodcu, ministra vnútra Dap Chhuona na Sihanukov príkaz zabili. V&nbsp;posledný augustový deň toho roka doručili do kráľovského paláca balíček. Šéfovi protokolu Norodomovi Vakrivanovi vybuchol v&nbsp;rukách, kráľovskí manželia sa v&nbsp;tej chvíli nachádzali v&nbsp;inej miestnosti. Vyšetrovanie ukázalo, že bomba pochádzala z&nbsp;americkej vojenskej základne v&nbsp;Saigone. To len znásobilo Sihanukovu nedôveru v&nbsp;USA a&nbsp;keď 3. apríla 1960 zomrel jeho kráľovský otec, tvrdil, že príčinou smrti bol stres, ktorý prežil pri explózii. Sihanuk sa stal opätovne kráľom.

V&nbsp;Kambodži vládla inflácia, nezamestnanosť a&nbsp;korupcia. Problémy „riešil“ likvidovaním odporcov. Ako jeden z&nbsp;mála politikov vyjadril potešenie z&nbsp;atentátu na prezidenta Kennedyho a&nbsp;štátnym zamestnancom udelil voľno, aby tento čin oslávili. Cez Kambodžu po ceste, ktorú nazvali Sihanuk Trail, putovali zbrane, munícia a&nbsp;iný vojenský materiál do Severného Vietnamu a&nbsp;do rúk juhovietnamských partizánov z&nbsp;organizácie Vietkong. Dodávateľmi boli najmä Čína a&nbsp;ZSSR, ale i&nbsp;socialistické Československo.

Časom však panovník v&nbsp;Kambodži začal lavírovať. V&nbsp;októbri 1967 vdova Jacqueline Kennedyová prejavila záujem navštíviť zrúcaniny starobylého mesta Angkor. Sprevádzal ju americký veľvyslanec v&nbsp;Indii Chester Bowles, ktorému sa Sihanuk zdôveril, že by nebol proti zlepšeniu vzťahu s&nbsp;USA, ba uvítal by, keby americkí vojaci zaútočili na vietnamských partizánov z&nbsp;Vietkongu, ktorí prechádzali hranice a&nbsp;skrývali sa v&nbsp;džungliach východnej Kambodže. Vtedy sa údajne vyjadril, že nemá rád Vietnamcov bez ohľadu na to, či sú modrí alebo červení, z&nbsp;juhu alebo zo severu. Nepovedal nič nové: Antipatia medzi týmito dvoma národmi je známa celé stáročia. Kobercové nálety bombardérov B-52 mali katastrofálne následky pre obyvateľov kambodžských miest a&nbsp;dedín.

Symbolom obnovenej spolupráce s&nbsp;USA bolo otvorenie dvoch kasín, čo viedlo k&nbsp;bankrotom a&nbsp;samovraždám. Začiatkom roka 1970 kráľ oddychoval na Riviére. Zastupujúci premiér Sisowath Sirik Matak, Sihanukov bratranec, zavrel kasína a&nbsp;umožnil vznik súkromných bánk. Ulice Phnom Penhu sa zaplnili demonštrantmi, ktorí vyplienili veľvyslanectvá Severného i&nbsp;Južného Vietnamu. Bezradný Sihanuk hľadal záchranu v&nbsp;Moskve a&nbsp;v&nbsp;Pekingu, zatiaľ čo sa v&nbsp;jeho vlasti ujal moci bývalý premiér, proamerický generál Lon Nol, a&nbsp;prinútil Národné zhromaždenie odhlasovať Sihanukovo detronizovanie. Kráľ nelenil a&nbsp;päť dní nato vyhlásil v&nbsp;exile vznik Národného zjednoteného frontu Kambodže. Ohlas našiel najmä u&nbsp;kambodžských roľníkov, medzi ktorými šírili kráľovo posolstvo radikálni komunisti - Červení Khméri. Napätie však rástlo. Po trojdňovom procese súd rozhodol, že sa Sihanuk dopustil vlastizrady a&nbsp;korupcie, a&nbsp;odsúdil ho v&nbsp;neprítomnosti na smrť.

Do vlasti sa vrátil pod ochranou Červených Khmérov, ktorí v rokoch 1975 až 1979 „budovali“ v&nbsp;Kambodži beztriednu, v&nbsp;skutočnosti bezprávnu agrárnu spoločnosť. Zrušili školy a&nbsp;obyvateľov miest „skazených západnou kultúrou“, najmä inteligenciu, vyhnali prevychovať na vidiek. Tento šialený experiment neprežilo asi 1,7 milióna, možno i&nbsp;dvakrát toľko Kambodžanov.

Keď Sihanuk videl na vlastné oči, čo títo banditi páchajú, rezignoval. V&nbsp;domácom väzení ho 5. januára 1979 navštívil sám Pol Pot, vodca tyranov. Do Phnom Penhu sa už totiž hrnuli vietnamské vojská, preto prišiel s&nbsp;návrhom, aby kráľ odletel do New Yorku a&nbsp;na pôde OSN legalizoval vládu Červených Khmérov. Sihanuk to využil na útek z&nbsp;krajiny. Na zasadaní Bezpečnostnej rady OSN odsúdil genocídu, ale zároveň vyjadril i&nbsp;nesúhlas s&nbsp;vietnamskou okupáciou.

Pod dohľadom Vietnamcov vznikla Kambodžská ľudová republika, no OSN za legitímnu hlavu štátu stále uznávala Sihanuka. Po dlhých rokovaniach sa za nadšeného zdravenia obyvateľov Phnom Penhu vrátil do kráľovského paláca 14. novembra 1991. Pomohol synovi Ranariddhovi k&nbsp;volebnému víťazstvu a&nbsp;24. septembra 1993 sa stala Kambodža konštitučnou monarchiou.

V&nbsp;júli 2004 Sihanuk abdikoval. Národné zhromaždenie odhlasovalo za nástupcu jeho najstaršieho syna Norodoma Sihamoniho, ktorý 13 rokov žil a&nbsp;študoval v&nbsp;Prahe, je čestným občanom českej metropoly a&nbsp;vlastne jediným monarchom, ktorý hovorí po česky. Na verejnosti sa Sihanuk objavil naposledy deň pred svojimi 89. narodeninami. Zomrel v&nbsp;Pekingu krátko po polnoci 15. októbra 2012. Kambodžská vláda vyhlásila týždňový štátny smútok. Oficiálny pohreb sa konal až 1. februára 2013. Smútočný sprievod bol dlhý šesť kilometrov. Podľa posledného želania jeho telo spopolnili. Časť popola vysypali do jazera Tonlésap, zvyšok uložili v&nbsp;urne v&nbsp;Striebornej pagode vedľa dcéry Kanthy Bophy, ktorá ako štvorročná podľahla leukémii.

Sihanukovo viac ako 60-ročné pôsobenie na najvyšších pos­toch je vnímané kontroverzne. Oprávnene mu vyčítali spoluprácu s&nbsp;Červenými Khmérmi, nepostavili ho však pred súd. Určite bol charizmatickou osobnosťou, Kambodžania ho pokladali za otca ich štátnosti, oceňovali jeho patriotizmus, videli v&nbsp;ňom Bohom vyvoleného panovníka.

Norodum Sihanuk sa ako chlapec zamiloval do filmu do tej miery, že sám natočil asi 50 snímok. V niektorých si zahral a do hereckých úloh obsadzoval aj príbuzných. Ich umelecká kvalita bola mizerná. Tvrdil, že filmuje len preto, aby ukázal Kambodžu v pozitívnom svetle. Za každý film, ako prezradil, zinkasoval zo štátnej kasy 20- až 70-tisíc dolárov. Pokusy predstaviť sa na medzinárodných festivaloch neboli úspešné. Ocenenia sa dočkal len v Moskve.

Pokúšal sa aj o&nbsp;veršovanie a&nbsp;komponovanie ľúbostných, sentimentálnych, vlasteneckých, až revolučných piesní. Celkovo je ich známych 48. Dve z&nbsp;nich - My Darling a&nbsp;Monica - venoval milovanej manželke, niektorými pozdravil priateľov - komunistických vodcov. Hral na klarinete, saxofóne, klavíri a&nbsp;akordeóne. S&nbsp;príbuznými dokonca založil kapelu, ktorá pozdravovala vzácne návštevy. Kráľovský vojenský orchester a&nbsp;speváci ho sprevádzali na zahraničných cestách a&nbsp;pobavili aj diplomatov na pôde OSN.

Okrem materinskej khmérčiny hovoril po anglicky a po francúzsky. Podľa rodinnej tradície sa 4. marca 1955 oženil so sesternicou z matkinej strany. Už na druhý deň sa ženil znova. Jeho druhou, „vedľajšou“ manželkou sa stala Paule Monique Izziová, dcéra Kambodžanky a francúzskeho bankára. Zoznámili sa štyri roky predtým, keď ju dekoroval ako víťazku v súťaži krásy. Práve ona sa vypracovala na prvú dámu a v 90. rokoch si zmenila meno na Monineath. Hodno dodať, že Sihanuk mal ešte štyri ženy a celkovo splodil 14 detí, z nich päť a 14 vnúčat sa stalo obeťami genocídy.

Sihanuk navštívil krátko po nadviazaní diplomatických vzťahov v&nbsp;roku 1956 Československo. Do oka mu padla švárna tanečnica SĽUK-u Heda Melicherová. Po predstavení na Novej scéne jej poslal veľkú kyticu a&nbsp;keď súbor vystupoval v&nbsp;Kambodži, Sihanuk si nenechal ujsť príležitosť. Neprišiel v&nbsp;tradičnom odeve, ako mal vo zvyku, ale v&nbsp;úhľadnom anglickom smokingu. „Na recepcii sme dostali vyznamenania. Stali sme sa princami a&nbsp;princeznami Kambodžského kráľovstva. Princ prišiel medzi nás, porozprávali sme sa, zahral nám na saxofóne,“ spomínala pani Heda. Po návrate dostala list. Monineath ju požiadala o&nbsp;kroj, v&nbsp;akom tancovala. Chcela si ho ob­liecť a&nbsp;prekvapiť manžela.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/zboznovany-patriot-kambodzania-nom-videli-otca-ich-statnosti-bohom-vyvoleneho-panovnika" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Pri druhej návšteve, konkrétne 23. novembra 1960, prenocoval v&nbsp;kúpeľoch Sliač. „Sprevádzala ho manželka, niekoľko ministrov, telesná stráž, služobníctvo, ale aj tanečný súbor, ktorý však v&nbsp;Sliači nevystúpil,“ zalistoval v poznámkach sliačsky kronikár Emil Šimončík. „Pricestoval na 30 diplomatických autách okolo jedenástej. Podľa kambodžských zvykov sa nesmel počas chôdze dotknúť zeme, od auta po hlavný vchod a do francúzskej jedálne mu museli zamestnanci vystrieť koberec. Okrem toho aj za bieleho dňa musela byť cesta, kadiaľ kráčal, osvetlená. O vzácnej návšteve sa nesmelo hovoriť. Zamestnanci kúpeľov si vtedy zaveršovali: Jaj, Bože, prebože, príde kráľ z Kambodže. Nikomu ani muk! Príde kráľ Sihanuk."

Zbožňovaný patriot: Kambodžania v ňom videli otca ich štátnosti a Bohom vyvoleného panovníka

Výber pre vás

Zbožňovaný patriot: Kambodžania v ňom videli otca ich štátnosti a Bohom vyvoleného panovníka

Súvisiace články

Depresívny zvodca: „Ak to odmietnem, v televízii si už neškrtnem," vysvetľoval Miloš Kopecký

Holandský Al Capone: Médiá ho dlho ospevovali, potom sa ukázala jeho pravá tvár

Hororový únik z agónie: Pacientov dokázal zbaviť bolesti len zákrok na intímnych partiách

Posledný cisár: Karol I. mal plán, ako ukončiť svetovú vojnu, ale nikto ho nepočúval

Proces, ktorý pobúril svet: Poprava politických radikálov v USA vyvolala obrovské protesty

Výber pre vás