Dušan Valent

Priemerná teplota na Marse dosahuje mínus 50 stupňov Celzia. No priemerná teplota na trpasličej planéte Pluto, ktorá je približne 50-násobne ďalej od Slnka, dosahuje mínus 240 stupňov Celzia. A&nbsp;čo planéty, ktoré neobiehajú okolo žiadnej hviezdy? Teploty na ich povrchu by sa mali blížiť absolútnej nule, čo rozhodne neznie ako prívetivé prostredie na život. Nová štúdia však upozorňuje, že tento pesimizmus zabúda na jeden zásadný faktor - mesiace. Veľké mesiace veľmi veľkých planét.

Všetko, čo vieme o&nbsp;vzniku planetárnych sústav, naznačuje, že sú spočiatku plné vznikajúcich planét. Aj v&nbsp;slnečnej sústave ich spočiatku obiehalo možno až sto. Takéto preplnené prostredie však nemá dlhé trvanie - niektoré utvárajúce sa planéty sa zrazia a&nbsp;spoja, iné sú gravitačnými interakciami takpovediac katapultované do medzihviezdneho priestoru.

Predbežné výskumy naznačujú, že k&nbsp;tomu dochádza prekvapivo často. Len v&nbsp;Mliečnej ceste by mala na každú hviezdu existovať aspoň jedna „planetárna sirota“ veľkosti Jupitera. To znamená prinajmenšom sto miliárd bludných plynných obrov. A&nbsp;sú to práve obrovské bludné planéty, ktoré môžu viesť k&nbsp;vzniku pro­stredia vhodného na život. Nie na ich vlastnom povrchu, ale na telesách, ktoré okolo nich obiehajú - na exomesiacoch.

Ako je to možné? Príkladom môže byť ľadový mesiac Jupitera Europa. Teleso skrýva pod ľadovou škrupinou oceán tekutej vody hlboký sto kilometrov, na ktorého dne zrejme prebieha sopečná a&nbsp;hydrotermálna činnosť, zásobujúca potenciálny život dôležitými minerálnymi látkami. Za normálnych okolností by bola Europa dávno skrz-naskrz zamrznutá. Gravitácia obrovského Jupitera však na nej vyvoláva slapové pohyby, podobne ako Mesiac na Zemi. Zatiaľ čo drobný Mesiac na našej planéte spôsobuje len mierny výzdvih oceánov (príliv) a&nbsp;zanedbateľný výzdvih hornín, gigantický Jupiter maličkú Europu rozťahuje ako gumovú guľôčku. Sprievodné trenie horninových más generuje teplo, ktoré udržuje útroby Europy horúce a&nbsp;jej oceán tekutý.

Podľa novej štúdie, ktorú viedol Patricio Javier Ávila z&nbsp;čilskej Concepciónskej univerzity, možno na mesiacoch obrovských bludných planét očakávať životodarné oceány nielen pod povrchom, ale dokonca aj na povrchu. Napríklad v&nbsp;prípade bludných exoplanét veľkosti Jupitera s&nbsp;exomesiacom veľkosti Zeme, ktorého atmosféru tvorí z&nbsp;90 percent oxid uhličitý a&nbsp;10 percent vodík. Podľa počítačového modelovania by si takýto obrovský exomesiac dokázal vyvinúť a&nbsp;udržať značné množstvo tekutej vody na povrchu. „Množstvo vody bude menšie, ako nachádzame na našej planéte, ale dostatočné na potenciálny vývoj života,“ píše Ávila s&nbsp;kolegami. Dodatočné teplo by si teleso udržalo primárne vďaka skleníkovému účinku oxidu uhličitého.

Prílivové zohrievanie by sa uplatňovalo aj v&nbsp;tomto prípade. Pri exomesiaci veľkosti Zeme by podporovalo sopečnú činnosť a&nbsp;neustály bohatý prísun oxidu uhličitého do ovzdušia. Ako hlavný hnací motor premeny vodíka a&nbsp;oxidu uhličitého na vodu by podľa výskumníkov poslúžila pre zmenu kozmická radiácia. „Ak by exomesiac obiehal okolo jeho materskej planéty stabilným spôsobom, aby zaistili neustále prílivové ohrievanie, voda by si udržala tekuté skupenstvo v&nbsp;priebehu celého vývoja tohto planetárneho systému, čím by poskytla vhodné podmienky na vznik života,“ konštatujú vedci.

Život na bludných planétach? Vedci tvrdia, že je to možné!

Výber pre vás

Život na bludných planétach? Vedci tvrdia, že je to možné!

Súvisiace články

Konečne niečo praktické: Tento objav nás zbaví patálií s nabíjaním mobila

Decibely liečia osamelosť: Máte splín? Poriadne vypeckujte hudbu

Utrpenie našich predkov: Rakovina, lepra, dna a k tomu ešte hrozné zubné kazy

Prelom v boji s obezitou? Je tu revolučný spôsob, ako donútiť telo, aby spaľovalo viac tuku!

Slepecký robopes: Z minigeparda sa stane neoceniteľný pomocník

Chudnete? Podľa serióznych vedeckých výskumov TOTO nefunguje

Ruská chrípka zrejme bola koronavírus: Pandémia trvala viac ako päť rokov, takto sa skončila!

Spite krátko? Podľa najnovšieho výskumu vám hrozí demencia!

Výber pre vás