Niektoré deti v Afrike poznajú gorily iba ako mäso na tanieri, vysvetľuje riaditeľ ZOO v Prahe

Pojazdné zoo sú kompletný nonsens, je to nechutné, hovorí riaditeľ zoologickej záhrady v Prahe

Keby sme kone Przewalského nemali u nás, už by úplne zmizli, vysvetľuje riaditeľ ZOO v Prahe

Vivien Cosculluela

Rev mačkovitých šeliem, vytie vlkov, trúbenie slonov, ale aj kvičanie, funenie, mľaskanie či vreskot. Keď sa prechádzate zoologickou záhradou hlavného mesta Prahy, znova si v&nbsp;hlave prechádzate zvuky zvierat ako na základnej škole. A&nbsp;jeden z&nbsp;nich je pre túto 92-ročnú inštitúciu možno o&nbsp;niečo príznačnejší. Erdžanie koní Przewalského. „Vďaka nám už behajú v&nbsp;Mongolsku a&nbsp;chystáme sa ich vrátiť aj do Kazachstanu. Keby sme ich nemali tu, už ich nemáme ni­kde,“ hovorí MIROSLAV BOBEK (56), riaditeľ významnej zoologickej záhrady. Na čele ustanovizne stojí od roku 2010 a&nbsp;pričinil sa o&nbsp;celý rad nových výstav, napríklad expozičný celok tasmánskej a&nbsp;austrálskej fauny Darwinov kráter alebo nový pavilón goríl v&nbsp;rezervácii Dja. Rozprával sa s&nbsp;ním VIVIEN COSCULLUELA.

Narodilo sa vám v&nbsp;poslednom čase zvieratko, ktoré vás obzvlášť potešilo? Práve sa vyliahli dve korytnačky dlaždicovité. Chovajú sa len výnimočne, lebo sú veľmi náročné. Potrebujú špecifické podmienky, živia sa hubami. Ich rozmnožovanie je absolútne ojedinelé. Až po mnohých rokoch sa to podarilo. Máme dve mláďatá, zatiaľ sa im darí, verím, že vydržia. Je to jeden z&nbsp;našich čerstvých veľkých chovateľských úspechov.

Očakávate ďalšie mláďatá? Koncom roka sa tešíme na prírastok goríl. Postavili sme im pavilón, priviedli sme nového alfa samca aj samicu, rekonštruovali sme skupinu. Na Slovensku prvá gorila slávna nebola, v&nbsp;Česku áno a&nbsp;jej príbeh teraz pokračuje, lebo jej dcéra čaká malé.

Čítal som, že ste dosť pyšný aj na mladého šupinavca. Nie je to úplne čerstvé mláďa, ale sme hrdí, áno. Je to samica, ktorá sa volá Šiška. Ak sa ju podarí odchovať, pôjde o&nbsp;prvé mláďa šupinavca odchované v&nbsp;Európe.

Prečo je to také náročné? Ide o&nbsp;šupinaté cicavce, ktoré žijú v&nbsp;subsaharskej Afrike a&nbsp;v&nbsp;južnej Ázii. Chov je náročný, lebo si vyžaduje nielen správne teploty, vlhkosť, ale nesmie mať ani prievan. Problém je aj so stravou.

Mohli by ste to rozvinúť? Nie sú to hmyzožravce ako mravčiare alebo hrabáče, ktoré ochotne prijímajú náhrady stravy. Šupinavce to majú inak. Pripraviť im vhodnú potravu je ohromný problém. Kŕmime ich špeciálnou kašou, ktorá má veľmi zložitú receptúru. Jej základom sú larvy včelích trúdov. Tieto narodenia sú chovateľským úspechom, ale pretavia sa aj do zvýšenia počtu návštevníkov? &nbsp; Z&nbsp;hľadiska marketingu sú najúspešnejšie mláďatá najatraktívnejších druhov. Napríklad goríl, žiráf či veľkých mačkovitých šeliem. Sú to ťaháky. Pokiaľ ide o&nbsp;šupinavca, ide hlavne o úspech v&nbsp;odbornej a&nbsp;ochranárskej sfére. Sme prví v&nbsp;Európe, ktorí ho rozmnožili cielene. &nbsp; Koľko máte druhov, ktoré by sa dali klasifikovať ako ohrozené? &nbsp; Dá sa povedať, že všetky druhy zvierat, o&nbsp;ktorých sa tu rozprávame, sú ohrozené. Vyžadujú si vysoko kvalifikovaných chovateľov, ak chceme, aby sa rozmnožovali, zdravo vyvíjali a&nbsp;boli spokojné. Úspech našej zoologickej záhrady vyrastá aj z&nbsp;kvality našich zamestnancov.

Chrániť tieto zvieratá vnímate ako svoju úlohu? Niekedy sa hovorí o&nbsp;zoologických záhradách, nie o&nbsp;všetkých, ale o&nbsp;tých kvalitných, že sú akýmisi Noemovými archami. Samozrejme, platí to len do istej miery. Naša kapacita je obmedzená a&nbsp;ohrozených druhov je priveľa. Zoologická záhrada v&nbsp;Prahe ide príkladom.

Ako? Zachránili sme koňa Przewalského, vraciame ho do Mongolska a&nbsp;rovnaké plány máme aj v&nbsp;Kazachstane. Z&nbsp;pohľadu biodiverzity je oveľa dôležitejšie pôsobenie zoologickej záhrady v&nbsp;rámci projektov in situ, to znamená ochrany zvierat tam, kde prirodzene žijú. V&nbsp;Kamerune chránime gorily v&nbsp;biosférickej rezervácii Dja, ale keď vystupujete proti pytliactvu, bránite oveľa viac druhov zvierat. Keď strážite prales, chránite stovky druhov, ktoré by bez neho neexistovali.

Máte aj konkrétne plány prijať do svojej Noemovej archy nové druhy? Pokiaľ ide o&nbsp;rozmnožovanie ohrozených druhov, naším cieľom je rozmnožovať všetko, ak je to možné. Sú však úskalia. Napríklad sa nám to môže nepodariť preto, že o&nbsp;tom zvierati nevieme dosť. Alebo sa môže stať, že rozmnožovanie zastaví európsky koordinátor pre daný druh.

Pripraviť potravu pre šupinavca je ohromný problém. Kŕmime ich špeciálnou kašou, ktorá má veľmi zložitú receptúru.

Môžete vysvetliť, ako to funguje? Špičkové zoologické záhrady sú zoskupené v&nbsp;Európskej asociácii zoologických záhrad a&nbsp;akvárií. Chov je pri väčšine zvierat riadený na úrovni kontinentu a&nbsp;o&nbsp;množení rozhoduje tento koordinátor. Niekde sa pozastaví, lebo je daných zvierat už dostatok.

Do akej miery si vyberáte zvieratá, ktoré v&nbsp;zoologickej záhrade chováte? Súvisí to s&nbsp;generálnym plánom rozvoja. Chceli by sme napríklad vytvoriť nový priestor pre ľadové medvede. Žijú u&nbsp;nás vyše deväťdesiat rokov. Do nového výbehu by sa k&nbsp;nim mali prisťahovať tulene. Z&nbsp;ďalších výrazných druhov k&nbsp;nám plánujeme vrátiť nosorožce, ktoré sme kedysi chovali. Je to teda plánovanie rozvoja, no prichádzajú k&nbsp;nám aj zvieratá, ktoré boli zhabané z&nbsp;nelegálneho chovu. Využívame príležitosti. Môže sa stať aj to, že ste v&nbsp;zahraničí a&nbsp;poviete si, že tento druh by sme chceli mať aj my v&nbsp;Prahe? &nbsp; Niekedy áno. Pri našich aktivitách v&nbsp;zahraničí v&nbsp;rámci in situ projektov niekedy natrafíme na druhy, ktoré tu nemáme, a&nbsp;chceli by sme ich získať. Budeme jediná európska zoologická záhrada, ktorá bude mať potápača tmavého. Jeho záchranu v&nbsp;Južnej Amerike sčasti financujeme. Vyzerajú ako také veľké čierne kačky.

Okrem záchrany ohrozených druhov a&nbsp;projektov v&nbsp;zahraničí ako vidíte poslanie zoologickej záhrady? Sme tu aj pre radosť detí. Rek­reačná funkcia patrí medzi hlavné poslania zoologickej záhrady. Radi tu vidíme rodiny s&nbsp;deťmi aj dospelých bez nich. K&nbsp;tomu sa prirodzene pridáva ďalšia úloha - vzdelávať. Organizujeme množstvo akcií pre školy. Tretí účel, ktorý plníme, je už spomínaná ochrana biodiverzity. Tá sa stala dôležitou a&nbsp;cenenou hlavne v&nbsp;posledných pätnástich až dvadsiatich rokoch. Venujeme sa aj výskumu. To sú piliere našej existencie. V&nbsp;Česku aj na Slovensku vieme, že nie všetko, čo si na tabuľku napíše zoologická záhrada, sa spája so všetkými týmito úlohami.

Ako by mala vyzerať dobrá zoologická záhrada? Mali by sa v&nbsp;nej mať dobre zvieratá aj ľudia. Je to možno krátke, banálne, ale je to základ, pod ktorým sa toho veľa skrýva. Musíte sa snažiť vytvárať podmienky, ktoré budú pre všetkých optimálne.

Máte aj príklad? Ľadové medvede budú mať nový priestor neporovnateľne väčší a&nbsp;vhodnejší, ako mali doteraz. Snažíme sa robiť maximum. Zvieratá potrebujú správne zloženie potravy aj dávkovanie. Ale je to aj zaistenie pohody, teda chovať ich v&nbsp;ich prirodzených sociálnych štruktúrach. Nemať gorily zatvorené niekde v&nbsp;klietkach, ale mať celú skupinu – samca, samice, mláďatá. Rovnako slony. Potom je tu zložka „welfare“, čiže blaho zvierat. Tomu pomáha „enrichment“, čo sa prekladá ako obohacovanie života.

Vysvetlíte? Ide vlastne o&nbsp;to, že zvieratám poskytujete rôzne podnety. Schovávame im potravu, nútime ich hľadať ju alebo im tvoríme hry.

A&nbsp;v&nbsp;rámci tohto „enrichmentu“ je aj možnosť, že vytvoríte výbeh z&nbsp;viacerých druhov, ktoré nie sú navzájom predátormi? Áno, v&nbsp;novom pavilóne goríl sú s&nbsp;nimi guerézy pláštikové alebo vedľa máme mačiaky brazzové a&nbsp;diviaky štetinaté. Nechať žiť pokope viacero druhov, ktoré si neprekážajú, je jedna z&nbsp;ciest k&nbsp;obohateniu ich života. Vnímajú sa, sú si navzájom rozptýlením.

Je tam aj nejaké riziko? V&nbsp;tomto prípade nie.

Povedali ste, že sa navzájom vnímajú. Aj spolu interagujú? Prakticky nie. Každý má svoj priestor a&nbsp;nevšimli sme si priame kontakty.

Nechať žiť pokope viacero druhov, ktoré si neprekážajú, je jedna z&nbsp;ciest k&nbsp;obohateniu ich života.

Doteraz sme hovorili o&nbsp;svetlých príkladoch. Ako sa však pozeráte na pojazdné zoologické záhrady. Je to v&nbsp;Česku rovnako problematické ako na Slovensku? &nbsp; V&nbsp;Česku už neexistujú alebo o&nbsp;tom neviem. Niekoľkokrát som sa vyjadril aj pre slovenské médiá, že ide o kompletný&nbsp;nonsens. To nie je záležitosť ani nie minulého storočia, ale devätnásteho. Je to nechutné. &nbsp; V&nbsp;Česku zmizli preto, lebo sú ľudia proti, alebo existuje zákon, ktorý to zakázal? &nbsp; Myslím, že to nie je možné vzhľadom na veterinárne predpisy aj na zákony. Šelmy musia mať určitý priestor na život. Súčasne to kontrolujú veterinári. Myslím si, že pre českého veterinára je absolútne neakceptovateľné, aby niekto vozil z&nbsp;dediny do dediny tigra v&nbsp;maringotke. &nbsp; Spomeniete si ešte, kedy ste niečo také zažili naposledy? &nbsp; V&nbsp;Českej republike kočoval cirkus so slonom. Mali ho v&nbsp;autoumývarni a&nbsp;vzniklo z&nbsp;toho také haló, že ho rýchlo pobalili a&nbsp;odviezli. &nbsp; Rozumiete ľuďom, ktorí sú aj kvôli týmto pofidérnym cirkusom a&nbsp;kočovným čudom zásadne proti všetkým zoologickým záhradám? Veľmi sa nestretávam s&nbsp;ľuďmi, ktorí by boli výhradne proti. Ich argumentácia rýchlo stroskotá. Ale, samozrejme, vždy si musíme v&nbsp;rámci tímu, aj ja osobne, zdôvodniť, prečo máme napríklad gorily. To, čo poviem, sa dá vlastne povedať o&nbsp;všetkých druhoch, ktoré tu máme.

Odpoveď je teda aká? Beriem ich ako veľvyslancov voľne žijúcich goríl. Vďaka nim môžeme pomôcť gorilám v&nbsp;Kamerune. Keby sme ich tu nemali, bolo by to oveľa ťažšie a&nbsp;mali by sme na to neporovnateľne menej prostriedkov. Keďže sú ambasádormi divokej prírody, majú tu podmienky hodné veľvyslancov. Najlepšie, aké dokážeme vytvoriť, a&nbsp;je to dosť. Takže výčitky neberiem. Ďalším príkladom je kôň Przewalského. Keby sme ich nemali tu, už ich nemáme nikde. Vďaka nám už behajú v&nbsp;Mongolsku a&nbsp;chystáme sa ich vrátiť aj do Kazachstanu. To je silný argument a&nbsp;ťažko sa hľadá protiargument.

Je kôň Przewalského aktuálne vaším najväčším projektom? Tých máme množstvo na piatich kontinentoch. Ale áno, momentálne je to jeden z&nbsp;top projektov. Treba si uvedomiť, že v&nbsp;Prahe máme kone Przewalského už od tridsiatych rokov 20. storočia. Po druhej svetovej vojne už začalo byť jasné, že vo voľnej prírode neprežijú. V&nbsp;roku 1959 sa tu konala svetová konferencia o&nbsp;ich záchrane. Vtedy sme dostali svetovú plemennú knihu. To bol základ pre ich záchranu.

Prečo? Posledný v&nbsp;Mongolsku bol pozorovaný v&nbsp;roku 1969. Už vtedy môj učiteľ a&nbsp;zoológ Zdeněk Veselovský navrhoval, že je potrebné zaoberať sa tým, ako sa tieto kone vrátia do prírody. To sa začalo koncom osemdesiatych rokov najskôr do Číny, do časti púšte Gobi, a&nbsp;po roku 1990 aj do Mongolska. Vtedy naša zoologická záhrada ešte nebola do návratu koní do ich prirodzeného prostredia tak silno zapojená, ako je dnes.

Kedy ste sa začali výraznejšie angažovať? Keď som sa stal riaditeľom v&nbsp;roku 2010. Bolo to v&nbsp;čase, keď bol v&nbsp;Mongolsku dzud. Ide o&nbsp;krutú zimu, keď hynie dobytok a&nbsp;divoké zvieratá. V&nbsp;Gobi takto zomreli asi dve tretiny koní Przewalského. Tak sme ich začali prevážať z&nbsp;Európy, pochádzali z&nbsp;rôznych krajín.

Ako ste to dokázali? Využívali sme na to letectvo armády Českej republiky. Prepravili sme asi 34 koní, ktoré majú dnes asi 90 potomkov vrátane pravnúčat. V&nbsp;Mongolsku sme podporovali aj infraštruktúru, rekonštruovali nemocnicu, nakupovali snežné skútre, autá, motorky a&nbsp;všetko možné. Podľa čoho sa rozhodnete, kde kone vypustíte? &nbsp; Tie prvé putovali na západ do mongolskej časti púšte Gobi. Tam transporty už skončili. Teraz sa chystáme reintrodukčný projekt pre východné Mongolsko. Vyhľadávali sme lokalitu, zisťovali, preverovali možnosti. V&nbsp;júli tam znova letím. Máme podpísanú aj zmluvu s&nbsp;Kazachstanom, pri ktorej urobil veľa práce ako sprostredkovateľ riaditeľ Bojnickej zoologickej záhrady Tomáš Hulík. Snáď sa to podarí už budúci rok a&nbsp;malo by tam ísť štyridsať až päťdesiat koní.

Poďme teraz do Afriky. V&nbsp;Kamerune sa váš projekt zameriava skôr na vzdelávanie o&nbsp;nelegálnom love? V&nbsp;Kamerune, podobne ako inde v&nbsp;Afrike, pribúda obyvateľov a&nbsp;ubúda lesov. Je s&nbsp;tým spojený nelegálny lov a&nbsp;konzumácia mäsa divokých zvierat. Pre množstvo druhov zvierat je to zásadný problém. Je veľmi náročné proti tomu bojovať. Samozrejme, sú potrebné zákony a&nbsp;vymáhanie ich dodržiavania, no je účinné a&nbsp;potrebné, aby ste ľuďom vysvetľovali, prečo to nemajú robiť. Niektorí to majú ako obchodnú aktivitu, pre nich je ideálne nájsť iné zdroje obživy. My sa angažujeme vo všetkých oblastiach, ale najviac práve vo vzdelávaní.

Chodievate do Afriky často? Teraz približne raz do roka. Pracoval som ešte v&nbsp;rozhlase, keď som bol prvýkrát v&nbsp;biosférickej oblasti Dja. Vtedy sme vyzbierali peniaze a&nbsp;chceli sme podporiť ochranu goríl. Mal som ohromný zážitok. Vyšiel som z&nbsp;pralesa do dediny. Obklopili ma deti. Aby som sa ich zbavil, daroval som im obrázky goríl zo Zoo Praha. Zostali ohromené. Prvýkrát videli, ako vyzerá živá gorila. Poznali ich len ako mäso na tanieri. Na základe tohto zážitku sme tam začali robiť vzdelávacie akcie. Ako to vyzerá? &nbsp; Akurát jedna z&nbsp;akcií – Túlavý autobus – oslávil desiate výročie. Deti z&nbsp;okraja rezervácie, z&nbsp;dediny prejdú vzdelávaním a&nbsp;potom ich autobus prevedie spolu s&nbsp;učiteľom, so strážcom prírodnej rezervácie a so zástupcom rodičov do hlavného mesta Yaoundé. Tam majú opäť aktivity a&nbsp;vidia gorily v&nbsp;záchrannej stanici. Postupne sme to rozšírili o&nbsp;ďalšie zastávky, jedna je v&nbsp;agrolesníckej farme, ďalšia na farme pre chov nosatcov. Pre deti ide o&nbsp;určujúci zážitok. &nbsp; Prečo? &nbsp; Nielenže vidia prvýkrát gorily, ale vôbec prvý raz sa dostanú z&nbsp;dediny do sveta. Spomínam si, že v&nbsp;začiatkoch boli úplne ohromené už len z&nbsp;toho, že autobus vyšiel na asfalt. Mysleli si, že ideme po rieke, lebo to nedrgotalo. Prvýkrát vidia poschodové budovy. Projekt si dokonca obľúbila aj Jane Goodallová, legendárna britská biologička.

Niektoré deti v&nbsp;Afrike poznajú gorilu iba ako mäso na tanieri.

Prijali vás ako bielych ľudí? &nbsp; Nebolo to jednoduché. Dôveru sme si museli získať. Premýšľal som, ako to urobiť. Uvedomil som si jednu vec. V&nbsp;celej Afrike milujú futbal. Raz sa mi na cestách po Etiópii stalo, že sa ma skupinka opýtala, odkiaľ pochádzam. Keď som povedal, že z&nbsp;Česka, hneď odvetili Karel Poborský a&nbsp;jeho číslo dresu. Ja som vôbec netušil, aké má číslo. Takže som vedel, že futbal láme ľady. Na začatie projektu som teda do Kamerunu Karel Poborského priviedol. Polroka pred tým, celá dedina trénovala. Karel tam s&nbsp;nimi zahral zápas a boli sme už ich. &nbsp; Do akej miery je pytliactvo kvôli peniazom a&nbsp;do akej má korene v&nbsp;tradíciách? &nbsp; Obchod je z&nbsp;najväčšej časti pre peniaze. Ľudia môžu loviť aj legálne. Ak chcete niečo pre seba, dá sa to bez toho, aby ste porušili zákony. Ak lovíte nad rámec osobnej spotreby, je to už nelegálne. Vtedy ide o&nbsp;peniaze. Išiel som do pralesa aj s&nbsp;pytliakmi. Boli to školopovinní chlapci. Boli chudobní a&nbsp;takto si privyrábali. Na druhej strane, ide aj o&nbsp;zárobky, ktoré sú vysoko nad rámec štandardných príjmov. Obchod s&nbsp;mäsom roztáča kolesá lovu. &nbsp; V&nbsp;ktorých krajinách je problém najvypuklejší? Vieme, že niekde ide o&nbsp;mäso, inde o&nbsp;slonovinu... &nbsp; Ázia je kontinent, ktorý vpije všetky živočíšne produkty, napríklad&nbsp;tradičná čínska medicína. Využívajú tam aj šupiny šupinavca z&nbsp;Afriky. Obchod s&nbsp;bushmeatem v&nbsp;Kongu a&nbsp;v&nbsp;Kamerune je hlavne za účelom konzumácie, ale sú tam aj šamanské praktiky, je to ohromné. No keď som bol v&nbsp;Laose, mal som pocit, že všetky zvieratá už zožrali. V&nbsp;Afrike ešte nie. Celkom milo ma prekvapil Gabon. Tento typ obchodu sa im celkom podarilo eliminovať, minimálne v&nbsp;hlavnom meste Libreville.

Ako sa im to podarilo? &nbsp; Využili covid. Podarilo sa im zaviesť nariadenia a kontrolovať ich dodržiavanie. Ministrom životného prostredia v&nbsp;Gabone je Brit menom Lee White. Myslím, že na tom má dosť veľkú zásluhu. &nbsp; Čo funguje lepšie proti nelegálnemu pytliactvu: vzdelávanie alebo represia? &nbsp; Musí to ísť ruka v&nbsp;ruke. Kým miestnym nevysvetlíte, že strážcovi rezerv robia to, čo je správne, nepochodíte. Bez represie to tiež nedokážete. Musíte skĺbiť osvetu a&nbsp;správne nastavenú represiu. Je to beh na dlhú trať. &nbsp; Ako u&nbsp;nás. &nbsp; Áno, vezmite si, že aj v&nbsp;Česku a&nbsp;na Slovensku sa pred 150 rokmi bežne lovili drobné vtáky, boli ich na trhoch hromady. V&nbsp;tom, že sa to začalo meniť, zohral úlohu Václav Kliment Klicpera, národný buditeľ, autor divadelných hier, z&nbsp;prelomu 18. a&nbsp;19. storočia. &nbsp; Uvedomil si, že biodiverzita chudobnie? &nbsp; Bol nadšený poľovník vtákov a&nbsp;postupne prišiel na to, že nie je udržateľné stále loviť a&nbsp;loviť. Postavil sa proti tomu a&nbsp;napísal divadelnú hru. Postupne sa verejná mienka začala meniť a&nbsp;dnes, keď niekto odstrelí päť lastovičiek a&nbsp;chcel by vám ich predať, asi má za sebou v&nbsp;momente policajné autá s&nbsp;húkačkami. Všetko chce čas a&nbsp;ľudí, ktorí sa do toho zapoja.

Aj v&nbsp;Česku a&nbsp;na Slovensku sa pred 150 rokmi bežne lovili drobné vtáky, boli ich na trhoch hromady.

Aký argument je najpresvedčivejší, ak chcete vychovať z&nbsp;človeka ochranára prírody? &nbsp; V&nbsp;Afrike funguje, keď rozprávame, že príroda je ich bohatstvo a&nbsp;ak si ju zlikvidujú, nebudú mať vôbec nič. Hovoríme im, že je nádherná, že má hodnotu aj preto, že k&nbsp;nim chcú prísť ľudia, aby si jej divokosť mohli pozrieť. Že im vlastne závidíme. &nbsp; A&nbsp;v&nbsp;našich končinách? &nbsp; Tu v&nbsp;Európe zafunguje, ak rozprávame príbeh atraktívneho zvieraťa, ktorý je v&nbsp;ohrození. Keď boli napríklad požiare v&nbsp;Austrálii, na Facebooku som vyhlásil zbierku. Použili sme vizuál koaly s&nbsp;plameňmi. Vyzbierali sme skoro milión eur, a&nbsp;to veľmi rýchlo. &nbsp; Myslíte si, že Slováci a&nbsp;Česi sú citliví na témy ochrany prírody, zvierat, biodiverzity? &nbsp; Neviem ako Slováci, ale sme si dosť podobní. Všeobecne sa mi zdá, že sme vnímaví a čím ďalej, tým viac. Niekedy sa to posunie zvláštnym smerom, napríklad to preháňame s&nbsp;rozmaznávaním domácich miláčikov. Rád fotíte, čo si všímate pri potulkách po prírode, ľudia ju rešpektujú? &nbsp; Jedna vec je, že ľudia chcú zvieratá chrániť. Druhá vec je stav krajiny.&nbsp; Poľnohospodárstvo funguje strašne zle, stavajú sa priehrady. Vraj zadržiavajú vodu, ale asi tak, ako vy vo vani. Vytiahnete zátku a&nbsp;voda je preč. Takže na jednej strane vidím, že sme citliví k&nbsp;zvieratám, na druhej, že prírodu hrozným spôsobom vykorisťujeme. U&nbsp;nás je to poľnohospodárstvo, v&nbsp;Afrike klčovanie lesov a ťažba surovín. Takto sa však dostaneme veľmi ďaleko do debaty a&nbsp;môžeme odbočiť ku geopolitike. Nie som veľmi optimistický.

Prírodu hrozným spôsobom vykorisťujeme. U&nbsp;nás je to poľnohospodárstvo, v&nbsp;Afrike klčovanie lesov a ťažba surovín.

Aké podnety prichádzajú od politikov k&nbsp;tejto téme. Je ich prístup k&nbsp;prírode zodpovedný? &nbsp; Hádzať všetkých politikov do jedného vreca nie je šťastné. Aj medzi nimi nájdete veľmi osvietených ľudí, ale je ich pomerne málo, malo by ich byť viac. Na druhej strane, prekvapuje ma absolútna nekvalifikovanosť, aby som nepovedal nevzdelanosť, niektorých z&nbsp;nich. &nbsp; Ako to je s&nbsp;vaším financovaním? &nbsp; Naše financovanie je sčasti zo vstupného a&nbsp;z&nbsp;toho, čo si na seba zarobíme aktivitami. To sú tri štvrtiny a&nbsp;jedna pochádza od zriaďovateľa, ktorým je Hlavné mesto – Praha. Pokiaľ ide o&nbsp;in situ projekty, zo vstupného ide osem korún na špeciálne konto a občas máme sponzorov. Ministerstvo životného prostredia poskytuje dotácie zoologickým záhradám práve na ohrozené druhy. To pre nás však predstavuje úplne okrajový príjem do rozpočtu a&nbsp;myslím, že iné to majú podobne, možno trochu viac.

Máte veľkých mecenášov? &nbsp; Máme niektoré firmy, ale viac fungujeme na malých príspevkoch, od verejnosti, od adoptívnych rodičov zvierat, ktorí prispievajú malými sumami. Keď sa to spočíta, ide o&nbsp;veľa peňazí. Potom máme biznisových partnerov. Nejde o&nbsp;mecenášov, je to na komerčnej báze, niečo za niečo. Ide o&nbsp;rôzne formy spolupráce. &nbsp; Ukončme rozhovor „filozofickou“ otázkou. Čo o&nbsp;nás hovorí to, aký vzťah máme k&nbsp;zvieratám a&nbsp;k&nbsp;prírode? &nbsp; Ľudia modernej doby sú z&nbsp;veľkej časti od prírody odtrhnutí. Vnímajú ju veľmi povrchne. Ako kulisu, prostredie pre trasu, po ktorej idú na bicykli. Zvieratá môžu ľudí prírode priblížiť, aspoň by som tomu rád veril. Ale čo sú vlastne zvieratá? To, že mám doma dva psy? To, že dcéra má koňa? To, že chodím zvieratá fotografovať? Že ich chovám? Že sa snažím zachrániť gorily v&nbsp;Afrike? Pohľadov je mnoho a&nbsp;každý z&nbsp;nich by si vyžadoval inú odpoveď. &nbsp; Stáva sa, že niekto nemá rád zvieratá. Má rád ľudí, peniaze, svoj komfort, zvieratá vníma, ale je to iba niečo navyše mimo jeho sveta. &nbsp; To je krajný prípad odtrhnutosti od prírody a&nbsp;vlastne aj od sveta. Asi nepoznám nikoho, kto by to takto povedal. Mám však kamaráta, výborný herec a&nbsp;režisér. Nakrútil moju knihu Gorilie rozprávky. A&nbsp;bojí sa všetkých zvierat, vraj nezlezie z&nbsp;chodníku do trávy, lebo tam môže byť had či kliešte. Ale je to vtipný a&nbsp;extrémny prípad a&nbsp;navyše Gorilie rozprávky nakrútil veľmi dobre.

Keby sme kone Przewalského nemali u nás, už by úplne zmizli, vysvetľuje riaditeľ ZOO v Prahe

Súvisiace články

V mori striehne mäsožravá baktéria. Aké sú príznaky ochorenia?

Nikdy nám nezoberú rezne a nenaservírujú namiesto nich šváby, hovorí odborník na hmyz

Dve mladé ženy sa pustili do záchrany tisícročnej tradície. Ich začiatky boli extrémne náročné

Dopadne francúzsky exprezident ako Slota, Jankovská a Rusko? O jeho osude rozhodne posledný súd

KOMENTÁR Platíme ich z našich daní, no verejnosť nechcú informovať

Život špióna je veľmi podobný životu každého človeka. Všetci klameme, hovorí známy spisovateľ

James Bond ako strachopud? V mojom románe sa bojí lietať, hovorí známy spisovateľ

Keď prišla dánska kráľovná, kúpili jej grafiku u nás, hovorí majiteľka antikvariátu

Šampanské ku gulášu z diviaka? Samozrejme, že sa to dá, hovorí šéf francúzskych producentov

Šéfkuchár pre PLUS 7 DNÍ: Hmyz nikdy nebudeme konzumovať každý deň. Má však obrovské výhody

Výber pre vás