Peter Hupka

<p>Pohorie s rozlohou 1 350 štvorcových kilometrov a s najvyšším bodom Grand Veymont dosahujúcim nadmorskú výšku 2 341 metrov sa rozprestiera na území regiónu Rhône-Alpes a nenájdete v ňom žiadne väčšie mestá ani preplnené hlavné cesty. Všade naokolo panuje pokoj, čas plynie pomaly a vďaka reliéfu sú i blízke miesta od seba pomerne vzdialené. Ako vravia tunajší obyvatelia, našťastie! Náhorná plošina budovaná jurskými a kriedovými vápencami a dolomitmi, vyzdvihnutá do priemernej nadmorskej výšky 1 500 metrov, je v prvom rade domovom turistov, speleológov, horolezcov a miestom s bohatou diverzitou fauny a flóry.</p>
<h2>Kraj bojovníkov z&nbsp;výšin</h2>
<p>Názov pohoria Vercors je odvodený od miestneho keltského kmeňa. Jeho príslušníci tu žili v&nbsp;čase galskej vojny v&nbsp;rokoch 58 až 50 pred naším letopočtom, keď Iulius Caesar dobyl veľkú časť súčasného Francúzska. Termín Vertamocorii, ktorým ľudí z&nbsp;Vercorsu Rimania pomenovali, možno voľne preložiť ako „vynikajúce vojská z&nbsp;výšin“.</p>

<p>Oku lahodiaci a&nbsp;mierumilovný kraj zažil ťažké chvíle bojov i&nbsp;relatívne nedávno, počas druhej svetovej vojny. Stal sa centrom francúzskeho odboja proti Nemecku a&nbsp;počas leta 1944 sa v&nbsp;tunajších horách odohrali ťažké boje medzi nacistami a&nbsp;členmi francúzskeho odboja, ktorí tu na krátky čas založili Slobodnú republiku Vercors so znakom zloženým z&nbsp;lotrinského kríža, písmena V&nbsp;symbolizujúceho Vercors i&nbsp;víťazstvo a&nbsp;alpského kamzíka. Hoci mala republika krátke trvanie a&nbsp;v&nbsp;bitke napokon zvíťazili Nemci, spojenecké vojská oblasť opätovne oslobodili v&nbsp;auguste 1944 a&nbsp;o&nbsp;desať mesiacov bolo Francúzsko i&nbsp;celá Európa opäť slobodné.</p>
<h2>Pohoda na vode</h2>
<p>Na ťažké štyridsiate roky minulého storočia si možno spomenúť pri množstve pamätníčkov miestnym obyvateľom, ktoré nájdeme vo vyšších častiach masívu i&nbsp;v&nbsp;dedinách doliny riečky Drôme. Jej tok najmä počas horúcich letných dní ponúka vyhľadávané osvieženie. Hlboko zarezaná dolina plná stromov poskytuje tieň, horská rieka sviežu vodu na kúpanie i&nbsp;vodné športy.</p>
<p>Rozjašené deti, špliechajúce na seba vody Drômy v&nbsp;Saillans či kajakári a&nbsp;kanoisti smerujúci dolu jej prúdom až do mestečka Crest, to všetko má v&nbsp;sebe veľmi príjemný pokoj. Pokoj francúzskeho vidieckeho leta, takého, v&nbsp;ktorom máte pocit, že žijete v&nbsp;najlepších časoch našej planéty. Keď čas plynie pomaly a&nbsp;prvoradým je oddych, slnko, voda a&nbsp;miestne delikatesy.</p>

<p>Kým prvý pohľad na Alpy vyráža dych, Vercors má iné prednosti. Každý pohľad zo skalných zrázov na okraji plató je prekvapivý, tunajšie lesy poskytujú dokonalú zmes odtieňov zelenej a&nbsp;lúky sú tak príjemne oblé. Čosi z&nbsp;vojnovej slobodnej republiky tu v&nbsp;prenesenom význame zostalo dodnes. Skalné zrázy akoby Vercors oddeľovali od strojeného a&nbsp;nalinkovaného sveta povinností a&nbsp;rutiny. Aj domáci neraz povedia, že to cítia presne tak isto a&nbsp;k&nbsp;masívu sa utiekajú ako k&nbsp;ostrovu vnútornej slobody.</p>

<h2>Mont Aiguille a&nbsp;odvážny pilot</h2>
<p>„Ihlová hora“ - Mont Aiguille - vysoká 2&nbsp;085 metrov je vari najikonickejším štítom Vercorsu. Prvovýstup naň sa považuje za zrodenie alpinizmu a&nbsp;jeho hrdina Antoine de Ville v&nbsp;horách „objavil Ameriku“. Nejde o&nbsp;hlúpe prirovnanie. Výstup sa uskutočnil v&nbsp;roku 1492, takom kľúčovom pre ľudstvo. Odvážny&nbsp; počin nik nezopakoval dlhých 350 rokov.</p>
<p>Mont Aigulle má i svojho leteckého hrdinu. Je ním Henri Giraud, celým menom Henri Philippe Jean Francois Giraud.<em><strong> „Tento fenomenálny pilot bol ten správny fanatik. Na horu najprv vyliezol, aby plošinku na vrcholovom plató očistil od skál a pripravil na svoj let,“</strong></em> dozvedám sa od členov aeroklubu v neďalekom mestečku Romans-sur-Isére.</p>
<p>Giraud, neskorší zakladateľ&nbsp; aeroklubu v&nbsp;Oisans, sa narodil v&nbsp;roku 1920 v&nbsp;Marcolline, len niekoľko desiatok kilometrov severozápadne od Vercorsu. Lietanie v&nbsp;kopcoch bolo jeho celoživotnou vášňou. Na svojom konte mal približne štyridsaťtisíc letových hodín a&nbsp;vyše stotisíc bezpečných pristátí vo vysokohorskom teréne. Giraud vykonal i&nbsp;množstvo pionierskych leteckých záchranných akcií z&nbsp;ťažko dostupných miest. Pristátie s&nbsp;lietadlom Piper Cub J-3 na Mont Aguille v&nbsp;roku 1957 zopakoval päťdesiattri ráz, počas všetkých ročných období. Postupne pridal ešte bláznivejšie kúsky v&nbsp;podobe pristátia na ľadovci Dôme de Goûter v&nbsp;masíve najvyššieho štítu Álp v&nbsp;roku 1958 a&nbsp;napokon v&nbsp;roku 1960 i&nbsp;na vrchole Mont Blancu, kde mu postačila tridsaťmetrová plošinka.</p>

<p>Svoj posledný let si užil ako 79-ročný, tesne pred začiatkom nového milénia, na svojom obľúbenom lietadle Jodel D-140 R Abeille s&nbsp;imatrikuláciou F-BOPT. Zomrel o&nbsp;niekoľko mesiacov na následky mozgovej príhody. Jeho meno dnes nesie vysokohorské letisko L’Alpe d’Huez. Giraud zostáva legendou a&nbsp;piloti športových lietadiel i&nbsp;vetroňov, ktorí zavítajú do tejto časti Francúzska, si ho, ako tvrdia, nikdy neprestanú vážiť.</p>
<h2>Pohľad do srdca hôr</h2>
<p>Nemusíte vedieť lietať, aby ste z&nbsp;východného okraja planiny Vercors uvideli nielen legendárny Mont Aguille, ale aj oveľa širšie oblasti masívu Grande Tête de l’Obiou a&nbsp;západných Álp. Večer na východných zrázoch Vercorsu ponúka dokonalé prechádzky. Keď zapadá Slnko a&nbsp;vychádza Mesiac, keď kráčame lúkami Combeau, ktoré sú nezvyčajné a&nbsp;krásne, to najväčšie prekvapenie čaká za horizontom bez toho, aby sme o&nbsp;ňom vedeli.</p>
<p>Krvavočervené a&nbsp;oranžové mračná rozpadajúcej sa búrky, voňavá tráva, hmly z&nbsp;dolín a&nbsp;pohľady, aké akoby ani neboli z&nbsp;tejto planéty, ale z&nbsp;bizarnej rozprávky umelca s&nbsp;bujnou fantáziou. Až teraz si naplno uvedomujeme Giraudovu odvahu a&nbsp;bláznovstvo, stačí privrieť oči a&nbsp;vidíme Villovu alpinistickú výpravu z&nbsp;čias, keď ešte Niňa, Pinta a&nbsp;Santa María brázdili vody Atlantiku. Jedno i&nbsp;druhé menilo náš svet, rovnako ako dnešný večer mení nás. Lebo sme kúsok od svojho domova mohli nájsť čosi krásne a&nbsp;nečakané.</p>
<h2>Zvieratá môžu, ľudia nie</h2>
<p>Prírodná rezervácia Vallon de Combeau na juhovýchodnom okraji plató, v&nbsp;blízkosti priesmyku Col de Menée, je miestom s&nbsp;nesmierne bohatou flórou a&nbsp;prekrásnymi výhľadmi. Tunajšie prísne pravidlá však akosi znevýhodňujú ľudí pred hospodárskymi zvieratami.</p>

<p>Kým turisti hneď pri vstupe do rezervácie zistia, že tu nemôžu spať, chodiť mimo chodníkov či dokonca jazdiť na bicykli, do očí na prvý pohľad bijú lúky podupané kravami a&nbsp;ovcami, makadamové cesty, kadiaľ sa ich chovatelia prepravujú na terénnych vozidlách, a&nbsp;veľkokapacitné maštale v&nbsp;srdci malebných hôr.</p>
<p>Predpokladáme, že ochranári by vysvetlili pozitívne vplyvy pastvy na alpínske lúky, no zákaz bicyklov na prašnej ceste využívanej hospodárskymi mechanizmami je už ťažšie stráviteľný. Ešteže domáci nemajú problém s&nbsp;naším tichým nocovaním v&nbsp;spacáku, v&nbsp;tomto prípade zákazy zostávajú len na informačných tabuliach.</p>
<h2>Prírodný amfiteáter</h2>
<p>Skalný amfiteáter Cirque d’Archiane nájdete v&nbsp;bočnom údolí nad dedinkou Menée na juhozápade Vercorsu. Kvety, vápencové bralá i&nbsp;malebné výhľady sú spoločníkom každého, kto sa do týchto končín pohoria vyberie. S&nbsp;fľaškou pramenitej vody z&nbsp;Menée sa nahor vyštveráte ľahko i&nbsp;počas horúcich dní. A&nbsp;keď zafúka vánok z&nbsp;lúčnych plání, všetka námaha a&nbsp;únava sa premenia na číru radosť z&nbsp;práve prežívaného okamihu.</p>
<h2>Len si tak vybehnúť</h2>
<p>Málo frekventované asfaltky s&nbsp;kvalitným povrchom a&nbsp;priam dokonalými scenériami lákajú do Vercorsu i&nbsp;cyklistov vrchárov. Profesionálov, ktorí tu trénujú, i&nbsp;amatérov so širokým úsmevom a&nbsp;s radosťou v&nbsp;tvári.</p>

<p>Okrem týchto plusov tu mnohé cesty majú bezchybnú širokú krajnicu vyhradenú pre cyklistov a&nbsp;i&nbsp;tam, kde takáto vymoženosť chýba, sa predbiehajúci vodiči áut správajú maximálne ohľaduplne. Nie je nič výnimočné vidieť auto jazdiace pomaly za cyklistom, ten zasa - keď má dobrý výhľad - motoristovi naznačí, že môže predbiehať. Galantná spolupráca, aká môže fungovať. Stačí chcieť a&nbsp;vedieť sa vžiť do pozícií oboch strán.</p>
<p><em><strong>„Žijem tu, v&nbsp;dedinke Chatuzange-le-Goubet v&nbsp;podhorí Vercorsu, a&nbsp;tak si rád navečer vybehnem do niektorého zo sediel,“</strong></em> vraví vyšportovaný päťdesiatnik Patrick, s&nbsp;ktorým sa stretávame na sklonku dňa v&nbsp;hustnúcej tme priesmyku Col de Tourniol vo výške 1&nbsp;145 metrov. <em><strong>„Večer je to najlepšie. Vzduch už nepáli, skôr príjemne chladí, áut je málo a&nbsp;zďaleka ich vidieť. Na rozdiel od tej strminy predo mnou. Akosi ľahšie sa zvláda, keď človek vidí len pár metrov pred seba vo svetle malého reflektora,“</strong> </em>žartuje muž, ktorý po celom svete montuje veľkorozmerné lisy a&nbsp;cyklistika je pre neho ideálny relax.</p>
<p>Rovnako ako pre španielsko-francúzsku dvojicu Manuela a&nbsp;Fabiene, ktorí Vercors spoznávajú takisto zo sedla bicykla. Z&nbsp;iného súdka je tridsiatnik Jásín, ktorý má talianske, francúzske a&nbsp;alžírske korene a&nbsp;pracuje na letisku pri detekcii výbušnín. Je tu i&nbsp;s&nbsp;verným „kolegom z&nbsp;práce“, vlčiakom odetým v&nbsp;služobnej veste. Jásín si na vrchole kopca nad sedlom opečie na ohníku večeru a&nbsp;dlho sa kochá pohľadom do tmavnúcich dolín magického Vercorsu. Na nebi svietia hviezdy a&nbsp;všetky problémy bežného dňa akoby zostali v&nbsp;hĺbke údolia rieky Isére.</p>
<h2>Tu som slobodný</h2>
<p>Ráno je občas múdrejšie, no často i&nbsp;prozaickejšie. Posledných 24 hodín trávime čakaním na výsledky PCR testu na cestu domov. A&nbsp;hoci by sme na túto tému možno radšej nediskutovali, i&nbsp;vo Francúzsku sú predmetom horúcej spoločenskej diskusie vládne proticovidové opatrenia. Mnohí domáci ich prijímajú s&nbsp;obrovskou nevôľou a&nbsp;otvorene hovoria o&nbsp;začiatku konca slobody v&nbsp;krajine, ktorá bývala na európskej pôde jej symbolom. Zhovárame sa i&nbsp;so sympatickým miestnym tridsiatnikom, ktorý si radšej neželá uviesť svoje meno. Jeho slová však stoja za citáciu.</p>
<h3><a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-ostrov-vnutornej-slobody-francuzske-alpy-ako-ich-nepoznate-vyrazia-vam-dych" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a></h3>
<p><em><strong>„Práve preto mám najradšej hory. Hory, kam chodí relatívne málo ľudí. V&nbsp;lesoch, na vysokých stráňach s&nbsp;výhľadmi, tu som slobodný. Nik mi nevraví, čo musím a&nbsp;čo nemôžem, nik ma neunavuje nepriestrelnými argumentmi znepriatelených táborov horlivých zástancov a&nbsp;odporcov očkovania. Tu som slobodný a&nbsp;chcem zostať slobodný. Už dávno si nie som istý, kde je hranica medzi zodpovednosťou a&nbsp;manipuláciou. Nechcem ju vnímať. Chcem sa tešiť z&nbsp;kvetov lúk pohoria Vercors, slnečných lúčov a&nbsp;nekonečnej oblohy nad nami, ktorá nepozná problémy ľudí ani čas!“</strong></em></p>

FOTO Ostrov vnútornej slobody: Francúzske Alpy, ako ich nepoznáte. Vyrazia vám dych!

Výber pre vás

FOTO Ostrov vnútornej slobody: Francúzske Alpy, ako ich nepoznáte. Vyrazia vám dych!

Súvisiace články

FOTO Iguaçu a Itaipú : Nespútaná sila vody skrýva číru radosť, musíte ju však objaviť

FOTO Iný svet: Gréckym Samosom neotriasla ani celosvetová pandémia!

Metropola v oblakoch: Neuveríte, kto všetko sa v Bogote premáva po diaľniciach

FOTO Napätie na streche sveta: Mocenské hry pomaly menia život v nádhernej oblasti na peklo

FOTO Príbehy z Álp: 20 fotografií, ktoré vám odhalia skryté čaro severného Talianska

Dva roky slobody: Irán mal v minulosti demokraciu, doplatil však na ropu

Umelé hranice, falzifikovanie histórie, devastácia pamiatok: Aj o tom je Náhorný Karabach

Výber pre vás