Prišli z Jerevanu: Bashka a Mashka si hľadajú nový domov na Slovensku

Psie migrantky: Leteli vyše sedem hodín, raz prestupovali. Čo ich čaká na Slovensku? 

Z ulíc Jerevanu prišli dve psie migrantky. Nájdu si u nás svoje rodiny? 

Lívia Černická

Na začiatku bola vý­zva, či sa vyzbiera dosť peňazí na prepravu dvoch psích slečien. Ľudia sa poskladali a&nbsp;Bashka s&nbsp;Mashkou sa mohli vydať na svoje životné dobrodružstvo. S&nbsp;veľkou šancou na šťastný koniec. Lebo v&nbsp;ten dúfajú aj všetky bezprizorné psy na Slovensku. Len tieto prišli z&nbsp;Arménska.

Sú nádherné. To vidno na prvý pohľad. Narodili sa kdesi v&nbsp;uliciach arménskeho Jerevanu a&nbsp;ich mamu zabili. Súrodenci zmizli, nevedno kam. Kým na Slovensku by zrejme putovali do útulku, dočasnej starostlivosti a&nbsp;hľadala by sa im rodina, v&nbsp;Jerevane ich čakal boj o&nbsp;miesto na zemi.

Slovenka žijúca v&nbsp;Arménsku si šteniatka všimla. „Pani, žijúca priebežne tam a&nbsp;doma na Slovensku, má denne pod oknami v&nbsp;Jerevane obraz nechcených túlavých psov, o&nbsp;ktoré sa v&nbsp;rámci svojich možností stará (kŕmi),“ objavilo sa vo februári na facebookovom profile neziskovky KS Pezinok s&nbsp;prosbou, či by sa ľudia neposkladali na prepravu dvoch psíkov. Ako vysvetlila Miroslava Holíková z&nbsp;organizácie, ktorá v&nbsp;spolupráci s&nbsp;mestskou políciou pomáha nielen so starostlivosťou, ale najmä umiestňovaním psov odchytených v&nbsp;rámci Pezinka, Slovenka si vyhľadala kontakty na všetky útulky a&nbsp;napísala im. „V&nbsp;e-mailoch nás bolo dosť. S&nbsp;pomocou sme súhlasili len my a&nbsp;útulok Ružomberok,“ vysvetľuje s&nbsp;tým, že pomoc prisľúbila dvom psíkom.

Psie dievčatá už boli kastrované aj očkované. Holíková dodáva, že v&nbsp;Arménsku sú organizácie, ktoré sa takto dokážu o&nbsp;psy postarať, ale potom ich opäť vrátia na ulicu. „Najbližšie okolie sa pýtalo, prečo ideme pomôcť psom z&nbsp;Arménska. Moja odpoveď bola len: A&nbsp;prečo nie? Celý rok si nevyberieme, komu pomôžeme,“ reaguje na otázku prečo. Neziskovka sa spolu s&nbsp;mestskou políciou totiž musí postarať o&nbsp;všetko, čo sa v&nbsp;Pezinku „šuchne“. Preto si chceli raz vybrať, komu pomôžu.

Preto sa objavila výzva na sociálnej sieti. Ak by sa peniaze nevyzbierali, sučky by zostali v&nbsp;Jerevane. „Bol by to signál, že s&nbsp;tým ľudia nesúhlasia a&nbsp;my by sme to re­špektovali,“ pokračuje Holíková. Približne osemsto eur bolo potrebných na letenky a&nbsp;prepravky. „Nepomôžeme všetkým, vybrali sme si tieto dve. Skúsili sme posunúť hranicu, či sa to bude dať,“ dodáva.

A&nbsp;potom sa mohlo začať naozajstné dobrodružstvo. Najskôr sučky potrebovali pet pasy, museli im urobiť krvné testy na protilátky proti besnote. Ako dodáva Holíková, keďže je Arménsko mimo Európskej únie, museli mať všetko tip-top.

Psy pripravené, peňazí dosť. „Nie každá letecká spoločnosť však vezme na palubu väčšie psy. Dva mesiace sa nám nedarilo napasovať dátum, konkrétny let a&nbsp;voľné miesto,“ vysvetľuje. Nízkonákladové letecké spoločnosti psy neprepravujú. A&nbsp;hľadajte spoločnosť, ktorá lieta do Jerevanu z&nbsp;rakúskeho Schwechatu! „Iba jediná bola ochotná vziať dva psy do cargo priestoru. Našli sme termín, kúpili dve letenky, aby sme mohli prepraviť dva psíky,“ opisuje jednoducho, hoci v&nbsp;reále to bol pomerne komplikovaný postup. Nakoniec leteli s&nbsp;prestupom cez Atény sedem a&nbsp;pol hodiny. Zvládli to s prehľadom.

Arménsko je nádherné, konštatuje Miroslava Holíková s&nbsp;tým, že ona je „taký jemný dobro­druh“. Napriek tomu je tam „situácia so psami zlá“. Ako hovorí, psy jednoducho ni­kto nerieši. Vykastrovať, zaočkovať a&nbsp;šup späť na ulicu. „Ale musím zhodnotiť, že som videla aj horšie krajiny,“ dodáva.

Dnes sú už Bashka a&nbsp;Mashka v&nbsp;našom Pezinku. Zatiaľ v&nbsp;karanténnej stanici, aby sa zistilo, akú majú povahu. Lebo aj podľa toho sa hľadá psom domov. „Netrúfli by sme si ponúkať psíky, o&nbsp;ktorých veľa nevieme,“ podčiarkuje Holíková.

Bashku a Mashku by doma čakal len život na ulici.

Psie dievčatá sú v&nbsp;poriadku, no majú iné povahy než psy, na ktoré boli dosiaľ v&nbsp;Pezinku zvyknutí. „Sú úžasne skromné, rozumné a&nbsp;veľmi samostatné. Nepotrebujú ‚nás‘ až tak ako iné psy,“ opisuje prvé skúsenosti. Obe slečny si už zvykli na obojky, na vôdzky i&nbsp;prechádzky.

Nejdú do konfliktov s&nbsp;inými psami, nezúria. „Všetko riešia ústupom, tak ako sú celý život zvyknuté. Kto by im chcel dať domov, musí si zvyknúť, že to nie sú typické povahy, ale viac samorasty, ktorým však veľa netreba,“ hodnotí Bashku a&nbsp;Mashku. Tvrdí, že urobia radosť každému, komu sa páčia veľké psy. „Ak by si ich chcel niekto adoptovať, stačí nám len napísať,“ dodáva Miro­slava Holíková s&nbsp;úsmevom.

Bashka a&nbsp;Mashka nie sú v&nbsp;útulku samy. Dnes v&nbsp;Pezinku hľadajú domov pre niekoľko šteniatok i&nbsp;väčšie psy. Lebo je to tak, je sezóna – ľudia sa zbavujú nechcených prírastkov. Malých aj veľkých. Ale sú tu ľudia, ktorí sa dívajú a&nbsp;pomáhajú. Skúsite to tiež?

Prišli z Jerevanu: Bashka a Mashka si hľadajú nový domov na Slovensku

Súvisiace články

Citliví politici? Nielen pred voľbami používajú na voličov rôzne triky

Expert po oslobodení Kočnera: To majú sudcovia urobiť ešte aj tlačovú konferenciu?

Čepček chce chrániť deti: Nechcem, aby nám vyrástla promiskuitná generácia

Život tam niekde je, hovorí Michaela Musilová, ktorá ho chce hľadať na iných planétach

Fico s Tarabom zúria: Čo to porozprávali úradníci v Bruseli?

Exminister Naď mal silné reči, teraz vinu hádže na novinárov

Tri dni voľna. Trend je jasný: pracovný čas sa skracuje

Doktor Jeseňák: Covid zmenil imunitu ľudí. Následky pocítime aj rok

Máme to, čo sme si urobili sami, tvrdí klimatológ Pavel Faško

Predĺžený víkend každý týždeň. Kedy sa ho dočkáme?

Výber pre vás