Lenka Dale

“V podstate aj predtým som zabezpečovala ľuďom pobyt a cestu, takže sa toho veľa nezmenilo,” snaží sa Michaela odľahčiť vážnosť situácie. Už niekoľko dní funguje ako taká “prvá pomoc” po prekročení hraníc. Hlavne matky s deťmi tu nachádzajú útočisko, aby sa mohli zadarmo osprchovať, vyspať, najesť a dať do poriadku pred ďalšou cestou na úteku z vojnovej Ukrajiny. “Viete, ja a moja recepčná, študentka z Ukrajiny čo tu študuje už roky, spíme asi tri hodiny denne, telefón zvoní hlavne v noci a ja nemám to srdce nezdvihnúť,” vraví pre PLUS 7 DNÍ.

<strong>Ďakujem, nie som bezdomovec</strong>

Niektorí prídu na chvíľu, iní na noc, sú takí čo sa zdržia aj dve noci a idú ďalej. “Jednoduché je to s tými, čo sa potrebujú zohriať, umyť, chvíľu oddýchnuť a vedia kam idú. Ale čo sa ukázalo ako veľký problém bola otázka ďalších - kam máme ísť?,” spomína Michaela Molnárová na začiatok svojej pomoci. V Prešove im ubytovanie nevedela nájsť, inde tiež nie, ale našťastie sa jej ozvala hovorkyňa Ministerstva hospodárstva SR Katarína Matejková, že oni majú nejaké ubytovacie kapacity. “Dokázali sme tak pokryť strechu nad hlavou a teplú stravu desiatkam ľudí, je to obrovské šťastie,” hovorí Michaela.&nbsp;

Počas nášho rozhovoru dostala ďakovnú sms od pani, ktorá ušla z Ukrajiny s dvoma psami, netušiac kam. “Píše mi, že po tom, čo stratila v Kyjeve dva byty, neverila, že nájde strechu nad hlavou ešte aj so zvieratami a neskončí ako bezdomovec,” ukazuje nám sms.

Prvá rodina, čo k nej prišla, bola z Kyjeva.&nbsp; Tiež mali domácich miláčikov. Odišli odtiaľ autom mama, otec, babka, syn a dcéra, mačka a potkan. Za hranicu sa nedostal ani otec, ani syn, ani mačka, ani potkan. Keď ženy s dievčaťom došli k nej do penziónu, boli vo veľmi zlom stave a stále plakali. Otec a syn sa nemali kam vrátiť, tak ostali žiť v Užhorode v aute. Michaela a jej recepčná Yulka im vybavili ubytovňu.

Dosť uniforiem aj pre slovenských chlapcov

Ďalším rodinám vybavovali školu pre deti, problém bol so 17-ročnou študentkou z rodiny, ktorá sa ubytovala v Prešove. “Jediné, čo si zbalila, boli učebnice a jediné čo chcela, je zmaturovať. V škole jej povedali, že u nás maturovať nemôže, lebo nevie po slovensky. Na Metodickom centre vzdelávacieho inštitútu Ukrajiny teraz riešia, ako sa to dá riešiť,” spomína na všetky možné záležitosti, ktoré rieši, Molnárová.&nbsp;

Ukrajinci žijúci na východe jej priniesli od hraníc aj mladú ženu v siedmom mesiaci tehotenstva. Bola v zúfalom stave, pôvodne totiž išla len v tenkých šatoch ku sestre, keď jej mesto začali bombardovať. Zrazu sa nemala kam vrátiť a utekala k hraniciam bez manžela a syna. Okamžite jej vybavili psychológa. “Potom konečne dostala správu od manžela a celá šťastná nám hovorí: “Manžel hovorí, že máme dosť uniforiem pre vašich chlapcov, keď prídu.” Tak jej vravím, ale naši chlapci neprídu… Zobrala som jej tým poslednú nádej a ona zúfalo plakala. Našťastie, o dva dni sa spojila so sestrami, ktoré tiež prešli cez hranice”, opisuje nám dianie Michaela Molnárová.&nbsp;

Medzi utečencami sú aj ľudia, ktorí napríklad v penzióne online pracovali.

Medzi hosťami mala aj kompletnú rodinu s mužom, keďže podľa pravidiel mohol prejsť muž, ktorý má deti mladšie ako 18 rokov. “Takmer som odpadla keď som uvidela vo dverách chlapa,” vraví.&nbsp;

Ukrajinci na úteku všetci dúfajú, že sa skoro vrátia domov, mnohí preto nechcú odísť ďalej ako je Prešov. Nie sú to podľa nej žiadni chudáci, ale normálni ľudia, ktorí žili v bytoch, domoch, majú iphony, tablety, majú peniaze, ku ktorým sa ale nevedia dostať.

Medzi jej hosťami je aktuálne aj 89-ročná žena, o ktorú sa stará 60-ročný syn.

Ale nechýbala napríklad ani detská celebrita, ktorá sa na Ukrajine často objavovala na titulkách časopisov.&nbsp;

“Dedo mal kedysi v pivnici 6 týždňov troch židovských chlapcov. Ja som cez koronu prišla o prácu, o svoje hobby, cestovanie… A hrabala som sa teda v archívoch, našla som deti toho chlapca čo bol v pivnici,” vraví Michaela Molnárová.

Skontaktovala sa so synom chlapca z pivnice a on jej poslal video, v ktorom starý pán mapuje svoj život a vraví meno Nežida, čo ich ukrýval v pivnici a staral sa o nich: Tarcala. Tarcalová bola Michaela za slobodna.&nbsp;

“To je môj starý otec,” hovorí s hrdosťou Michaela. So slzami v očiach ešte doplní: “Viete, dedo riskoval vlastný život. Ja neriskujem nič.”

“Prvé čo chcú je teplo a spánok,” hovorí o svojich návštevníkoch Michaela s tým, že v spoločenskej miestnosti majú stále k dispozícii mlieko, kávu, čaj, vodu, croissanty, dáva im teplú stravu. Je nekonečne vďačná, že jej recepčná Yulka jej pomáha, lebo bez nej by hrozila aj jazyková bariéra.&nbsp;

Problém je, že kapacity sa míňajú a ona musí začať hovoriť: nie, neubytujem vás, lebo poskytujem krátkodobé ubytovanie. Toto vidí ako obrovský problém nasledujúcich dní.&nbsp; "Viete, doteraz keď niekto prišiel a povedal, že potrebuje dlhší pobyt, zavolala som na ministerstvo hospodárstva. Ale už nemajú byty. Viem, že ešte VÚC dnes pomohlo, ale čo ďalej???"

Michaela zachraňuje Ukrajincov na úteku: Tehotnú ženu doniesli len v šatách...

Výber pre vás

Michaela zachraňuje Ukrajincov na úteku: Tehotnú ženu doniesli len v šatách...

Súvisiace články

Romana Tabák nielen o politike: Viem aké je, keď sa žena nemá o koho oprieť

Vražedné Vianoce: Smrť družky takáčovca Mikulca je plná otáznikov

“Na Ukrajine som nechala 12-ročného syna,” plače po príchode na Sliač žena

Dolinková sa rozčuľuje: Zúfalí pacienti sa nevedia dostať k lekárovi

Takto býva štátny tajomník Martin Klus: v dome má recepciu aj fitness centrum

Vláda napľula zdravotníkom do tváre, rozčúlila sa Kalavská

Korčok o vojne, Slovensku, utečencoch a dezinformáciách. Čo je podľa neho sväté?

Sudkyňa poslala ministerke Kolíkovej verejnú výzvu: Prestaňte klamať!

Papaláš Hamran? Na dovolenku s podriadenou štátnym autom, oblečenie a šperky za tisíce

Mazák sa ospravedlnil sudcovi, ale mieri do Štrasburgu. Kolíkovú to veru nenadchne…

Kičurove múzeum harabúrd: hmotné rezervy rozpredávajú vetriesky aj kolesá na zastaralé lietadlá

Výber pre vás