Jana Čavojská

Pred jedenástimi rokmi bola situácia v&nbsp;Lopeji podobná dnešnej. Hospodárska kríza, hostia nechodili, žilo sa v&nbsp;nedostatku. Juraj Smrečan, telom a&nbsp;dušou motorkár, sedel vo svojej reštaurácii a&nbsp;rozmýšľal, ako zaplatí účty. „Čo my tu na&nbsp;tejto 66-ke budeme robiť?“ Potom mu napadlo: „Veď aj Amíci majú 66--ku a&nbsp;žijú na&nbsp;nej dôstojne!“ Takto sa vraj zrodila myšlienka vyznačiť slovenskú Route 66.

Obrovským odkazom americkej 66-ky je podľa Juraja Smrečana to, že pre regióny, ktorými viedla, znamenala obrovský rozvoj. „Keď ju v&nbsp;20. rokoch minulého storočia otvorili a&nbsp;prepojila celé USA z&nbsp;východu na&nbsp;západ, bola to prvá diaľnica na&nbsp;svete. Okrem rozvoja priniesla bezpečnosť dopravy. Hovorí sa o&nbsp;nej ako o&nbsp;matke ciest. Hoci dnes už pre dopravu význam nemá, má svoje pevné miesto z&nbsp;hľadiska pozitívneho kultu. Je svetovým fenoménom a&nbsp;americkí vlastenci ju naďalej rozvíjajú.“

On sám sa po&nbsp;nej ešte nepreviezol. Bude rád, keď sa mu to podarí, ale nemá to medzi svojimi prioritami. „Ani Karl May nebol v&nbsp;Amerike a&nbsp;napísal Vinnetoua, na&nbsp;ktorom vyrastajú celé generácie,“ smeje sa. „Ja predsa jazdím po&nbsp;66-ke už desať rokov! A&nbsp;stále ma to neomrzelo. Až sa čudujem, ale vždy nájdem niečo nové. Taká je zaujímavá. Jazdím najradšej sám. Často zastavím a&nbsp;dívam sa na&nbsp;veci, ktoré som si predtým nevšimol.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/krajsia-nez-americka-slovenska-route-66-prechadza-nadhernymi-oblastami-je-vsak-nebezpecna" target="_blank" rel="noopener">To je nádhera! V GALÉRII si pozrite fotografie zo slovenskej Route 66&gt;&gt;</a>

Slovenská 66-ka spája Šahy a Tatranskú Javorinu. Má 270 kilometrov a prechádza nádhernou tatranskou prírodou, historickými mestami, okolo dôležitých pamiatok či prameňa Hrona, trochu zapadnutými dedinkami v kopcoch na Horehroní, popod Ľupčiansky hrad, kúsok od centra Banskej Bystrice a cez Zvolen ďalej na juh, krajom bohatým na lesy, hrady, sak­rálne pamiatky.

Na&nbsp;skok od&nbsp;nej ležia kúpeľné mestá aj golfové ihriská. Dáva veľa možností na&nbsp;zaujímavé odbočky do&nbsp;doliniek a&nbsp;dediniek, kde môže návštevník neustále objavovať niečo nové. Od&nbsp;chronicky známych miest, povedzme v&nbsp;Tatrách, až po&nbsp;menej preslávený, no rovnako zaujímavý Lišov či Bzovícky kláštor. „Naším zámerom bolo zvýšiť počet turistov v&nbsp;okolí cesty číslo 66 o&nbsp;20 percent. A&nbsp;to sa nám podarilo,“ konštatuje Juraj Smrečan.

Vie to, lebo prichádzajú aj za&nbsp;ním do&nbsp;Lopeja po&nbsp;informácie. „Čechov, Poliakov, Maďarov a&nbsp;Ukrajincov už medzi cudzincov nepočítam, tí sú naši. Ale až mi slzy vyhŕkli, keď sa zastavili motorkári z&nbsp;Andorry, Nórska, Talianska, Francúzska. Dokonca Američania prišli nakuknúť. Tam je síce prvá 66-ka, ale vedie hlavne nekonečnou rovinou a&nbsp;nemajú tam ani hrady a&nbsp;zámky. Naša cesta je fenomén.“

Horehronie a juh Slovenska nepatria medzi najrozvinutejšie regióny. Preto v roku 2016 vymysleli v občianskom združení Asociácia slovenskej Route 66 odbočku na&nbsp;Liptov. Cieľom bolo pritiahnuť turistov, ktorí Liptov hojne navštevujú, aj na&nbsp;Horehronie. S&nbsp;touto odbočkou po&nbsp;ceste číslo 72 má slovenská Route 66 tristotridsať kilometrov.

Na&nbsp;zážitkovej ceste však nemá ísť len o&nbsp;atrakcie. Dôležitá je aj bezpečnosť. Juraj Smrečan upozorňuje, že v&nbsp;tomto roku zomrelo na&nbsp;cestách už dvesto ľudí. Každoročne príde o&nbsp;život dvadsať-tridsať motorkárov. Problém cíti aj 66-ka. Hlavne jej južná časť trpí pod náporom kamiónov. Diaľnica tam neexistuje a&nbsp;nákladná doprava prechádza centrom Šiah či Krupiny.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/krajsia-nez-americka-slovenska-route-66-prechadza-nadhernymi-oblastami-je-vsak-nebezpecna" target="_blank" rel="noopener">To je nádhera! V GALÉRII si pozrite fotografie zo slovenskej Route 66&gt;&gt;</a>

Nehodovosť znižuje aj kvalitnejší asfalt, zvodidlá, dobré značenie a&nbsp;osveta. No podľa Juraja Smrečana sa napriek tomu, že máme vysoké dane na&nbsp;pohonné látky, poplatky za&nbsp;cesty a&nbsp;funguje tu veľká rafinéria a&nbsp;štyri automobilky, ktoré dostali ekonomické stimuly, do&nbsp;bezpečnosti cestnej premávky investuje tragicky málo. Zbytočné úmrtia na&nbsp;cestách sú toho dôsledkom.

„Cesta musí byť bezpečná. Musí dať motoristovi pocit, že má kde odstaviť auto, oddýchnuť si, dotankovať, dobiť elektromobil. Ak cestuje aj za&nbsp;zážitkami, musia existovať vyhliadky, na&nbsp;ktorých bezpečne zastane. Taká cesta je komfortná,“ myslí si Marek Modranský, takisto motorkár, ktorý má v&nbsp;banskobystrickom zastupiteľstve na&nbsp;starosti dopravnú komisiu. „Máme veľa zaujímavých ciest, ale sú veľmi nebezpečné. Cieľom 66-ky je skĺbiť všetky tieto veci. Aby každý, kto po&nbsp;ceste ide, mal pocit bezpečia.“

Mimochodom, cesta číslo 66 prechádzala až do&nbsp;roku 1992 hlavným banskobystrickým námestím. Keď z&nbsp;neho urobili pešiu zónu, premiestnili ju k&nbsp;Hronu.

Juraj Smrečan a&nbsp;občianske združenie Slovenská asociácia Route 66 má aj ďalšie nápady, čo by mohla legendárna cesta priniesť. „Napríklad z&nbsp;environmentálnej stránky. Asi kilometer od&nbsp;Lopeja sú úložiská jedovatých odpadov, relikt po&nbsp;Petrocheme Dubová. Dve obrovské nádrže 150 krát 100 metrov, nevieme aké hlboké, kde je uskladnený gudrón, toxický odpad. Vo voľnej prírode. Snažíme sa dosiahnuť ich odstránenie. Presadzujeme vybudovanie nabíjačiek na&nbsp;elektromobily a&nbsp;elektrické bicykle. Máme spracovaný projekt pre Rómov, ktorí z&nbsp;núdze v&nbsp;lesoch - aj v&nbsp;národných parkoch - oberajú čučoriedky, černice, zbierajú huby a&nbsp;potom ich predávajú popri ceste, čím vytvárajú bezpečnostné riziko pre účastníkov cestnej premávky aj pre seba. V&nbsp;spolupráci so samosprávami v&nbsp;Telgárte a&nbsp;Heľpe ich chceme vyškoliť. Naučíme ich, ako sa správať v&nbsp;lese, kedy sú vegetačné obdobia, ako a&nbsp;kedy oberať. Na&nbsp;záver dostanú preukazy zberačov lesných plodov. Dohodli by sme to aj s&nbsp;vlastníkmi lesov, aby s&nbsp;preukazmi mohli plodiny zbierať. Do&nbsp;tej hory by išli aj tak. Ale týmto spôsobom to zlegalizujeme. Rád by som našiel odberateľov, ktorí by plodiny od&nbsp;nich vykúpili. Odpadlo by rizikové postávanie popri ceste.“

Na&nbsp;Route 66 je cesta cieľom. To však neznamená, že je iba pre motorkárov. Je jedno, či ju človek prechádza na&nbsp;motorke, autom alebo na&nbsp;bicykli. „Hoci ja mám najradšej motorku a&nbsp;objavím z&nbsp;nej viac vecí, než keď som zatvorený v&nbsp;plechovke,“ konštatuje Juraj Smrečan. „Motorka je pre mňa pokračovaním koňa. Koňa ste museli obriadiť, ustajniť, nakŕmiť. Keď idem niekam na&nbsp;motorke, moja hlavná starosť pri hľadaní miesta na&nbsp;prespatie je, či budem mať bezpečné miesto pre motorku. Rieši to každý motorkár a&nbsp;občas to chýba. Rovnako na&nbsp;turistických miestach sa nemáme kde prezliecť. Stále musíme byť v&nbsp;kombinézach.“

Ktorákoľvek obec, kde na&nbsp;66--ke zastaví, má svoje osobitosti. Celá oblasť, ktorou zážitková cesta prechádza, má bohatú históriu. Nemusí to byť povedz­me len drevený evanjelický kostol v&nbsp;Kežmarku, zapísaný na&nbsp;Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

„Napríklad v&nbsp;Lopeji v&nbsp;kostole so základmi zo 14. storočia je originál obrazu od&nbsp;Jozefa Murgaša, slovenského vynálezcu. Narodil sa v&nbsp;neďalekom Tajove, vyštudoval sakrálnu maľbu a&nbsp;tento obraz urobil krátko pred odchodom do&nbsp;Ameriky,“ rozpráva Juraj Smrečan. „Alebo Kostol svätej Anny v&nbsp;Tatranskej Javorine. Pred stosedemnástimi rokmi ho knieža Hohenlohe postavil pre katolíkov, hoci sám bol luterán. Keď kúpil lesy okolo Tatranskej Javoriny, na&nbsp;desať rokov v&nbsp;nich zakázal poľovať. Nechcel ich drancovať, ale chrániť. Takéto čriepky príbehov obohacujú Route 66. Máme toľko výnimočných a&nbsp;úžasných vecí. Len ich nedokážeme doceniť. Chýba nám možno iba viac úsmevu.“

Auto vraj vozí telo a&nbsp;motorka dušu. S&nbsp;tým sa stotožňuje aj Marek Modranský. „Hlavne teraz na&nbsp;jeseň je príroda taká nádherná, že máte chuť zastať každých päť kilometrov a&nbsp;odfotiť si to alebo sa len tak kochať výhľadom. Ale veľakrát som nezastal vôbec. Nadšenie z&nbsp;jazdy bolo ešte väčšie ako nutkanie prerušiť ten zážitok, niť dobrých vnemov počas cesty v&nbsp;kombinácii s&nbsp;vrčiacim motorom podo mnou. Po&nbsp;niektorých cestách môžete chodiť donekonečna a&nbsp;nikdy vás to neomrzí.“

Nadšenci z&nbsp;Asociácie slovenskej Route 66 si najnovšie zobrali do&nbsp;hlavy veľmi ambiciózny projekt: vybudovať európsku zážitkovú cestu 66, ktorá spojí poľský Gdansk pri Baltskom mori s&nbsp;chorvátskou Pulou na&nbsp;Jadrane. „Mala by viac ako dvetisíc kilometrov a&nbsp;človek by na&nbsp;nej mohol zažiť kus európskej kultúry, histórie a&nbsp;prírody,“ teší sa Juraj Smrečan.

Každá krajina by si svoju šesťdesiatšestku vyznačila podľa seba tak, aby viedla cez zaujímavé, no málo navštevované regióny a&nbsp;pomohla im tak rozvíjať cestovný ruch.

Krajšia než americká: Slovenská Route 66 prechádza nádhernými oblasťami, je však nebezpečná

Výber pre vás

Krajšia než americká: Slovenská Route 66 prechádza nádhernými oblasťami, je však nebezpečná

Súvisiace články

FOTO Boj o rieku: Hron ohrozujú malé vodné elektrárne

FOTO Nezničiteľné Žiguli: Slováci na ňom prekonali púšte aj Himaláje

FOTO Okolo Morského oka: Tento slovenský poklad konečne bude chránený!

Unikát z Ľubochne: Po prvej elektrifikovanej lesnej železnici v strednej Európe nezostalo nič!

FOTO Drámy pod hladinou Dunaja: „Ak prírode niečo chceme prikázať, naspäť dostaneme zaucho"

Vojna o dolinu: Vyťažia vlastníci staré lesy, hoci im štát ponúka kompenzáciu?

Výber pre vás