Jana Čavojská

Starý pán prisunie vozík s&nbsp;manželkou bližšie k&nbsp;otvorenému oknu, aby videla na&nbsp;ulicu. Dnes vstane z&nbsp;mŕtvych Ježiš Kristus. Každoročný rituál, keď maličké mesto Aidone v&nbsp;horách centrálnej Sicílie obchádzajú členovia bratstiev a&nbsp;striedajú sa v&nbsp;nesení ťažkých sôch apoštolov, si nemôžu nechať ujsť. Znamená novú nádej, zmierenie, požehnanie. Lúč svetla v&nbsp;ťažkých časoch. Lebo aj o&nbsp;tom je Veľká noc: stalo sa to najhoršie, ale stále môžeme žiť ďalej, lebo v&nbsp;skutočnosti má úplne každá situácia aj svoje pozitívne stránky. Na Sicílii to platí dvojnásobne. Ľudia si tu vedia užívať život. A&nbsp;počas udalostí ako Veľká noc sa ešte viac ukazuje sila komunity a&nbsp;význam, aký pre ňu majú tradície.

Bohatosť a&nbsp;rôznorodosť osláv Veľkej noci na malom ostrove je až zarážajúca. Niekde ako dedičstvo po španielskej tradícii vlečú ulicami sochy doráňaného Ježiša, ktorého práve sňali z&nbsp;kríža, a&nbsp;užialenej Panny Márie so srdcom prebodnutým dýkou. Inde majú celé výjavy zastavení krížovej cesty.

No v&nbsp;San Fratelle sa naháňajú maskovaní muži v&nbsp;červenom, ktorí si hovoria židia, v&nbsp;Prizzi tancujú diabli, v&nbsp;Piana degli Albanesi slávi sviatky albánska menšina stále po svojom, vo svojich krojoch a&nbsp;svojom jazyku. A&nbsp;v&nbsp;Aidone majú vysoké sochy apoštolov. Sú ťažké, členovia bratstiev sa preto striedajú v&nbsp;ich nesení. Musia sa na­vliecť do konštrukcie s&nbsp;hruďou a&nbsp;hlavou svätca. Na orientáciu im slúžia otvory pre oči v&nbsp;odeve sochy. Často to nestačí, preto spolubratia sochu občas vedú a&nbsp;počas behu cez hlavné námestie ju podporujú a&nbsp;ukazujú smer.

Tradícia káže obísť úplne každý dom. Na miestach, kde je to možné, sochy zatancujú: ich nositelia prepletajú neproporčne tenkými nožičkami a&nbsp;predvádzajú pohyb svätého. To všetko sprevádza zástup muzikantov. Zakaždým pochodujú pred sochami spolu so starostom a&nbsp;s&nbsp;najdôležitejšími radnými. Skupina chlapcov nesie sochu vzkrieseného Krista. Na záver sa celé mestečko stretne na námestí. Apoštoli sa klaňajú soche Panny Márie. Je zahalená v&nbsp;čiernom, ešte nevie, že jej syn vstal z&nbsp;mŕtvych. Mužovi v&nbsp;maske pomáhajú s&nbsp;úklo­nom dvaja chlapi, inak by ho socha prevážila. Potom apoštoli bežia námestím a&nbsp;na záver sa pred očami všetkých socha Panny Márie stretáva so sochou Ježiša a&nbsp;odhodí čierny plášť. Veľkonočná nedeľa je v&nbsp;Aidone komunitnou udalosťou. Leonardo Sciascia, ktorý v&nbsp;60. rokoch minulého storočia skúmal sicílske veľkonočné rituály, napísal, že sú všetkým možným, len nie náboženskou slávnosťou. „V&nbsp;prvom rade je to výbuch života, kolektívneho vedomia v&nbsp;krajine, kde povedomie o&nbsp;komunite veľmi neexistuje. Len cez takéto slávnosti opúšťajú Sicílčania svoje super ego a&nbsp;stávajú sa súčasťou komunity, mesta.“

Sciascia pozoroval na Sicílii rituály, ktoré potom opísal ako „realisticky zobrazené utrpenie Krista, keď ľudia menia ulice a&nbsp;námestia na javisko, na ktorom zahrajú zradu, vraždu a&nbsp;bolesť matky“. Zúčastňujú sa na ňom všetci. Členovia takzvaných confraternitas, teda bratstiev, oblečení v&nbsp;sutane a&nbsp;s&nbsp;kuklou na hlave, aj obyvatelia mestečiek v&nbsp;uliciach a&nbsp;na balkónoch. V&nbsp;Enne, meste vysoko na kopci, sa na procesiách na Veľký piatok podieľa okolo dvetisícpäťsto mužov. Každé bratstvo má svoju farbu sutany a&nbsp;atribúty. Tieto symboly si medzi sebou odovzdávajú generácie už roky. Niektorí tvrdia, že časť predmetov pochádza ešte z&nbsp;čias, keď na Sicílii vládli Španieli. Práve od nich miestni pochytili tradície sprievodov takzvaných kajúcnikov, mužov v&nbsp;špicatých kuklách, ktorí vyzerajú jeden ako druhý a&nbsp;reprezentujú veľkopiatkové pokánie. Sochy v&nbsp;Enne sú obrovské a&nbsp;ťažké. Treba veľa mužov, aby ich uniesli. Dva zástupy si vykladajú na plecia nosidlá a&nbsp;potom s&nbsp;nimi kráčajú tak, aby sa socha na nich kývala a&nbsp;pripomínala tak skutočnú chôdzu. V&nbsp;kolísavom pohybe im pomáhajú muži, ktorí riadia nosidlá lanami. Bratstvá takto neúnavne obchádzajú Ennu a&nbsp;pred nimi vždy kráča kapela a&nbsp;hrá smutné melódie. Pôvabné mestečko napriek svojej ošúchanej kráse čelí tomu, čo trápi veľa miest v&nbsp;sicílskom vnútrozemí: mladí si tu nedokážu nájsť prácu a&nbsp;odchádzajú. Starí postupne zomierajú. Domy zostávajú prázdne. Na mnohých svieti ceduľka „vendesi“, na predaj. Bývať v&nbsp;starej časti mesta má svoje čaro, oceňujú ho obzvlášť airbnb návštevníci, ktorí tu nachádzajú prechodný domov na pár dní počas svojich výletov. No na permanentný život to nie je úplne praktické. V&nbsp;úzkych uličkách sa ťažko parkuje, zastrčiť auto do garáže - ak nejakú máte - si vyžaduje šikovnosť šoféra, mnohí musia svoje autá parkovať pri cintoríne a&nbsp;do svojej uličky sa dostanú len pešo. Byty sú malé s&nbsp;oknami blízko seba. Na kopci stále fúka. Vlaková stanica je dole pod kopcom, od centra Enny vzdialená asi tri kilometre. Hlavne cestou nahor sa poriadne zapotíte.

Šestnásť ennských kostolov a&nbsp;ulice starého mesta sa v&nbsp;piatok neskoro večer, po tom, ako skončia nekonečné procesie so sochami, ponoria do smútku. Na Ježišovo vzkriesenie čakajú ľudia do nedele. Kým na Veľký piatok sa v&nbsp;Taliansku normálne pracuje, cez víkend majú ľudia konečne voľno. Stretávajú sa rodiny, veľa sa varí a&nbsp;je. Nedeľa má radostný charakter. Kaviarne, samozrejme, nezavreli, aj keď na Sicílii funguje máločo; mám na mysli hlavne verejnú dopravu, ktorú počas sviatočného dňa obmedzia na minimum. Do Enny napríklad nezachádza z&nbsp;Palerma žiadny autobus a&nbsp;dole na stanici zastavia iba dva vlaky. Aj keď, ťažko to povedať úplne presne. Dopátrať sa na Sicílii jasného cestovného poriadku je takmer nemožné.

Je zima, hmla a&nbsp;trochu prší, keď sa na Veľkonočnú nedeľu členovia bratstiev s&nbsp;obrovskými sochami na pleciach vydávajú na pochod ulicami. Panna Mária je ešte zahalená v&nbsp;čiernom závoji. Vzkriesený Ježiš žehná davu vztýčenou rukou. Stretávajú sa pred katedrálou. Zmena nastane v&nbsp;okamihu: Panna Mária zhodí čierny závoj a&nbsp;dav obyvateľov Enny a&nbsp;turistov spustí hlasný radostný potlesk. Tradícia slávnosti židov v&nbsp;San Fratelle v&nbsp;sebe zas zmiešala kresťanské a&nbsp;pohanské rituály. Siaha hlboko do stredoveku. V&nbsp;roku 1276 sa skupinka mužov, ktorí sa nazvali bratstvom flagelantov, prezliekla do červených košieľ a&nbsp;nohavíc s&nbsp;farebnými strapcami. Na hlavy si dali masky červenej farby s&nbsp;veľkými ústami a&nbsp;dlhým obočím. Viseli im z&nbsp;nich dlhé kožené jazyky. Ich odev dopĺňali reťaze. Nejako takto vyzerajú aj dnes. Dva dni behajú po meste, lezú na múry, pretekajú sa, skáču a&nbsp;strašia obyvateľov.

Tradície v&nbsp;mestečku Prizzi pochádzajú zo stredoveku a&nbsp;zobrazujú ešte staršie pohanské jarné rituály, ktoré majú symbolizovať víťazstvo života, znovuzrodenie vegetácie aj novej jari. Maskovaní diabli, tiež oblečení v&nbsp;červenom, a&nbsp;smrť v&nbsp;žltom kostýme ovládnu na Veľkonočnú nedeľu ulice a&nbsp;robia zle svojim spoluobčanom. Aj tu majú bratstvá a&nbsp;nosia sochy Krista a&nbsp;Panny Márie. Diabli sa im snažia zabrániť v&nbsp;tom, aby ich doniesli na hlavné námestie. Bojujú s&nbsp;nimi anjeli. Diabli hnevlivo tancujú, ale anjeli, samozrejme, zvíťazia a&nbsp;sochy zmŕtvychvstaného Krista a&nbsp;Panny Márie sa môžu konečne stretnúť. Dobro zvíťazilo nad zlom. Sochy apoštolov v&nbsp;Aidone a&nbsp;tamojšie tradície majú svoj pôvod niekde v&nbsp;17. storočí. Bolo to obdobie protireformácie. Obyvatelia ostrova pod španielskym vplyvom opäť nachádzali katolicizmus. V&nbsp;meste odvtedy funguje sedem bratstiev nazývaných santar. Tie majú na starosti trojmetrové sochy dvanástich apoštolov. Ožívajú už počas palmovej nedele. Apoštoli prichádzajú v&nbsp;pároch k&nbsp;najväčšiemu kostolu. Klopú na bránu. Tá však zostáva zatvorená. Symbolizuje Jeruzalem, ktorý odmietol privítať Mesiáša. Len apoštolovi Matejovi sa podarí bránu otvoriť a&nbsp;vpustí ostat­ných do­vnútra. V&nbsp;stredu veľkého týž­dňa sa apoštoli vyberú v&nbsp;procesii cez mesto. Večer na Veľký piatok vlečú mestom sochu ukrižovaného Ježiša v&nbsp;sklenenej rakve. A&nbsp;v&nbsp;nedeľu, konečne, za zvukov radostnej hudby roznáša dvanásť gigantických apoštolov ulicami Aidonu radosť. Jednotlivé dvojice vyrážajú z&nbsp;rôznych častí mesta a&nbsp;stretávajú sa na námestí so sochami Krista a&nbsp;Panny Márie. Mladí nosiči sôch majú čo robiť. Na rozdiel od chlapov v&nbsp;Enne ich bolia plecia, nevládzu, musia si podkladať plece kusmi oblečenia.

V&nbsp;Caltanissette si napriek tomu, že skoro nič nefunguje, rozkladá na jednom z&nbsp;námestí drobný starý muž svoje „nádobíčko“. Prsty má azda už naveky zafarbené dohneda. Giuseppe Romano, posledný čistič topánok Sicílie, pracuje na tom istom mieste od sedemnástich. Ukazuje fotky z&nbsp;mladých čias; kučeravé vlasy mu zostali, hoci sú kratučké a&nbsp;šedivé. Má prenosný stánok, modrý box, z&nbsp;ktorého sa vykľuje sedačka pre klienta a&nbsp;pre čističa a&nbsp;potrebné vybavenie: kefy, handričky, krémy, mastičky, vodičky. Ktovie, či je viac turistickou atrakciou alebo reálnou potrebou aj v&nbsp;súčasnosti. No pozná ho každý, každý sa s&nbsp;ním zdraví a&nbsp;občas sa niekto z&nbsp;miestnych pristaví, aby si dal vyleštiť kožené topánky.

Sicíliu ovládajú sopky. Priamo na ostrove je stále ešte aktívna Etna. S&nbsp;3&nbsp;357 metrami je najvyššou sopkou Európy. Vidieť ju zďaleka, má charakteristický skosený vrchol a&nbsp;úbočia zaliate vulkanickými horninami. Občas zasoptí, vypľúva žeravú lávu. Nad ostrovom vtedy prerušia letecké spojenie. Národný inštitút geofyziky v&nbsp;Catanii sleduje jej aktivity a&nbsp;riziká erupcií. Ak je to bezpečné, ľudia môžu nahor ku kráterom. Aktívne sú štyri. Hora chránená UNESCO je súčasťou prírodného parku s&nbsp;mnohými turistickými chodníkmi. Turisti prechádzajú sopečnou krajinou a&nbsp;môžu sledovať stuhnuté prúdy lávy staré tisícky rokov. Nižšie, v&nbsp;miestach, ktoré sopka nikdy nezničila, sú aj lesy a&nbsp;žijú tam ľudia. Rastie tu dokonca vraj najstarší a&nbsp;najväčší európsky strom, gaštan, nájdete ho neďaleko Sant Alfia. Na svahoch Etny sú dve lyžiarske strediská, jedno na severe a&nbsp;druhé na juhu. Okrem vlekov sú tu bežkárske trasy. Na južnej strane môžete navštíviť observatórium a&nbsp;v&nbsp;Belpasse vybudovali dokonca zábavný park Etnaland.

Zdalo by sa, že Etna vôbec nie je nebezpečná. Podymí, ale veselo sa na jej úbočiach môžete prechádzať a&nbsp;lyžovať. Nie je to úplne tak. Len v&nbsp;priebehu roka 2021 bola sopka taká aktívna, že pre vyvrhnuté vulkanické horniny narástla až o&nbsp;tridsať metrov. V&nbsp;roku 1669, počas najsilnejšej erupcie od roku 122 pred naším letopočtom, zničila láva desať dedín a&nbsp;po piatich týždňoch sopečnej aktivity sa dostala až k&nbsp;hradbám Catanie. Tie jej prúd rozdelili a&nbsp;vtiekla do mora. Len na jednom mieste hradby povolili. Láva zničila pár domov a&nbsp;zastavila sa pred kláštorom benediktínov. Dobové záznamy hovoria o&nbsp;15- až 20-tisíc možných obetiach. No podľa historikov sú to neoveriteľné údaje. O&nbsp;24 rokov neskôr totiž zasiahlo juh Sicílie silné zemetrasenie a&nbsp;tisícky obetí, ktoré zaznamenali, mohlo spôsobiť ono.

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/velkonocna-sicilia-san-fratelle-nahanaju-maskovani-muzi-prizzi-tancuju-diabli">V GALÉRII si pozrite FOTO veľkonočných slávností na Sicílii&gt;&gt;</a>

Naposledy Etna zabíjala v&nbsp;roku 1987. Neďaleko vrcholu sopky zahynuli pri náhlej explózii dvaja turisti. Keď úbočiami mohutnej sopky prechádzate dnes, vidíte pozostatky domov zaliate lávou. V&nbsp;roku 1928 Etna zničila v&nbsp;priebehu dvoch dní dedinu Mascali. Vydržal iba kostol a&nbsp;zopár domov okolo neho. Dedinu vybudovali na novom mieste. Žiaľ, stalo sa to počas diktátorského fašistického režimu Benita Mussoliniho, ktorý obnovu využil na propagáciu modelov vtedajšieho plánovania. V&nbsp;novom kostole je vraj dodnes nad krížom umiestnený fašistický symbol. V&nbsp;roku 1971 pochovala láva observatórium a&nbsp;zničila lanovku. O&nbsp;desať rokov neskôr sa láva nezvyčajne rýchlo priblížila až k&nbsp;mestečku Randazzo, našťastie, zastavila sa tesne pred ním. V&nbsp;rokoch 1991 až 1993 bolo ohrozené Zafferano.

Zátarasy mesto zachránili, láva zničila len jednu budovu. Odborníci vtedy poradili vybudovať valy zo zeminy a&nbsp;za nimi vykopať priekopy na zachytenie lávy. Jej prúd odkláňali aj explóziami. V&nbsp;lete 2001 zničil prúd lávy lanovku. Obrovskú erupciu z&nbsp;rokov 2002 - 2003 pozorovali až zo šesťsto kilometrov vzdialenej Líbye. Spôsobila zemetrasenie, ktoré poškodilo veľa domov a&nbsp;zničilo turistické stredisko Piano Provenzana na severovýchodnej strane sopky. Zábery z&nbsp;tejto erupcie využili v&nbsp;treťom diele Hviezdnych vojen. Ku kráterom sa dá len so sprievodcom. Až do výšky 2&nbsp;900 metrov sa dostanete lanovkou z&nbsp;Rifugio Sapienza a&nbsp;džípom. Zostáva prekonať 440 metrov ku kráteru. A&nbsp;potom dole k&nbsp;nástupnej stanici lanovky, ktorá je vo výške 2&nbsp;500 metrov.

Ľudia sa naučili žiť so sopkami a&nbsp;dokonca na sopkách. Z&nbsp;mesta Milazzo odchádzajú trajekty na Stromboli, Lipari a&nbsp;Vulcano, ostrov, ktorý dal pomenovanie všetkým sopkám sveta. Ich obyvatelia majú nárok na zľavnené lístky. Dĺžka cesty je medzi hodinou desať a&nbsp;tromi hodinami desiatimi minútami; závisí od toho, či pôjde rýchly alebo pomalý trajekt a&nbsp;na koľkých ostrovoch zastavuje. Snehobiele domčeky Stromboli vidno na úpätí sopky už zdiaľky. Do úzkych uličiek sa zmestí len motocykel a&nbsp;vysoké piaggio ape, ktoré tu používajú aj na transport všetkého potrebného. Vrátane pitnej vody, ktorú sem musia privážať trajekty. Hoci sa erupcie na Stromboli opakujú denne - je najaktívnejšou sopkou na svete, a&nbsp;preto ju nazývajú aj Maják Stredomoria - a&nbsp;zdalo by sa, že tu obyvatelia skutočne žijú na horúcej pôde, horniny padajú naspäť do krátera.

Sopka väčšinou ľudí neohrozuje. A&nbsp;to je Stromboli obývaná už od staroveku, farmárov sem zrejme priťahovala úrodná pôda. V&nbsp;rokoch 2002 - 2003 poškodila erupcia zopár domov. V&nbsp;roku 2019 zahynul turista, počas treku ku kráteru ho zabili padajúce kamene. Trajekty vtedy z&nbsp;ostrova evakuovali sedemdesiat ľudí. Láva sa totiž vyliala z&nbsp;krátera a&nbsp;smerovala k&nbsp;osade Ginostra. Explózia na Mikuláša v&nbsp;decembri 2022 spustila sirény, roztriasla zem zemetrasením so silou 4,6 a&nbsp;skaly padajúce do mora spôsobili polmetrovú prívalovú vlnu. Z&nbsp;bezpečnostných dôvodov zatvorili vtedy školy.

Veľkonočná Sicília: V San Fratelle sa naháňajú maskovaní muži, v Prizzi tancujú diabli

Výber pre vás

Veľkonočná Sicília: V San Fratelle sa naháňajú maskovaní muži, v Prizzi tancujú diabli

Súvisiace články

Za svoj limit: Pišta Bačkor vynesie aj za snehovej metelice náklad s hmotnosťou vlastného tela

Zlatokop z Prešova: Emigroval na Západ, skúšal to vo fabrike, potom sa vybral za dobrodružstvom

Starosta z trojhraničia: Iba raz na mňa nejaký politický oponent zaútočil preto, že som Slovák

Zomrela burneša Lali: Jedna z posledných žien, ktoré v Albánsku žijú ako muži. Tu je jej príbeh

Bojovníci Armády božieho odporu im priniesli AIDS, dnes Slováci zachraňujú životy ich deti

Tisícky maskovaných: Mýtické bytosti v uliciach bulharských miest odháňajú zimu a temnotu FOTO

Výber pre vás