Dušan Valent

Osamelosť to nie je len chvíľkový nepríjemný pocit. Podľa psychológov môže mať dlhodobé psychické, ale aj fyzické následky. „Pocit fyzickej a spoločenskej blízkosti s inými ľuďmi je zásadne dôležitý pre náš každodenný život. A pocit, že niekam patríme, sa považuje za jednu zo základných ľudských potrieb,“ hovorí psychológ Adam Wang z Univerzity Jamesa Cooka v Austrálii.

Spoločenské vylúčenie podľa výskumníka dokáže ohroziť naše sebavedomie, náladu, prácu, kvalitu a dokonca dĺžku života. „Osamelosť možno považovať za psychologický náprotivok chronickej bolesti, pretože obmedzuje produktivitu človeka tým, že narušuje jeho sústredenie,“ vysvetľuje Wang. „V časoch epidémie, ako je tá súčasná, môžu byť dôsledky osamelosti ešte závažnejšie, pretože môže znížiť schopnosť znášať samotu počas lockdownov alebo karantény a viesť k porušovaniu protiepidemických opatrení.“

Adam Wang s kolegami sa rozhodli preskúmať možný vzťah medzi zvukom a pocitmi osamelosti. „Je dobre známe, že ľudia sa pre fyzický diskomfort inštinktívne vyhýbajú nadmerne hlasným zvukom, ale oveľa menej sme vedeli, prečo sa ľudia zároveň vyhýbajú nadmerne tichému prostrediu,“ hovorí.

Výskum tvorilo 12 experimentov, na ktorých sa zúčastnilo viac ako dvetisíc ľudí z Austrálie, zo Singapuru, Spojeného kráľovstva a z USA. Hlasnejší zvuk v experimentoch viedol k pocitom fyzickej aj spoločenskej blízkosti k iným. Vedci zároveň pozorovali, že ľudia, ktorí sa cítili viac spoločensky vylúčení, žili v tichšom prostredí, a ľudia, ktorí čelili osamelosti, uprednostňovali hlasnejšie zvuky. „Zistili sme, že ľudia, ktorí čelia spoločenskému vylúčeniu, nielenže preferujú hlasnejšie zvuky, ale tie im pomáhajú aj zmierňovať negatívne psychologické dôsledky spoločenského vylúčenia, ako je emocionálna bolesť, hnev, osamelosť a zhoršená nálada,“ hovorí Adam Wang.

Zistenia štúdie podľa Adama Wanga vysvetľujú, prečo ľudia uprednostňujú zvuky v pozadí, aj keď im nevenujú pozornosť alebo dokonca narúšajú pozornosť pri vykonávaní danej činnosti, napríklad zapnutý televízor pri upratovaní či varení alebo počúvanie hudby pri učení.

Zistený kladný vplyv hlasných zvukov Wang vysvetľuje tým, že ľudia si miesta s hlasnými zvukmi spájajú s prostredím, ktoré je plné života, aj so skutočnosťou, že v spoločnosti priateľov sa prejavujeme hlasnejšie než v spoločnosti neznámych, cudzích ľudí. „Takže časom nám začnú hlasné zvuky evokovať tieto zážitky a ľudí, ktorí sú nám blízki,“ konštatuje austrálsky vedec. „A hlasné zvuky navodia pocity fyzickej a spoločenskej blízkosti s inými.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/decibely-liecia-osamelost-mate-splin-poriadne-vypeckujte-hudbu" target="_blank" rel="noopener">Viac FOTO v GALÉRII &gt;&gt;</a>

Podľa Wanga možno zistenia jeho výskumu využiť takmer v akomkoľvek prostredí, kde sú časté pocity osamelosti a izolácie. „Napríklad v nemocniciach alebo domovoch dôchodcov, alebo v zamestnaniach, kde ľudia pracujú osamote, alebo u ľudí, ktorí žijú osamote, alebo sú samote vystavení pre lockdown či karanténu,“ hovorí výskumník.

Decibely liečia osamelosť: Máte splín? Poriadne vypeckujte hudbu

Výber pre vás

Decibely liečia osamelosť: Máte splín? Poriadne vypeckujte hudbu

Súvisiace články

Utrpenie našich predkov: Rakovina, lepra, dna a k tomu ešte hrozné zubné kazy

Slepecký robopes: Z minigeparda sa stane neoceniteľný pomocník

Život po smrti v prírode: TIETO živočíchy sú skutoční zombíci!

Za rohom? TOTO je horúci adept na mimozemský život v slnečnej sústave

Ruská chrípka zrejme bola koronavírus: Pandémia trvala viac ako päť rokov, takto sa skončila!

Smrť nie je koniec: Keď zomrieme, časti nášho tela doslova hýria aktivitou

Spite krátko? Podľa najnovšieho výskumu vám hrozí demencia!

Pivovar v tele: Lekári jej neverili, že nepije, výsledky vyšetrení ich šokovali...

Výber pre vás