zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku

Zuzana Kohútková

Drobný obrázok s rozmermi 44,05 x 39 centimetrov bol pôvodne štúdiou dievčenskej hlavy. Znalci umenia ho ocenili až dve storočia po smrti autora, najvýznamnejšieho predstaviteľa zlatého veku delftského maliarstva Jana Vermeera van Delft. Tak ako nakoniec všetky jeho diela, ktorých sa zachovalo asi len 35.

Najzáhadnejší a&nbsp;najmenej pochopiteľný umelec - tak označujú Jana Vermeera (1632 - 1675). Narodil sa v&nbsp;rodine obchodníka s&nbsp;umeleckými dielami. Rodina používala priezvisko Reynier, neskôr si ho zmenila na&nbsp;Vermeer. Mladému Janovi určili profesionálnu cestu rodičia, rozhodli, že sa stane maliarom. Otcovi sa darilo, tak mohol financovať synove štúdiá. Jan navštevoval umeleckú akadémiu, zrejme v&nbsp;Amsterdame, a&nbsp;keď ako 20-ročný stratil otca - vtedy sa už rodina pre krízu topila vo finančných problémoch -, prebral po&nbsp;ňom obchod a&nbsp;stal sa tiež poradcom zberateľov umeleckých diel. Odmietal však nálepku „kupec obrazov“, vždy hrdo hlásal, že je „maliar umelec“.&nbsp; Vo svojich obrazoch stvárňoval obyčajné výjavy zo života. Maľoval neznámych ľudí v&nbsp;ich domove, pri tichých mlčanlivých činnostiach, pri ktorých duša relaxuje. Označujú ho aj ako maliara svetla a&nbsp;pokoja, pretože majstrovsky využíval svetelné kontrasty. Tváre ľudí, ktorých maľoval, nevyjadrujú žiadne city, žiadne duševné pohnutie. Presne tak ako dievča s&nbsp;perlovou náušnicou. Bola to v&nbsp;skutočnosti osoba maliarovi najbližšia - jeho manželka Catherine Bolnesová.

Keď Jan dovŕšil 21 rokov, tešil sa povesti nadaného a šikovného mládenca. Oproti svojim kolegom z umeleckej brandže bol však pomalý. Kým bežný holandský maliar vytvoril ročne aj 50 obrazov, Vermeer maximálne dva-tri. Precízne pracoval na každom detaile. Zo začiatku maľoval náboženské a mytologické témy, napríklad Kristus v dome Marty a Márie či Toaleta Diany z jeho raného obdobia. Prvý obraz maľoval zrejme s úmyslom zapáčiť sa svojej budúcej svokre. Jeho vyvolená Catherine Bolnesová, staršia o rok, pochádzala totiž z katolíckej rodiny, kým on sám bol pokrstený v kalvínskom kostole. Aby sa s ňou mohol oženiť, musel prestúpiť na katolícku vieru. A keď napriek tomu matka Catherine najskôr odmietala tento sobáš, neskôr si zaťa obľúbila a po jeho smrti o ňom hovorila ako o „svätom Vermeerovi“.

Po&nbsp;svadbe umelec zanechal biblické témy a&nbsp;začal maľovať život, výjavy z&nbsp;domova, veselú spoločnosť ako napríklad Dievča s&nbsp;pohárom vína, Gavalier a&nbsp;dáma pijúca víno či Vojak a&nbsp;smejúce sa dievča. Neskôr sa objektom jeho obrazov stáva žena.&nbsp;

Z&nbsp;detstva zostali Catherine len spomienky na&nbsp;strach, hádky, bitky a&nbsp;slzy. Manželstvo rodičov nebolo šťastné, Reynier Bolnes bol sadista a&nbsp;svoju ženu týral. Susedia v&nbsp;Goude, kde Bolnesovci bývali, spomínali, že v&nbsp;tejto bohatej patricijskej rodine sa odohrávali brutálne scény. Deväťročná Catherine zvykla pribehnúť k&nbsp;nim po&nbsp;pomoc, keďže Reynier kopal a&nbsp;kyjakom mlátil jej tehotnú mamu, ťahal ju za&nbsp;vlasy a&nbsp;nútil ju chorú vstávať z&nbsp;lôžka. Brutálne správanie zdedil aj Catherinin brat William, a&nbsp;keď ho mama Maria chcela za&nbsp;bitky zažalovať, vyhrážal sa, že sa ožení so slúžkou. Taký škandál by v&nbsp;17. storočí rodinu úplne znemožnil. Po&nbsp;19 rokoch nešťastná žena konečne dosiahla rozvod a&nbsp;nevyšla z&nbsp;neho najhoršie - získala rozsiahle pozemky, ktoré jej zabezpečili slušný život. S&nbsp;Catherine sa presťahovali do&nbsp;Delftu. A&nbsp;ďalší osud už poznáme - Catherine Bolnesová a&nbsp;Jan Vermeer sa do&nbsp;seba zamilovali, uzavreli manželstvo a&nbsp;žili šťastne až do&nbsp;smrti.

Catherine bola v&nbsp;manželstve&nbsp; permanentne tehotná. Vermeerovci mali 12 detí, niektoré zdroje uvádzajú až 15. Štyri deťúrence, žiaľ, zomreli ešte ako bábätká. Tak veľa potomkov nebolo v&nbsp;bohatých rodinách obvyklé ani v&nbsp;časoch baroka, patricijské manželstvá zvykli splodiť dve alebo tri deti. Jan a&nbsp;Catherine sa však ratolestiam tešili, spoločne ich vzdelávali, spoločne sa hrali či muzicírovali. Maliar svoju manželku miloval. Vždy cítila na&nbsp;sebe jeho pohľad, keď napríklad čítala listy či stála pri otvorenom okne a&nbsp;dávala pozor na&nbsp;deti, ktoré sa hrali na&nbsp;dvore.

Vermeer sa postupne presadil ako umelec a&nbsp;jeho obrazy sa predávali za&nbsp;vysoké ceny. Kým priemerná cena obrazu vtedy bola 16,5 guldena, jemu dali aj 600. Napriek tomu sa v&nbsp;archívoch zachovali doklady o&nbsp;jeho častých pôžičkách. Početná rodina si totiž žiadala svoje a&nbsp;Jan napriek vysokým cenám svojich diel maľoval príliš málo. Navyše, kariéru začal v&nbsp;čase krízy po&nbsp;smrti Wiliama Oranžského v&nbsp;roku 1650, keď Delft stratil pozíciu prosperujúceho mesta. Ďalšie roky finančnú situáciu maliara a&nbsp;jeho rodiny ešte zhoršili. Po&nbsp;vypuknutí francúzsko-holandskej vojny v&nbsp;roku 1672 dokonca aj umelcova svokra Maria Thinsová stratila príjmy zo značnej časti svojich pozemkov, keďže tie boli zaliate vodou, aby sa spomalil postup francúzskych vojsk. Od&nbsp;tohto nešťastného roku Vermeer nepredal už žiadny obraz.

Po&nbsp;troch rokoch sa Jan nervovo zrútil. „Upadol do&nbsp;bezodného zúfalstva, v&nbsp;horúčkach sa zmietal medzi životom a&nbsp;smrťou,“ spomínala Catherine. Nezarábal takmer nič ani ako obchodník s&nbsp;umeleckými dielami, rodinu sužovali ešte väčšie dlhy. „Sme čoraz viac osamotení v&nbsp;tajomnej prázdnote vesmíru,“ napísal na&nbsp;sklonku života istému priateľovi.&nbsp;

Catherine má na&nbsp;najznámejšom obraze perlové náušnice. Keď však v&nbsp;roku 1675 maliar zomrel, v&nbsp;jeho pozostalosti perly chýbali. Možno nemala už žiadne šperky, možno ich predala, aby finančne podporila rodinu. Jan zomrel ako skrachovanec, to, čo po&nbsp;ňom zostalo, boli taľafatky s&nbsp;hodnotou menšou než ten papier, na&nbsp;ktorom bol spísaný ich zoznam. Aby Catherine uživila rodinu, bola nútená urobiť barterový obchod s&nbsp;pekárom van Buytenom, za&nbsp;jedlo mu dala dva manželove obrazy, hoci sa ich pôvodne nechcela vzdať.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/holandska-mona-lisa-manzelka-dcera-milenka-kto-skutocnosti-namaloval-slavny-umelec" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO dievčaťa s perlovovou náušnicou v GALÉRII</a>

O&nbsp;dcéru sa nakoniec postarala mama Maria Thinsová. Catherine určila rentu z&nbsp;príjmov z&nbsp;pozemkov pri Oud-Beijerlande a&nbsp;vnúčatá, „potomkov svätého Vermeera“, ustanovila za&nbsp;svojich jediných dedičov. Dbala, aby sa deti učili kupeckému kumštu či inému remeslu, pretože „je ich veľa a&nbsp;musia si zarábať vlastnou prácou“.

Po&nbsp;Mariinej smrti sa Catherine presťahovala do&nbsp;Bredy, kde v&nbsp;roku 1688 zomrela.

Holandská Mona Lisa: Manželka, dcéra či milenka? Koho v skutočnosti namaľoval slávny umelec?

Výber pre vás

Holandská Mona Lisa: Manželka, dcéra či milenka? Koho v skutočnosti namaľoval slávny umelec?

Súvisiace články

Zdrvená Camille: Talentovanú umelkyňu si história pamätá ako šialenú milenku sochárskeho génia!

Hrozba pre Stalina: Vlasov pomohol pri pražskom povstaní, pred šibenicou ho to nezachránilo

Dobrodružstvá v džungli: Za zrod legendárneho Tarzana vďačíme aj žiarlivosti

Zradca Hašek: Autor Švejka šíril komunistické myšlienky a dopustil sa bigamie

Vojnová trofej: Počas druhej svetovej vojny sa milióny žien stali obeťou brutálneho násilia

Slávni ľudia z krajinky pod Tatrami: Aj Adam a Eva boli určite Slováci!

Horor pri Spišskom Štvrtku: Slovenské Pompeje ukrývajú brutálne rituálne vraždy

Nevinný kapitán: Prežil si peklo na Diabolských ostrovoch. Dozorcovia ho chceli utýrať k smrti

Výber pre vás