Jonathan Pollard chcel byť tak veľmi špiónom ešte prv, než sa ním skutočne stal. Už ako univerzitný študent v&nbsp;Stanforde sa chválil, že má kontakty v&nbsp;izraelskej tajnej službe Mosad a&nbsp;že jeho otec je agentom CIA, ktorý pracoval v&nbsp;Prahe. Obe tvrdenia boli výmysel. Aby sa stal ako osoba zaujímavejším, zadával v&nbsp;žiadostiach o&nbsp;prácu falošné informácie o&nbsp;vzdelaní a&nbsp;zamestnaní, posielal si sám sebe poštou telegramy pod aliasmi, ktoré si pre seba vymyslel. Je zvláštne, že žiadny z&nbsp;týchto neobvyklých detailov o&nbsp;Pollardovej osobnosti sa neskôr neocitol v&nbsp;materiáloch námorníctva z&nbsp;jeho previerky.

Jonathan Jay Pollard sa narodil 7. augusta 1954 v&nbsp;americkom Texase ako najmladšie z&nbsp;troch detí mikrobiológa Dr. Morrisa Pollar­da a&nbsp;jeho manželky Molly. Jonathan bol spoločne so svojimi súrodencami vychovávaný v&nbsp;duchu uvedomovania si vlastného židovstva a&nbsp;veľkej citlivosti na antisemitizmus. V&nbsp;škole dosahoval vynikajúce výsledky, ale medzi ostatnými deťmi nebol obľúbený. To prisudzoval svojmu židovskému pôvodu a&nbsp;jeho vrelý vzťah k&nbsp;Izraelu sa ešte viac vystupňoval. V&nbsp;roku 1968 navštívil s&nbsp;rodičmi Dachau, kde podľa rozprávania zahynula časť jeho európskych príbuzných. V&nbsp;roku 1970 bol prvý raz v Izraeli a&nbsp;dlho sníval o&nbsp;tom, že sa tam presťahuje. Mal rád špionážne romány, ktorých prečítal stovky. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Najskôr ho odmietli v&nbsp;roku 1977 vziať do CIA pre nadmerné užívanie liekov, a&nbsp;pretože klamal o&nbsp;svojom magisterskom titule z&nbsp;Tuftsovej univerzity v&nbsp;Massachusetts, mal aj problémy splácať dlhy. Nakoniec sa do tajných služieb predsa len dostal – v&nbsp;roku 1979 sa stal analytikom spravodajstva amerického námorníctva. Dokonca, trochu záhadne, získal vysoký stupeň bezpečnostnej previerky, ktorú mu odobrali o&nbsp;niekoľko mesiacov, lebo mal podozrivý kontakt s&nbsp;diplomatom z&nbsp;juhoafrickej ambasády. Dodnes nie je jasné, o&nbsp;aký kontakt išlo, a&nbsp;ani sa to nikdy nevyšetrovalo. 

Napriek tomu ho v&nbsp;roku 1984&nbsp;povýšili na analytika v&nbsp;americkej námornej vyšetrovacej službe (NCIS) a&nbsp;obnovili mu bezpečnostnú previerku. Bol zaradený do novej jednotky s&nbsp;vysokou prioritou – Protiteroristického pohotovostného strediska (Anti-Terrorist Alert Center – ATAC), kde získal prístup k&nbsp;satelitným fotografiám a&nbsp;správam CIA. Najmenej traja z&nbsp;Pollardových známych spomínali, že do niekoľkých mesiacov po tom, čo získal novú pozíciu, im poslal nevyžiadaný súbor utajených materiálov bez nejakého dôvodu. 

Krátko po tom, čo začal pracovať pre NCIS, stretol izraelského agenta v&nbsp;New Yorku Aviho Sellu, ktorý sa vydával za postgraduálneho študenta Newyorskej univerzity. Sella požiadal Pollarda o&nbsp;hocijaké tajné informácie, ktoré môže poskytnúť, a&nbsp;že mu za ne zaplatí. O&nbsp;niekoľko dní neskôr sa dvaja muži stretli vo Washing­tone. Pollard poskytol izraelskému agentovi podrobné informácie o&nbsp;výrobe chemických zbraní v&nbsp;Iraku. Za túto počiatočnú transakciu dostal diamant v&nbsp;hodnote desaťtisíc dolárov, zafírový prsteň pre svoju snúbenicu a&nbsp;k&nbsp;tomu desaťtisíc dolárov v&nbsp;hotovosti. Sella sa zaviazal platiť analytikovi NCIS 1 500 dolárov mesačne dovtedy, kým budú jeho špionážne aktivity pokračovať. 

Následne sa začala zaujímavá spolupráca. Pollard trikrát týždenne priniesol rôzne dokumenty, satelitné fotografie a&nbsp;tajné materiály zo svojho oddelenia do rôznych washingtonských bytov. Tam ich skopírovali a&nbsp;Pollard ich nasledujúci deň vrátil do úradu. Výmenou za svoje služby dostal okrem dohodnutého platu luxusnú kolekciu darčekov pre seba a&nbsp;svoju manželku vrátane svadobnej cesty v&nbsp;privátnom kupé na palube Orient Expressu. Počas jedného výletu do Paríža sa dokonca priznal manželke, že pracuje pre Izraelčanov. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Nadriadení si prvé známky nedôveryhodnosti analytika všim­li na jar v&nbsp;roku 1985. Na Pollardovom stole sa našli dôverné materiály, ktoré pre svoju prácu nepotreboval. Klamal, že dokumenty potrebuje ako dodatočný zdroj. Neskôr sa jeho šéf James Agee od kolegov dozvedel, že si Pollard odnáša domov prísne tajné materiály. Prikázal prehľadať podriadeného stôl a&nbsp;povedal si&nbsp;–&nbsp;„máme tu špióna“ .

O&nbsp;udalosti okamžite informoval šéfa kontrašpionáže NSI. Po porade sa rozhodlo, že podozrivý analytik zostane pod dozorom na slobode, ale zadržanie a&nbsp;výsluch nenechali na seba dlho čakať. Stalo sa tak 19. novembra 1985, keď sa pokúšal odniesť si z&nbsp;práce ďalšie tajné materiály. Vypočúvali ho agenti NSI a&nbsp;FBI. Po niekoľkých hodinách výsluchu požiadal, či môže zavolať manželke. Pomocou dohodnutého signálu ju upozornil, aby odniesla všetok citlivý materiál a&nbsp;varovala Izraelčanov. Tak sa o&nbsp;zadržaní dozvedel aj jeho kontakt – Avi Sella, ktorý na radu izraelskej rozviedky opustil Spojené štáty. Keď Pollarda nakrátko agenti kontrašpionáže prepustili, pokúsil sa uchýliť so svojou manželkou na izraelské veľvyslanectvo. To sa mu však nepodarilo, ochranka ho vyviedla von. Nakoniec ho 21. novembra 1985 zatkli agenti FBI. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Podľa amerických predstaviteľov Pollard odovzdal Izraelu viac než osemsto tajných publikácií a&nbsp;viac než tisíc tajných správ. Bývalý analytik sa neskôr priznal, že išlo o&nbsp;materiály týkajúce sa irackých riadených striel mieriacich na Izrael, družicové snímky sídla Organizácie pre oslobodenie Palestíny v&nbsp;Tunisku, údaje o&nbsp;protileteckej obrane Líbye či spravodajské údaje o&nbsp;vojenských aktivitách arabských krajín.

Zaujímavé je, že tajnými materiálmi pomohol aj svojej manželke. Išlo o&nbsp;prípad, keď si chcela zaistiť úspech na pracovnom pohovore. Firma, pre ktorú chcela pracovať, sa zaoberala public relations s&nbsp;pobočkami v&nbsp;Číne. Pollard poskytol manželke tajné informácie o&nbsp;ázijskej krajine, tak­že na pohovore excelovala. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Neverejný súd s&nbsp;Jonathanom Pollardom sa konal v&nbsp;marci 1987. Obhajca Richard Hibey uzavrel so žalobou dohodu, na základe ktorej výmenou za priznanie a&nbsp;spoluprácu žaloba nepožadovala trest smrti. Pollard povedal všetko, čo vedel, i&nbsp;preto, lebo pochopil, že mu Izrael nepomôže. Stále opakoval, že špionáž robil, aby pomohol Izraelu, nie aby poškodil Spojené štáty.

Spoločne s&nbsp;Jonathanom Pollardom stála pred súdom i&nbsp;jeho manželka Anne. Súd nakoniec Pollarda odsúdil na doživotný trest bez nároku na podmienečné prepustenie. Jeho žena dostala päť rokov väzenia nepodmienečne, ale prepustili ju na podmienku po tri a&nbsp;pol roku pre zdravotné dôvody. Potom sa s&nbsp;ňou Pollard rozviedol.

Izrael najskôr všetko poprel a&nbsp;vyhlásil, že Pollard pracoval na neschválenej pirátskej operácii, čo bolo stanovisko, ktoré zastával viac než desať rokov. Nakoniec sa USA a&nbsp;židovský štát dohodli spolupracovať na vyšetrovaní, pričom Washington prisľúbil imunitu pre Izraelčanov, ktorí boli do prípadu zapojení. Židovský štát sa tiež zaviazal vrátiť všetky získané záznamy. Neskôr Izrael čelil obvineniam, že spolupracuje pri vyšetrovaní len polovičato. Nakoniec však v&nbsp;roku 1998 priznal, že Pollard bol skutočne izraelským agentom a&nbsp;ešte predtým, v&nbsp;roku 1995, mu udelili izraelské občianstvo. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Okrem žiadostí o&nbsp;oslobodenie Pollarda zo strany izraelskej vlády existovala dlhodobá občianska kampaň za jeho prepustenie. Zorganizovala ju Pollardova rodina, jeho bývalá manželka Anne a&nbsp;židovské skupiny v&nbsp;USA a&nbsp;Izrae­li. Táto iniciatíva zdôrazňovala, že Pollard bol špiónom spojenca a&nbsp;nie nepriateľa, preto je jeho trest neadekvátny v&nbsp;porovnaní s&nbsp;ostatnými, ktorí spáchali podobné zločiny. 

Niektorí izraelskí aktivisti dokonca prirovnávali vtedajšieho amerického prezidenta Georgea Busha k&nbsp;vodcom Hamasu či Hizballáhu, ktorí brali izraelských vojakov za väzňov. Profesor politických vied a&nbsp;ortodoxný židovský aktivista David Luchins v&nbsp;roku 1993 poslal neúspešnú žiadosť prezidentovi Billovi Clintonovi o zníženie Pollardovho trestu. V&nbsp;Izraeli sa téma Pollardovho prepustenia sem-tam dostávala na povrch domácej politiky. V&nbsp;tomto smere bol napríklad aktívny izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorý Pollarda dokonca navštívil vo väzení v&nbsp;roku 2002. Agenta podporila aj mestská rada Jeruzalema, keď zmenila názov námestia v&nbsp;blízkosti premiérovej rezidencie z&nbsp;Parížskeho na Námestie za slobodu pre Jonathana Pollarda. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Jonathana Pollarda americké úrady nakoniec prepustili z&nbsp;väzenia v&nbsp;roku 2015. Súd stanovil podmienku, že Pollard musí zotrvať na americkom území ešte päť rokov, teda do roku 2020. Do Izraela pricestoval 30. decembra 2020 so svojou druhou manželkou Esther. Pri príchode ho vítal izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Po Pollardovom prepustení sa Ram Ben Barak – bývalý zástupca riaditeľa izraelskej tajnej služby Mosad – vyjadril, že zverbovanie Pollarda a&nbsp;jeho operácia „neboli známe predstaviteľom tajnej služby a&nbsp;neboli schválené“. Podľa neho tieto špionážne aktivity zapríčinili oveľa väčšiu škodu reputácii krajiny, než bol osoh zo získaných informácií. Text: Peter Sobčák

Chamtivý špión: Za peniaze či šperky odovzdával vyše roka množstvo tajných materiálov CIA

Výber pre vás

Chamtivý špión: Za peniaze či šperky odovzdával vyše roka množstvo tajných materiálov CIA

Súvisiace články

Celebritný kat: Albert Pierrepoint bol majster svojej profesie, pred smrťou o nej zapochyboval

Zapredaný vedec: Nemecký fyzik odovzdával informácie o jadrovom výskume Sovietom

Diabol v bielom: Nastúpil do nemocnice, zabil zopár pacientov, potom sa zamestnal v ďalšej

Záhadný disk z Faistu: Ide o skutočné písmo alebo o podvrh talianskeho objaviteľa?

Črevá, pečeň, reumatizmus: Snáď neexistuje choroba, ktorou by slávny skladateľ netrpel

Deti divočiny: Ich neuveriteľné príbehy fascinovali ľudstvo po stáročia. A dodnes fascinujú

Občas by sa hodil: Britský krvavý zákonník posielal ľudí na šibenicu aj za krádež králika

Výber pre vás